To, čo parodujem, vlastne obdivujem

Komiks ako kombinovanie obrazu a textu za účelom odovzdávania informácie alebo vyvolávania špecifického estetického zážitku je súčasťou svetových kultúr už dávno. Približne však od polovice 18. storočia, keď dochádza k zjednodušovaniu a neustálemu zlepšovaniu reprodukčných techník tlače súčasne so zvyšovaním gramotnosti populácie, začal tento druh zábavnej produkcie nadobúdať význam v každodenných súvislostiach a postupne sa stal neodmysliteľnou súčasťou všetkých printových médií.

Nesmelé komiksové začiatky

Najprv išlo len o kratučké, iba niekoľkoobrázkové kreslené príbehy – často čiernobiele a bez slov, neskôr sa už objavovali aj pridávané texty umiestnené v takzvaných bublinách uprostred alebo na kraji obrázka. Historici sledovaného média sa obvykle zhodnú na tom, že dnešné komiksy nachádzajú svojich bezprostredných predchodcov v karikatúrach a kreslenom humore, najrozličnejších periodík 18. a 19. storočia.

Po nesmelých komiksových začiatkoch sa stali tieto krátke kreslené seriáliky takým populárnym výtvarno-komentujúcim akčným útvarom, že nesmeli chýbať v žiadnom z významných svetových denníkov ako výrazné čitateľské osvieženie. Postupne dochádzalo ku kolorovaniu obrázkových príbehov a počty kresieb jedného cyklu sa zvyšovali, čo logicky odštartovalo vydávanie na tie časy veľmi atraktívnych komiksových zošitov a knižiek. Tento výtvarný útvar sa tak postupne etabloval až na „hitparádovo“ významný obchodný artikel, zrozumiteľný všemožným generáciám bez rozdielu jazykov.

Keď rôznorodé kreslené postavičky prenikli do animovaného a neskôr tiež hraného filmu, stal sa komiksový žáner ako súčasť moderného veľkomestského folklóru (spolu s westernom a muzikálom) jedným z typicky amerických medzinárodne uznávaných zákutí výtvarného umenia. Veľmi populárnym bol v renesančných 60. rokoch minulého storočia, kde mu výraznú časť tvorby venovali aj svetoznámi predstavitelia popartu, najmä Andy Warhol – v roku 1960 vystavil po prvýkrát svoj komiksový se­riál Dick Tracy, ktorý rozpútal na oboch stranách Atlantiku nový záujem o figurálnu kresbu.

Ešte viac však Roy Lichtenstein, ktorého do jeho charakteristickej tvorby žlto-červeno-modrých fotorytín v podobe pozväčšovaných komiksových seriálov s monológovými obláčikmi, „nakopol“ obal zo žuvačky s komiksovou kresbou a provokácie jeho detí. „Veci, ktoré parodujem, vlastne obdivujem,“ napísal tento autor.

Asi najrozšírenejšie vo svete je čítanie a tvorba komiksov v USA, Japonsku a vo Francúzsku (populárna je najmä postavička Asterix), potom v Poľsku a krajinách bývalej Juhoslávie.

Dôvodom podceňovania je aj neznalosť

Hoci atraktívne komiksové zošitovo-knižné série nových pôvodných autorov ako napríklad Schek-Babušek, Plšek, Danglár s Taragelom, Shooty a najmä fenomenálny Daniel Majling so svojím Rudom existujú na Slovensku pomerne dlho, žáner komiksu je u nás pre mnohých stále podceňovaný, čo však pramení z istej neznalosti. Je to možno aj preto, že okrem nepatrnej vlastnej skúsenosti sa domácemu záujemcovi o teóriu komiksu dosiaľ ponúkalo len málo príležitostí na zoznámenie sa s aktuálnymi otázkami aj pretrvávajúcimi konceptmi „myslenia o komikse“.

Je tu šanca. Knižka našich západných susedov V panelech a bublinách. Kapitoly z teorie komiksu (autori Pavel Kořínek, Martin Foret a Michal Jareš, vydavateľstvo Akropolis – Filip Tomáš) si kladie za cieľ prehľadne rozobrať a ponúknuť rozličné koncepty a prístupy, ktorými je možné komiksové obrázkové texty (či už osamotené, alebo v rôznych súboroch) čítať aj interpretovať, skúmať aj analyzovať novým spôsobom.

Je trošku „vedecká“, ale pritom prístupná a najmä širokospektrálna. Pozostáva z dvanástich kapitol, ktoré nechcú byť len kompilačným „súhrnom zisteného“. Skôr je to snaha o akýsi vstupný opis charakteristických rysov komiksu z pohľadu súčasného vnímania a perspektív s nezanedbateľným historickým vkladom.

Publikácia je doplnená slovníčkom pojmov a komentovanými súpismi ďalšej odporúčanej literatúry. Jej serióznosť smeruje k všetkým záujemcom o teoretické opisy komiksu, k odborníkom z príbuzných oblastí, študentom aj zainteresovaným laikom.