Denník N

Márnotratný syn, Brutus a revolucionár. Kto je Emmanuel Macron, ktorý mieri do Elyzejského paláca

Ak druhé kolo prezidentských volieb vyhrá nezávislý Emmanuel Macron, Francúzi budú mať najmladšieho prezidenta vo svojich dejinách.

„Myslím, že budeme o tebe ešte počuť,“ povedal podľa Le Monde Emmanuelovi Macronovi v auguste 2016 politik Michel Sapin. Nahradil ho vo funkcii ministra hospodárstva, po tom, čo Macron podal demisiu.

„Prajem ti, aby tvoje šťastie bolo šťastím pre nás všetkých,“ povedal mu pri jeho odchode v budove ministerstva. „Dúfam, že zodpovednosť bude vždy v tvojom srdci.“

Nikomu z vládnucej Socialistickej strany vtedy ani nenapadlo, že sa lúčia s budúcou hviezdou francúzskej politiky. Niektorí ho vtedy posmešne volali „Malý Emmanuel“.

„Macron? Bublina!“ zaznievalo zborovo v strane, ktorá si stále myslela, že ich kandidátom bude úradujúci prezident Francois Hollande. Ten to však onedlho vzdal a vo Francúzsku sa začal zaujímavý súboj. Prepadávali sa v ňom tradiční politici a ich veľké strany.

Len Macron v prieskumoch stúpal a stále sa usmieval. Ten úsmev neskrýval ani v nedeľu večer, keď vystúpil pred jasajúci dav svojich podporovateľov ako kandidát, ktorý vyhral prvé kolo prezidentských volieb.

„Chcem byť prezidentom všetkých Francúzov,“ hovoril. Ak prieskumy výsledok opäť správne odhadnú, bude Macron najmladším prezidentom v dejinách krajiny. Štyridsiatku oslávi tri dni pred Štedrým dňom.

Výnimočná cesta v Elyzejskom paláci

Emmanuel Macron sa doteraz neuchádzal o volenú funkciu a pred štyrmi rokmi ho vo Francúzsku takmer nikto nepoznal.

V politike začínal rovno u prezidenta Francoisa Hollanda, ktorému počas predvolebnej kampane pomáhal s  ekonomickým programom. Jeho cesta v Elyzejskom paláci však bola výnimočná.

Zo svojej malej kancelárie ekonomického poradcu rýchlo získal nové kontakty. Ako bývalý bankár riešil makroekonomické otázky, eurozónu a sprevádzal prezidenta na medzinárodných stretnutiach.

Keď ho v marci 2014 menoval Hollande za ministra hospodárstva, najviac protestoval vtedajší premiér Manuel Valls. „Menovať bývalého pracovníka Elyzejského paláca do takejto funkcie, keď ešte nikdy nebol všeobecne zvolený?“ hovoril podľa Le Parisien. Hollande sa nenechal odradiť.

Macron si funkciu ministra hospodárstva veľmi užíval. Priťahoval mikrofóny aj kamery, jeho úsmev zdobil titulky časopisov aj chodby úradu. Rýchlo sa stal najobľúbenejším ministrom neobľúbeného prezidenta.

„Rozumie si s každým,“ hovorili si na ministerstve hospodárstva, aj keď sa vypli kamery. „Nikdy sme nikoho takéto nevideli.“ Už vtedy budil Macron dobrý dojem.

Jeho úspech sa však nepáčil tvrdému jadru socialistov. „Macron? Neznesiteľný!“ povedal jeden z nich pre Le Parisien. Závideli mu pozornosť médií, na mítingoch bol najväčšou hviezdou.

Medzitým menil ekonomickú politiku prezidenta. Začal sa viac orientovať na protrhové a probiznisové reformy, čím Socialistická strana začala strácať ľavicových voličov.

Keď v apríli 2016 vo svojom rodnom Amiens oznámil založenie hnutia En Marche (Vpred), socialisti sa začali pýtať, čo tým sleduje. „Je mi to jedno,“ hneval sa v lete 2016 premiér Valls. „Je čas, aby sme to zastavili.“

Hollanda možno nahradí jeho bývalý minister hospodrástva Macron. Foto - TASR/AP
Hollanda možno nahradí jeho bývalý minister hospodárstva Macron. Foto – TASR/AP

Márnotratný syn, Brutus, hviezda politiky

Macron svoju rezignáciu oznámil o mesiac neskôr, odišiel z vlády Hollanda a začal sa venovať výhradne svojmu projektu. Väčšina politikov sa mu vysmievala, označovali ho za márnotratného syna Francoisa Hollanda, za Bruta, ktorý ho zradil.

„Je príliš vágny, príliš neistý,“ hovorili podľa le Monde a dopredu spochybňovali jeho úspech.

Macron totiž nemal za sebou veľkú politickú stranu a od druhej svetovej vojny nevyhral prezidentské voľby nikto iný ako kandidát tradičnej pravice alebo ľavice.

On sa ich kritike nevenoval. Organizoval prvé mítingy, stretával sa s obyčajnými Francúzmi, chodil tam, kam politici nikdy neprišli. Vyhrnul si rukávy svojej košele a jedol so svojimi budúcimi voličmi obyčajné jedlá vo vydýchaných sálach.

Práve vtedy dal mnohým Francúzom vieru, že hoci doterajší politický systém nefunguje, môže sa miesto neho vybudovať niečo nové a lepšie – s väčším zastúpením občianskej spoločnosti a žien v parlamente. Ako prvý politik dokonca otvorene povedal, že na čele svojej vlády si želá premiérku.

Jeho politické hnutie rýchlo získalo viac členov, ako mala vládnuca Socialistická strana. Macron sa s voličmi stretával v bistrách a kaviarňach, kde sa ich pýtal na ich predstavy a názory na jeho hnutie En Marche (Vpred). A Francúzi mali opäť pocit, že ich niekto počúva.

„Keď s vami hovorí, položí vám ruku na rameno a díva sa vám do očí. Počúva vás, pýta sa vás a dáva vám pocit, že budúcnosť tohto sveta závisí od toho, čo poviete,“ povedal pre BFMTV Francois Xavier Bourmaud, autor jeho biografie. „Každému dáva pocit, že je dôležitý.“

Macron sa v prezidentskej kampani zameral na seba. Dal hnutiu vlastné iniciály a namiesto vedúceho kampane či niekoľkých hovorcov dostával najväčšiu pozornosť.

Vystupoval ako progresívny politik a často opakoval, že nie je ľavičiarom ani pravičiarom. Namiesto toho sa označoval za ekonomického liberála, či probiznisového pravičiara. Sľuboval tiež väčší poriadok v nezamestnaneckých dávkach či reformu dôchodkového systému, čo boli zas tradičné témy ľavice.

Revolucionár a Európan

Keď mu kritici neprestali vyčítať, že nemá žiadne politické skúsenosti, reagoval, že nevýrazné politické strany, ktoré sa držia pri moci už desaťročia, ukázali, že skúsenosť znamená veľmi málo. Namiesto toho sľuboval „demokratickú revolúciu“ oproti „prázdnemu“ politickému systému Francúzska.

Naďalej zostával optimistický. V krajine, ktorá patrí medzi najpesimistickejšie na svete, hovoril o nádeji a odvahe. Presviedčal Francúzov, že hoci ich trápi vysoká nezamestnanosť a sú unavení z teroristických útokov, prinesie zmenu.

Tú zmenu predstavovala aj jeho kampaň. Ako jediný z kandidátov podporoval silnú EÚ, globalizáciu voľného trhu a dohody o medzinárodnom obchode v čase, keď v Európe rastie euroskepticizmus. Otvorene kritizoval Britániu za vystúpenie z EÚ a Londýnu odkázal, že ak bude v máji francúzskym prezidentom, rokovania o ich vystúpení budú tvrdé a nekompromisné.

Aj pre jeho jasný postoj ohľadne budúcnosti krajiny v EÚ viali v nedeľu pod pódiom, kde ďakoval za víťazstvo, zástavy Francúzska a Európskej únie.

Budúcnosť Francúzska je podľa Macrona v EÚ. Foto - TASR/AP
Budúcnosť Francúzska je podľa Macrona v EÚ. Foto – TASR/AP

Dva týždne pred druhým kolom prezidentských volieb zostáva Macron moderným a progresívnym kandidátom, ktorý môže oslabiť nacionalizmus v krajine. Ten predstavuje jeho najväčšia súperka, Marine Le Penová, ktorá s ním 7. mája bude bojovať o miesto v Elyzejskom paláci.

Le Penová mu rada vyčíta, že patrí medzi elitu, proti ktorej radikálna politička bojuje. A hneď prvý deň kampane pred druhým kolom naňho zaútočila, že nemá program na boj proti islamskému terorizmu.

Macron síce skončil prestížne francúzske školy a pracoval v banke Rothschildovcov v Londýne, avšak svoj úspech postavil na podpore obyčajných Francúzov. Nakoniec sa za neho postavili pravicoví aj ľavicoví politici na čele s expremiérom Manuelom Vallsom.

Emmanuel Macron si tak získal imidž mladého politika, ktorý chce zjednotiť Francúzov. No hoci ich ešte nezbavil neistôt, ktoré budú sprevádzať jeho zvolenie, priniesol im aspoň nádej na zmenu.

„Jeho voľba v máji je teraz jedinou možnosťou, ako otvoriť šancu pre progresívnu, liberálnu a proeurópsku reformu vo Francúzsku,“ napísal denník Guardian. „Francúzski voliči urobili hrubú čiaru za minulosťou. Teraz musia dokončiť revolúciu.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Emmanuel Macron

Svet

Teraz najčítanejšie