Denník N

„Škôlkový“ marazmus a jeho dôsledky – zahadzujeme príležitosť a odrádzame matky

Žijeme v období posledného „vzopnutia“ plodnosti a pôrodnosti. Trestuhodne však mrháme touto príležitosťou.

Autor je demograf

Ako už tradične v posledných rokoch, pomaly sa začína „napínavý triler“ menom zápisy do predškolských zariadení. A ako každý rok, aj tento rok sa niekoľko tisíc rodičov naprieč regiónmi Slovenska ocitne v pozícii porazených. A to si radšej nepredstavujme (alebo vlastne bodaj by?), že by sa počet narodených detí dostal čo i len na 70 percent stavu z konca 70. rokov minulého storočia, čo by znamenalo približne 75-tisíc detí narodených za jeden rok.

Rušenie škôlok bolo logickým dôsledkom prepadu plodnosti v 90. rokoch. Dno sme dosiahli po prelome milénií, keď počet narodených detí ledva presiahol 50-tisícovú hranicu, a zaznamenali sme historický „míľnik“ v podobe prirodzeného úbytku. Nárast pôrodnosti po prekonaní tohto dna demografi predpokladali a očakávali.

Kľúčová informácia

Problémom však je, že politici málokedy vychádzali z dostupných prognóz. Oveľa viac sme videli expost riešenia v štýle „problém budeme riešiť, až keď nastane“. Navyše, v mnohých mestách a obciach je demografická časť v strategických plánoch iba povinnou jazdou, často vo viacerých vyzerajú „ako by ich jedna mater mala“, a demografická prognóza do budúcnosti často úplne absentuje. Pričom počet obyvateľov a jeho zloženie do budúcnosti je jednou z kľúčových informácií na plánovanie na lokálnej i na národnej úrovni. A nie, nejde iba o narodených. Žiaľ, aj zomrelých nám bude do budúcnosti každoročne pribúdať.

Nie som si istý, či si to všetci volení zástupcovia v plnej alebo aspoň čiastočnej miere uvedomujú, keď riešia otázku hrobových miest na cintorínoch vo svojich obciach.

Vráťme sa však predsa len k príjemnejšej téme, akou v demografii pôrodnosť bezpochyby je. Výskumy naznačujú, že na zvýšenie pôrodnosti je možnosť zosúladenia práce a rodinných povinností jednou z kľúčových. Nuž a v rámci toho je možnosť umiestniť dieťa do jaslí, respektíve do škôlky pre rodiny bezpochyby tou najpálčivejšou otázkou. Výpadok príjmu matky je často príliš veľký, rodičovský príspevok ho nedokáže kompenzovať.

V súčasnosti žijeme v období posledného „vzopnutia“ plodnosti a pôrodnosti, a to najmä v mestách pre dobiehanie „odložených“ pôrodov a ešte stále pomerne veľkému, ale už klesajúcemu počtu žien vo veku najvyššej reprodukcie. Hoci obce i štát sa snažia problém s nedostatkom miest riešiť, peniaze a ďalšie faktory (?) spôsobujú, že miest stále nie je dosť.

Mrhanie

Trestuhodne tak mrháme touto príležitosťou, a možno i odrádzame matky, aby mali druhé či tretie dieťa, v tom najhoršom prípade ich odradíme od materstva úplne. A tým, ktorých je našťastie väčšina, a deti napriek „škôlkovému“ marazmu plánujú a majú, tým veru poriadne strpčujeme situá­ciu. A to paradoxne v čase, keď nás čaká ešte rýchlejšie starnutie, a zároveň mnohí politici sa hovoria, že by sme mali ísť cestou rastu a produktivity domácich pracovných síl, a nie nárastu počtu imigrantov. K tomu nešťastný únik mozgov, ktorý je oveľa väčšou spoločenskou a ekonomickou hrozbou ako imigrácia na Slovensko. Nezabudnime, že generáciám dôchodcov, ktorých sa ročne narodilo 90- až 100-tisíc, sa budú na dôchodky a zdravotnú starostlivosť „skladať“ omnoho menej početné generácie.

Čo je však najhoršie, kým všetky škôlky postavíme, zriadime, bude už neskoro a počet narodených detí bude opäť klesať a budeme ich zatvárať. Taká je demografická realita. Platiť to nebude iba pre obce, ktoré sa tešia, respektíve budú tešiť záujmu migrantov predovšetkým z okolitých miest. Aj tu je pomenej pozitívnych príkladov, keď si starostovia dali vypracovať predikciu počtu detí, aby vedeli argumentovať investorom ohľadom udržateľnosti ich investičných zámerov. A tak sme svedkami toho, ako deti trávia čas s rodičmi v ranných a poobedných zápchach, lebo živelná suburbanizácia je bez potrebnej vybavenosti… Niektoré okolité obce v zázemí Bratislavy sú toho živým príkladom.

Ešte stále je priestor a čas. Čas na radikálnu zmenu a nasmerovanie nie parciálnej, ale absolútnej priority vlády a lokálnych samospráv na túto oblasť, avšak je ho veľmi málo. O päť či desať rokov bude neskoro. Aj za cenu, že tie miesta sa raz budú musieť redukovať, keď sa bude rodiť menej ako 50-tisíc detí. A je tu priestor aj na širšiu diskusiu o pronatalitných opatreniach, samozrejme, bez toho, aby sme príliš skĺzli do (asi nechceného) sociálneho inžinierstva.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie