Denník N

Prečo by blázni nemali robiť v médiách a prečo na nich treba ukazovať

deviantart.net
deviantart.net

Zubára by ste asi nenechali liečiť vás vonnými tyčinkami. Dokonca by vás to pobúrilo.

Zubára by ste asi nenechali liečiť vás vonnými tyčinkami. Dokonca by vás to pobúrilo.

Predstavte si, že prídete k zubárovi do normálnej ordinácie v zdravotnom stredisku s tým, že vás neznesiteľne bolí zub. Doktor sa rozhodne liečiť vás neinvazívne – teda vonnými tyčinkami, predplatným časopisu „Nájdi harmóniu, nájdu ju aj tvoje zuby“ a vysvetlením, že ak už treba zub vytrhnúť, tak rozhodne najskôr po siedmich dňoch bolestí a s využitím ľanovej šnúrky priviazanej o dvere.

Ak by sa vám stalo čosi len trochu podobné, zúrili by ste na facebooku a známym by ste radili, aby sa tej ordinácii vyhli. Možno by ste volali políciu, pretože polícia je štát a štát nemôže pripustiť, aby zubárov robili blázni. Určite by ste sa pýtali, ako je možné, že sa takýto človek môže vydávať za lekára – a čo na to hovoria iní lekári.

Ak by sa k tomu iní lekári odmietali vyjadriť, nežiadali by, aby zubár s vonnými tyčinkami prišiel o licenciu, nazvali by ste ich alibistami. Možno by ste aj povedali, že všetci sú rovnakí, že spolu držia, lebo každý na každého niečo vie.

Veľmi podobná je situácia, keď klasické informačné médiá mlčia o bláznoch alebo podvodníkoch, ktorí sa chcú medzi ne zaradiť. Nečudujeme sa, keď v novinovom stánku predávajú časopis Jasnovidka, pretože ho nemajú vyložený v sekcii, kde je Plus 7 dní, Slovenka, Nový čas pre ženy, .týždeň alebo Trend.

Tolerujeme aj to, že televízia TA3 o polnoci prepína na jasnovidky. Je to trápne, ale všetci veríme, že ľudia ľahko pochopia, kedy ešte beží reklamný rozhovor o eurofondoch a kedy už prišiel čas na predikcie veštice Gizely. Sme si istí, že si to diváci nepomýlia a že si tak neublížia.

Problém, prečo by normálne stredoprúdové médiá mali hovoriť, že Zem a vek a im podobní medzi nich nepatria, je väčší. Všetky tradičné médiá vrátane bulváru v rozličnej, ale prevažnej miere skúšajú písať pravdu.

Ich čitateľ (divák, poslucháč) predpokladá, že spravodajské médiá nevydávajú fikciu za realitu. Rozdielne rozumie ich zafarbeniu a nedokonalosti, no vždy predpokladá, že ak by sa dozvedeli, že chemoterapia sú len drahé vonné tyčinky, tak by o tom väčšina z nich informovala.

Ak veríte, že pointa je len v tom, že loby výrobcov vonných tyčiniek je slabšia ako loby farmafiriem, tak možno ešte nepotrebujete lekára. Ibaže s takou výbavou by ste nemali pracovať v médiách.

Jednoducho preto, lebo tradícia spravodajských médií nepozná úspešné príbehy bláznov a šarlatánov v ich radoch.

Moderné médiá sú rovnako staré ako demokracia, pretože bez nej by nemohli existovať (zrejme ani ona bez nich). Celá história tejto tradície nie je nič iné ako hľadanie rovnováhy medzi záujmami rôznych skupín ľudí. Demokracia sa ničoho nebojí viac ako toho, že záujem jednej skupiny dlhodobo nebezpečne preváži, rozsype sa to a vznikne totalita.

Problém uvažovania ľudí, ktorí vydávajú Zem a vek, je v tom, že oni terajší stav v krajinách, ako je Slovensko, Izrael, USA, Nemecko atď., už hodnotia ako totalitu.

S tým sa však nedá diskutovať, je zbytočné v ich tvrdeniach hľadať znova a znova faktické nezmysly. Títo ľudia majú jednoducho inú vieru, nezlučiteľnú s tradíciou, ktorú žijeme.

Otvorene treba hovoriť, že je preto nebezpečné púšťať ich do stredného prúdu.

Pretože tieto knihy a časopisy sa nemôžu tváriť ako normálny názor, s ktorým stojí za to polemizovať a ktorý dokáže pomáhať ľuďom orientovať sa v každodennom živote.

Demokracia potrebuje na prežitie aj vieru, že je to dobrý príbeh, aj inštitúcie, ktoré vždy nejako utrasú jej výkyvy. Ak pustíme sprisahanecké myslenie do médií, ohrozíme oboje.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie