Denník N

Zastavil a vzdal sa rekordu, aby pomohol bezvládnemu súperovi. Hrdinom z Londýna je neznámy bežec

„Vravel som mu: ‚Poď, my to zvládneme, zvládneme to spolu. Spolu prídeme až do cieľa,‘“ povedal Matthew Rees o momente, keď presviedčal svojho súpera, aby pokračoval.

Ani nový svetový rekord Keňanky Mary Keitany nezaujal na nedeľnom maratóne v Londýne tak ako Matthew Rees. Neznámy bežec zo Swansea, ktorého klasifikovali v cieli na 986. priečke.

Rees si totiž 300 metrov pred cieľom všimol súpera, ktorý sa vyčerpaný potácal a zdalo sa, že môže každú chvíľu odpadnúť. Okamžite preto zastal a nevládneho bežca presviedčal, aby maratón dobehol. Keď videl, že to nepôjde, konkurenta podoprel a spolu dokráčali do cieľa.

Obom na posledných metroch tlieskala aj Kate Middleton, princ William a princ Harry.

Pomoc je viac ako dobrý čas v cieli

„Keď som prišiel na poslednú zákrutu, videl som bežca s problémami, nohy sa mu podlamovali. Vždy, keď sa pokúsil vstať, zase spadol na zem,“ povedal 29-ročný Matthew Rees pre BBC.

„Prišiel som k nemu, povedal som mu: ‚Poď, ty to dokážeš!‘ a snažil som sa mu pomôcť vstať. Ale vždy, keď sa o to pokúsil, uvedomil som si, že to nezvládne.“

Matthew Rees preto namiesto pokračovania v pretekoch postavil súpera na nohy, podoprel ho a doviedol do cieľa.

„Vravel som mu: ,Poď, my to zvládneme, zvládneme to spolu. Spolu prídeme až do cieľa.‘“

„Hovoril som si, že je dôležitejšie, aby preteky dokončil, než to, aby som ja ušetril pár sekúnd zo svojho času. Položil som mu ruku okolo mojich pliec a kráčali sme k cieľovej čiare. Diváci boli skvelí, priali nám to,“ dodal.

Rees, ktorý pracuje v banke, napriek záverečnému zdržaniu zvládol maratón za 2 hodiny, 52 minút a 26 sekúnd, čo mu tesne stačilo na umiestnenie v prvej tisícke. Na Londýnskom maratóne sa zúčastnilo 40-tisíc bežcov.

Na porovnanie, ak by Matthew Rees dosiahol rovnaký čas vlani na maratóne v Košiciach, skončil by na 34. priečke z 1326 klasifikovaných.

Matthew Rees v cieli Londýnskeho maratónu. Foto AP – Jack Hardy

Bolo to čoraz horšie

Mužom, ktorý by bez pomoci Matthewa zrejme Londýnsky maratón nedokončil, bol David Wyeth.

„Cítil som sa dobre, až kým som neprišiel na 32. kilometer. Myslel som si, že mám dočasnú krízu, no potom to už bolo len horšie a horšie,“ povedal Wyeth pre britský Sun.

„Keď som prišiel na cieľovú rovinku, nohy sa mi podlomili a padol som na zem. Už predtým som sa trápil a uvedomoval som si, že nedokážem kráčať rovno a mal by som zastaviť. Ale práve preto som trénoval, aby som takéto pocity dokázal prekonať,“ vravel Wyeth.

„A potom som počul dva metre od seba hlas Matthewa, ktorý ma povzbudzoval: ,Dokážeš to, pomôžeme ti dostať sa cez cieľovú čiaru.‘ Pomohol mi vstať a hýbali sme sa vpred. Ak niekto zastaví svoje vlastné preteky, len aby inému pomohol, ako to urobil on, je to správna vec,“ doplnil Wyeth.

„Musel som mu pomôcť. Prešiel 42 kilometrov a cieľ bol už tak blízko,“ povedal Matthew Rees. „Urobil by to každý,“ uzavrel.

Beh mi zmenil život

Rees začal s behom len pred dvoma rokmi. „Chcel som sa cítiť zdravšie. A bolo to aj pre mentálne zdravie. Trpel som totiž úzkosťami a beh mi v tom skutočne pomohol. Zmenilo mi to život,“ povedal denníku Guardian.

Bežec zo Swansea absolvoval v Londýne svoj tretí maratón v živote a mohol na ňom prekonať osobný rekord.

„Ako som sa približoval k cieľu, uvedomil som si, že ak na posledných stovkách metrov ešte pridám, mohol by som finišovať v čase pod 2 hodiny a 50 minút. Potom som však zbadal Davida a o čas som sa už nezaujímal,“ povedal.

Obaja bežci odišli z Londýnskeho maratónu ako priatelia. „Je to skutočne skvelý chlapík a máme veľa spoločného,“ povedal David.

„Obaja sme začali behať pred dvoma rokmi a obaja máme spoločné bežecké ciele. Zostaneme v kontakte a v budúcnosti snáď budeme spolu súperiť na rovnakých pretekoch.“

Pripomenuli bratský príbeh z triatlonu

Príbeh Matthew Reesa a Davida Wyetha pripomenul vlaňajší moment z posledných pretekov Svetovej triatlonovej série, pri ktorom Alistair Brownlee rovnakým spôsobom pomohol svojmu bratovi Jonathanovi dostať sa do cieľa.

Jonathan vtedy bežal do cieľa na prvej priečke, približne pol kilometra pred cieľom však náhle zastal, začal sa potácať a hrozilo, že skolabuje. Jeho brat, ktorý bežal za ním, mohol pokračovať v pretekoch a bojovať o prvú priečku, avšak keď videl brata v problémoch, zastavil a spolu pomaly dokráčali do cieľa.

„Myslím si, že som sa zachoval správne. Svetové finále je veľké podujatie, ale nemohol som inak,“ povedal neskôr v cieli Alistair Brownlee.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie