Denník N

Fedor Flašík chce viesť RTVS: Fico povie, že reportér je trafený? Nech sa pozrie na niektorých ministrov

Fedor Flašík. Foto N – Vladímír Šimíček
Fedor Flašík. Foto N – Vladímír Šimíček

Fico sa bojí ulice, ale má na viac, ako hovoriť Rómom Cigáni, hovorí Fedor Flašík, ktorý bol pri zakladaní Smeru. V rozhovore odpovedá aj na to, či Kaliňák odstúpi, a najmä prečo on sám kandiduje na riaditeľa RTVS.

Idete do voľby šéfa RTVS?

Pôjdem. Ja som už v roku 2011 raz za riaditeľa RTVS kandidoval. Projekt, ktorý som mal vtedy, na 60 percent sedí. Nejaké základné reálie sa zmenili, ale to sú skôr technické veci. Čiže mám to v hlave, len si sadnem, upravím to na súčasnosť a projekt napíšem.

Prečo chcete byť riaditeľom RTVS?

Vždy som mal blízko k médiám. Niekoľko rokov som vlastnil súkromné rádio, ktoré bolo úspešné, aj keď sa ho mnohí snažili pošpiniť tým, že o ňom hovorili ako o rádiu HZDS. Pritom tam nikdy žiadny politik HZDS nebol. Bolo to hudobné rádio a ľudia, ktorí tam robili, Julo Viršík, Pyco, Mravec alebo Evita, by mi tam žiadnu politiku ani robiť nedovolili. A ani to nebola moja ambícia.

To boli 90. roky, odvtedy ste žiadne médium neviedli. Prečo teda teraz záujem o RTVS?

Verejnoprávne médiá podľa mňa rezignovali na verejnoprávnosť a neplnia si svoju úlohu v spoločnosti. Hovoríme tu o stúpajucom radikalizme, fašisti sa dostali do parlamentu, a všetci sa zaskočene pýtame, čo s tým budeme robiť. Veľkú vinu na tom majú politické garnitúry, ktoré sme tu doteraz mali, ale nezastupiteľné miesto pri formovaní a kultivovaní spoločnosti majú aj verejnoprávne médiá.

RTVS to teraz nerobí?

Niečo sa začalo, ale malo by to byť oveľa intenzívnejšie. Televízii chýba vízia.

Veľa ľudí, ktorí chcú viesť RTVS, hovorí to, čo vy – v RTVS sa začalo, ale stále jej chýba verejnoprávnosť. Často už konkrétne nehovoria, ako by tá verejnoprávnosť mala vyzerať. Čo má teda Jednotka vysielať o ôsmej večer, aby to bolo podľa vašich predstáv?

Napríklad by mala postupne upúšťať od nakupovania formátov od zahraničných produkčných firiem. Rezignovalo sa na dokumentárnu tvorbu, najmä na dokumenty o osobnostiach, čo súvisí s vytváraním kultúrnej identity tejto spoločnosti. Televízia kedysi takýmito dokumentmi mapovala veľmi významných ľudí, no od revolúcie nám akoby vypadla celá generácia úžasných osobností, o ktorých nič nevieme. O celebritách, teda v úvodzovkách celebritách, vieme aj to, kedy chodia na záchod. No zároveň nám odchádzajú z tohto sveta úžasní ľudia, ktorých zmapovaných nemáme. Verejnoprávna inštitúcia by napríklad v tejto oblasti mala slúžiť ako pamäť národa. To je len jedna z vecí, ale môže to poslúžiť ako príklad. Česká televízia to robí.

Čo pozeráte na ČT?

Dokumentárne filmy, napríklad tie, ktoré robí Fero Fenič. Ale aj politické relácie s Moravcom a taktiež ich dramatickú vlastnú tvorbu. ČT je pre mňa nejakým vzorom.

Riaditeľ RTVS sa volí v parlamente. Máte sľúbené nejaké hlasy?

Nie.

Tak ako ich zoženiete? Pre Plus 7 dní ste povedali, že nebudete obiehať poslancov a prosiť o podporu, na rozdiel od konkurencie, ktorá, citujem, „už behá po parlamente s nasolenou riťou“. Prezraďte, kto behá a za kým.

Nepoviem, že Jaro Rezník navštívil Jozefa D. a Aničku Z., lebo to takto presne neviem. Ale chodí do parlamentu a diskutuje. Vašo Mika tiež. Určite hľadajú podporu v zákulisných kruhoch, viem, že ju hľadajú. Ja to určite robiť nebudem. Väčšina poslancov pozná moju históriu. Je všeobecnou chybou tejto krajiny, že pri všetkých takýchto voľbách, či už ide napríklad o šéfa NKÚ, ombudsmana, alebo riaditeľa RTVS, si politici dohadzujú svoje nominácie. Stále sú to politické voľby. Keby som to chcel pritiahnuť za vlasy, tak to parafrázujem vetou: „Sprostý, ale náš.“ Radšej tam dáme kamaráta, lebo čo ak ten úrad budeme ešte na niečo potrebovať. Využiť alebo zneužiť.

Vás táto prax prekvapuje? Veď ste roky fungovali pri HZDS a potom pri Smere.

Neprekvapuje. Ale ja som nebol pri HZDS a Smere. Robil som pre nich marketing a reklamu. Nikdy som nezasahoval do politických rozhodnutí a nominácií. Bol som večne ufúľaný učeň múz, maľoval som si obrázky a vymýšľal som si slogany.

Sám ste hovorili o tom, že Donar reklamné zákazky v 90. rokoch vyhrával v tendroch, kam vás volali po známosti. „Bolo to na báze kamarátstva, že som poznal tých ľudí,“ povedali ste pred rokmi v rozhovore pre SME.

To som povedal, aj si za tým stojím. V rokoch 1994 až 1998, keď som mal prvý- a poslednýkrát štátne zákazky, lebo banky boli v tom čase štátne, bol spôsob výberových konaní taký, aký bol. Niekto vám zavolal, či to nechcete robiť, v súťaži boli väčšinou dve-tri firmy, z ktorých si potom vybrali. Nebola iná cesta, ako sa k tým zákazkám dostať. Ale vždy bol tender, to nikto nepoprie. Dnes sa mnohí moji kamaráti, ktorí mali iné reklamné agentúry, nech už to bola Istropolitana, Roko, Creo Young&Rubicam alebo Soria, tvária, že to v tom čase bolo inak. Ale klamú.

Môžeme si povedať, že doba bola taká, ale vaša kritika politických nominácií a kamarátšaftov v štátnej správe bude vyznievať paradoxne, lebo vy sám ste po známosti dostávali miliónové zákazky. Donar mal v 90. rokoch ročný obrat vyše miliardy korún. Žili ste v tom ekosystéme dlhé roky.

Jasné. Ale všetci sa vyvíjame. Doba sa mení, chvalabohu, aj zákony sú iné. Verejné obstarávanie sa snaží byť transparentnejšie, aj keď tomu stále veľa chýba. Nech si v parlamente zvolia, koho chcú. Ale keď to nie je odborník, tak to škodí nám všetkým. Po 25 rokoch od osamostatnenia republiky by sa to snáď mohlo už skončiť.

Fedor Flašík na demonštrácii Smeru proti vojne v Iraku v roku 2003. Foto - TASR
Fedor Flašík na demonštrácii Smeru proti vojne v Iraku v roku 2003. Foto – TASR

Z pohľadu tej odbornosti – myslíte si, že ste najkvalifikovanejším človekom v krajine na post riaditeľa RTVS?

Určite nie som najkvalifikovanejší, sú tu ľudia, ktorí sú kvalifikovaní rovnako, alebo o niečo viac. Nevravím, že som najmúdrejší. Uvidíme, kto sa prihlási, možno sa tí najviac kvalifikovaní ani neprihlásia. No bez toho, aby som mal naivné predstavy o svojej genialite, si na to pokojne s pokorou trúfnem. Dlhé roky som v Slovenskej televízii pôsobil, ako tanečník som účinkoval v desiatkach inscenácií. Vnútorné prostredie televízie teda poznám. A mám skúsenosti aj z vedenia súkromného rádia či printového média. Myslím si, že RTVS sa postupne môže začať približovať k Českej televízii.

Čiže historické prepojenia na HZDS a Smer vás nediskvalifikujú?

Všetci vidia, že Fedor Flašík od roku 1998 nedostal žiadnu štátnu zákazku. To je takmer dvadsať rokov.

Čím sa živíte dnes?

Stále marketingom, robím pre privátne firmy a kamarátov. Pomáham im budovať nové značky a veľa robím v Českej republike. Ak by som sa stal riaditeľom RTVS, tak im radiť prestanem. Nemám to dnes tak, že by som chodil každý deň do práce a riadil nejaké spoločnosti.

Zostaňme pri Smere, ktorý má v parlamente najviac poslancov. Je nejaká šanca, že by ste od niekoho zo strany dostali hlas? Martin Glváč vám bol svedkom na svadbe, Dušanovi Jarjabkovi ste boli na oslave narodenín. Tých ľudí poznáte.

S Dušanom Jarjabkom som desať rokov pôsobil aj v jednom súbore na Novej scéne. Ale ja takto neuvažujem. Bude vypočutie, poviem svoju predstavu, zvyšok bude na ich politickom rozhodnutí. Nezrútim sa, ak ma nezvolia. Nie som naivný, viem, že sa budú skladať hlasy. To, čo dnes predvádzajú politici voči RTVS, je šialené. Politik nemá čo komentovať verejnoprávnu inštitúciu, a už vôbec nie jej spravodajstvo. Viete si predstaviť, že by sa nejaký britský politik pustil do BBC takým spôsobom ako u nás?

RTVS vo veľkom kritizuje premiér Robert Fico. Čo by ste mu odkázali, ak by ste hypoteticky boli riaditeľom RTVS a on by o vašom zamestnancovi a reportérovi povedal, že je trafený?

Povedal by som mu, nech sa pozrie na svojich niektorých ministrov, a že si vyprosím, aby sa takto k mojim zamestnancom správal. Aj Vašo Mika sa mal svojho reportéra zastať. Ak by sa takéto niečo stalo v Česku, ak by niekto niečo také povedal Václavovi Moravcovi, vypukne tam pomaly okupačný štrajk. Česká televízia má nejaký obranný val a vedia takéto útoky odraziť.

Čím to podľa vás je?

Je to o financovaní verejnoprávnej televízie a zadefinovaní jej úloh v spoločnosti a o jej vízii. Treba si jasne povedať, čo politická reprezentácia a občianska spoločnosť od RTVS očakávajú. Z toho vám vyjde obsahová vízia televízie a následne aj to, koľko to bude stáť. Ak bude na tomto celospoločenská zhoda, pripraví sa aj systém financovania. Dnes máme len akési ad hoc nápady. Niekto povie, že chce zvýšiť koncesionárske poplatky, niekto, že zrušiť, až nakoniec príde Andrej Danko a vyhlási, že RTVS by nemala byť verejnoprávna, ale štátna.

Fedor Flašík. Foto N - Vladímír Šimíček
Fedor Flašík. Foto N – Vladímír Šimíček

Niekto by mohol povedať, že Fico správy RTVS kritizuje oprávnene. Aké podľa vás sú? Opozične ladené, ako hovorí premiér? Sú reportéri verejnoprávnej televízie pod vplyvom bratislavskej kaviarne a denníkov SME a N, ako si to myslí pán poslanec Číž?

Politici si môžu toto všetko myslieť, možno to aj niekde povedať, ale nie je ich úlohou hodnotiť kvalitu RTVS a vyvodzovať z toho nejaké dôsledky, na ktoré majú z titulu svojej funkcie dosah. Je to ako s rozhodnutiami súdov – aj tie sa môžu politikom páčiť, či nepáčiť, ale úzus je ich nekomentovať.

A váš pohľad na spravodajstvo RTVS?

Určite sa pohlo dopredu, no stále si myslím, že je pomerne povrchné. Veľmi sa blíži správam Markízy a Joj.

Zrejme by sme našli rozdiel medzi večernými správami Markízy a Jednotky.

Áno, Markíza začína reportážou o tom, že niekoho pohrýzol pes, Jednotka asi niečím iným. Ale aj tak si myslím, že by to mohlo ísť oveľa viac do hĺbky. Chýbajú mi publicistické relácie, ktoré prinášajú podrobnejšie analýzy. Ale to môže byť dané tým, aký priestor majú reportéri RTVS na prípravu tém, či na nich môžu pracovať dlhší čas, vo väčšom tíme. Preto by som ja osobne pokojne spojil s RTVS aj Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, a vytvoril jedno veľké spravodajské oddelenie, ktoré by robilo pre všetky tri médiá.

Ich úloha je však iná. RTVS robí svoje správy, TASR má dodávať surový spravodajský materiál redakciám.

Nech dodáva. Ale prečo by človek, ktorý dodá o jednej téme surový spravodajský materiál, nemohol pripraviť aj niečo pre televíziu, alebo rozhlas? Nehovoriac o tom, že by rozhlas, televízia aj TASR mohli využívať jedného spoločného zahraničného spravodajcu, vyslaného napríklad do USA alebo inej krajiny.

Nechcete od toho človeka priveľa? Chcete hlbšie a analytickejšie spravodajstvo, a zároveň aby vám jeden človek spravil písanú správu, televízny príspevok aj zvukovú reportáž. Stíhal by to?

Stíhal, tých tém nie je toľko. A keď je mimoriadna situácia, napríklad sú v Amerike práve voľby, tak vtedy tam tých spravodajcov vyšlem päť.

Vyšli by ste ako riaditeľ RTVS v niečom v ústrety Andrejovi Dankovi? Zmenili by ste názov, vynechali dvojbodku v logu? Dali do laty spravodajstvo tak, aby vyhovelo jeho predstavám?

Určite nie, verejnoprávna televízia nemá čo vychádzať v ústrety politikom. Ja tieto výhrady politikov vnímam skôr ako ich osobný pocit, že televízia nedostatočne informuje o ich genialite, alebo o nich informuje hanlivo. Vrátim sa na začiatok – súvisí to s tým, že stále nemáme zadefinované, čo od verejnoprávnej inštitúcie očakávame. Niektorí vládni politici majú pocit, že verejnoprávna televízia má slúžiť im.

Zrejme boli dlho zvyknutí, že to tak funguje.

Stále sú. Pán Danko je pritom nový politik, vo významnej funkcii je rok. No ten vírus, ktorý je v parlamente alebo na úrade vlády, pocit, že verejnoprávne médium je vlastne naše, už nakazil aj jeho. Problém politikov je, že na RTVS kritizujú len správy a politiku. Ich nezaujíma, či je tam dosť dokumentov, ako vyzerá tvorba pre deti a či nie sú dopoludňajšie detské programy infantilné. Zaujíma ich len to, kde televízia hovorí o nich.

Rozumiem všetkým týmto postrehom. Ale aj tak sa musím pýtať, či vy ako človek s nálepkou niekoho v pozadí politikov, človek, ktorý sa ukazoval na svadbe s Glváčom, Záhradníkom, Borisom Kollárom a Bašternákom, ste práve tou autoritou, ktorá ma zaistiť verejnoprávnosť RTVS.

To neviem, ale spýtam sa protiotázkou. Václav Mika sa nikde neukazoval? Jaro Rezník? Zuzka Ťapáková? Sme taká malá krajina, že sa tu pozná každý s každým. Teraz ide len o to, kto je dostatočne silná osobnosť na to, aby neprekročil niektoré hranice. Ja som nebol nikdy ochotný svoje hodnoty poprieť. Ja som za Mečiara napríklad nikdy neprivatizoval.

Zarábali ste milióny na štátnych zákazkách.

Zarábal aj Mišo Ruttkay, Michal Gučík, Ján Kasper a iní, presne tak ako ja. Ale snažil som sa to robiť čo najlepšie pre klienta, čo dokazuje, že sme dostali aj veľa ocenení zo zahraničných reklamných festivalov. Donar mal ako prvá agentúra shortlist z najväčšieho reklamného festivalu v Cannes.

No vy priznávate, že tie zákazky prišli aj na základe kamarátšaftov.

Áno. Ale čo je lepšie? Tváriť sa pred novinármi ako idiot a hovoriť, že to tak nebolo a všetko bolo v 90. rokoch transparentné? Mám sa správať ako klamár, ako niekto, kto si nevie priznať, že tá doba bola taká? Vtedy tu jednoducho neboli dobré zákony, politici prišli z ulice, bol tu bordel. Spoločnosť sa učila existovať, časom sa prijali nejaké zákony a všetko sa posunulo. Takýmto vývojom prechádzali aj mnohí iní, to isté sa dialo na Západe po druhej svetovej vojne. Obrovské zmeny nájdu každú spoločnosť nepripravenú, aj keď si ľudia myslia, že pripravení sú.

Kto bol najlepším riaditeľom Slovenskej televízie a RTVS od roku 1993?

Vašo Mika to ako-tak začal posúvať k lepšiemu. Ostatní mi v pamäti neutkveli.

Neposunul to tak, že by mal pokračovať?

Mne neprináleží hodnotiť, či by mal pokračovať, alebo nie. Ideme do súboja, tak logicky poviem, že by pokračovať nemal, a riaditeľom by som mal byť ja. Ale ak by som vyhral, tak si určite s Vašom sadnem a poviem mu – ak máš záujem, buď nejaký čas pri mne. Nie je nič horšie, ako keď niekam príde nový riaditeľ a začne to všetko rúbať. Stačí sa pozrieť na naše ministerstvá. Príde nový minister a upratovačky sa trasú, či im ostanú metly, alebo nie. To sa musí skončiť.

Fedor Flašík. Foto N - Vladímír Šimíček
Fedor Flašík. Foto N – Vladímír Šimíček

Mali by sa zvýšiť koncesionárske poplatky, ako to navrhuje Mika a osvojil si to aj minister kultúry Marek Maďarič? Vo svojom pôvodnom projekte ste navrhovali, aby televízia mala tri kanály, na ten tretí treba nejaké peniaze.

Stále si to myslím, už preto, že by sa na tom treťom okruhu mohol vysielať napríklad aj šport. Basketbal, hádzaná a tak ďalej, to, čo sa hrá v regiónoch. Ale aj publicistické relácie. Čo sa týka peňazí – moja predstava je, aby sme sa buď zbavili všetkých budov, a postavili mediálne centrum na zelenej lúke, alebo aby sme opravili celú Mlynskú dolinu. Aby sme tam presťahovali rozhlas aj TASR a z obrátenej pyramídy urobili nádhernú galériu moderného umenia európskeho významu a zároveň by to mohol byť priestor na všetky druhy menšinových umeleckých žánrov, lebo to je fantastická budova a pýta si to. Ušetrili by sme peniaze, aj keď dnes neviem povedať koľko, ale určite by sa ušetrilo. Zmodernizovali by sme technológie, čo by opäť zoškrtalo náklady a získali by sme ďalšie peniaze na vlastnú tvorbu a výrobu.

A čo s tými poplatkami?

Ak by sme mali zadefinovanú predstavu o RTVS a vyčíslené, koľko by mala stáť, potom si môžeme povedať, či to budeme financovať z koncesionárskych poplatkov, ako je to v Rakúsku alebo hocikde inde. Ja by som sa toho vôbec nebál. Alebo nech štát povie – sme ochotní vyčleniť takéto stovky miliónov na úlohy, ktoré má RTVS plniť, a nech to je aj samostatná kapitola v štátnom rozpočte, ako to majú iné verejné inštitúcie.

Ako taký lepší znalec vnútornej situácie v Smere – čo sa odohráva medzi Ficom a Maďaričom? Pri voľbe riaditeľa RTVS idú proti sebe – je to v takejto strane štandardné?

Ja v tom nevidím nič neštandardné. Zvykli sme si, že strany, ktoré u nás razantnejšie ovplyvňovali politickú scénu, boli postavené na jednom vodcovi. Či to bol Mečiar, Dzurinda, alebo Fico. Keď zrazu povie podpredseda strany niečo iné, ako si myslí predseda, tak to našich novinárov vyruší. Rakúskeho novinára by to nevyrušilo.

V Smere je to predsa len nová situácia.

Neviem, čo je za tým, nekomunikujem s nimi. Marek Maďarič má zrejme pocit, že Vašo Mika napĺňa jeho predstavy o tom, ako by mala RTVS vyzerať. Nevidím v tom nič dramatické, naopak, tak by to malo v každej strane fungovať.

Bulvár vás dodnes tituluje ako reklamného mága a cituje Ficov výrok o vode a Coca-Cole. Ako sa pozeráte na to, čo premiérovi radí jeho nový komunikačný tím na čele s Erikom Tomášom?

Sledujem to. No ja by som to robil určite inak.

Poradili by ste aj vy Ficovi, aby sa zbavil politickej korektnosti a hovoril Rómom „Cigáni“, novinárom „špinavé prostitútky“, ktoré ho „serú“, lebo píšu „shity“?

Určite nie. Mám pocit, že si tam zadefinovali nejakú svoju cieľovú skupinu, zistili jej mentálnu úroveň, vyhodnotili si jej kľúčové komunikačné slová a vyšli im tieto. Asi im z prieskumov vypadlo, že niektorí ľudia majú radi krčmovú rétoriku. Ale ja si myslím, že to do politiky nepatrí. Premiér to nepotrebuje, je to zbytočné a navyše mu to nič neprináša. Má na viac.

Aký je vlastne dnes váš vzťah s premiérom Ficom?

Nestretli sme sa od roku 2006.

Premiér pomerne zmierlivo reagoval na protikorupčný pochod, ktorý zorganizovali študenti strednej školy. Bojí sa ulice?

Každý politik sa bojí ulice, 10-tisíc ľudí na námestí je veľa. V krajine vládne blbá nálada, aj keď ekonomické ukazovatele Slovenska sú skutočne veľmi pozitívne. Ale HDP je neuchopiteľná jednotka, človeka neurobí šťastnejším a, paradoxne, ani nezvýši jeho životnú úroveň. Ľudia pritom čakajú, že ak sa štátu darí, malo by sa dariť aj im. No nič sa nedeje. A problém je aj v tom, že politické špičky neboli schopné zadefinovať víziu Slovenska na ďalších dvadsať či tridsať rokov. Budeme automobilovou krajinou? Budú tu biotechnológie? Turistický ruch?

Otázne je, či by s nejakou víziou boli ľudia spokojnejší. Ľudia majú najmä pocit, že z dobrých čísel profitujú len politici či niektorí nimi vyvolení.

Vízia predstavuje nádej, pre ľudí aj podnikateľov. Bez nej sa vám nepodarí vybudovať identitu, vzťah ku krajine. Politické špičky úplne rezignovali na budovanie identity tejto krajiny. Ak krajina nemá identitu, tak nemá ani charakter. A ak nemá charakter, tak je to vlastne bezcharakterná krajina. Ako hovorí jeden môj nemenovaný kamarát. Viem, je to pritiahnuté za vlasy, ale je to tak. Identita sa nedá budovať zhora, s identitou sa musia ľudia zžiť podvedome. Štyria krojovaní vojaci stojaci pri vlajke v Národnej rade vám vzťah ku krajine nevybudujú, aj keď, aby sme sa rozumeli, ja nie som proti tomu, aby tam boli. Budovanie identity je úlohou politikov, ale aj verejnoprávnych médií.

Po voľbách ste sa ukázali ako slušný prognostik, ako prvý ste na Facebooku opísali, aká bude koalícia. Ešte pred tým, ako o rokovaní so Smerom a SNS rozhodli predsedníctva Mosta-Híd a Siete. Dokonca ste až na jedného trafili aj počet koaličných poslancov. Odkiaľ ste to vedeli?

Nevedel som to, to sa dalo veľmi rýchlo zanalyzovať. Tak ako výhra Trumpa v amerických voľbách, vtedy som od kamarátov vyhral 5-tisíc eur, lebo mi to dávno bolo jasné. Mám pocit, že mám na takéto veci nos a viem ich odhadnúť. Od roku 2006 som dostal niekoľko ponúk od politických strán – nepoviem vám ktorých –, aby som pre nich robil marketing. Vždy som povedal, že nie. Nechcel som ísť do projektu, o ktorom som vedel, že nebude úspešný. Človek, ktorý toto robí, musí vnímať spoločenskú atmosféru, musí mať na to cit. Vždy som sa napríklad smial, keď si politické strany dávali robiť prieskumy verejnej mienky.

Prečo?

Hovoril som – načo sú vám? Pozrite si sledovanosť televíznych relácií.

Čo o nás vypovedá?

Že Smer bude mať ešte dlho 27 percent, ak sa nič dramatické neudeje a nevyplávajú na povrch nejaké megakauzy. Lebo sa tu pozerá Farma a Horná Dolná, ľudia idú na film Cuky-Luky, a dokumentárny film o sirovi Nicolasovi Wintonovi, na ktorom som sa spolupodieľal, si nepozrie skoro nikto. Ak je toto top, tieto primitívne reality šou, tak viem, s akou vzorkou obyvateľstva budem komunikovať, s kým mám tú česť.

K tým prognózam: padne Kaliňák skôr, ako skončí táto Ficova vláda?

Neodíde skôr. Ak sa teda naňho neobjaví niečo nové a dramatické, aj keď neviem, čo by to mohlo byť. Kaliňák tu bude dovtedy, dokiaľ bude premiérom Robert Fico.

Fedor Flašík (59)

Podnikateľ, ktorý stál pri založení Smeru, bývalý manžel europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej. V 90. rokoch viedol reklamnú agentúru Donar, ktorá získavala veľké zákazky od štátnych bánk. V prelomových voľbách v roku 1998 robil kampaň Mečiarovmu Hnutiu za demokratické Slovensko. Neskôr prešiel k Smeru, ktorému dlho pomáhal s marketingom a reklamou. Stál za jeho prvou veľkou kampaňou v roku 2002 so známym videom o majstrovi Poriadok. V roku 2006 ho Robert Fico odstavil, Flašík hovorí, že sa odvtedy nestretli. V roku 2011 sa neúspešne uchádzal o post riaditeľa RTVS.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

RTVS za Machaja

Slovensko

Teraz najčítanejšie