Denník N

Nezmyselne trestáme ľudí so životom pred sebou. Slovensko, svet a marihuana

Ministerstvo spravodlivosti pripravuje nový Trestný zákon. Zmeniť by sa mohlo aj trestanie za marihuanu. Malé množstvo pre vlastnú potrebu by už nemuselo byť hrozbou väzenia.

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

  • Na Slovensku doplácajú na užívanie marihuany hlavne mladí ľudia
  • Vo viacerých krajinách už užívateľov netrestajú, v niektorých dokonca marihuanu legalizovali
  • Konopa má podľa niektorých vedcov veľký liečebný potenciál, zatiaľ však o jeho vplyve na ľudí veľa nevieme
  • Slovensko zatiaľ radikálne zmeny nechystá, no užívanie môže byť za určitých okolností už len priestupkom

Bratislava, rok 2006. Michal (skutočné meno si neželal zverejniť, máme ho v redakcii) sa okolo polnoci túlal neďaleko Račianskeho mýta. Telefonoval s priateľkou, riešili vážne veci. „Mal som zapnuté handsfree a mohol som pôsobiť podozrivo. Vyzeral som, že hovorím sám so sebou,“ spomína Michal na ten večer. Zrazu sa pri ňom zastavila policajná hliadka. Stiahli okienko a spýtali sa ho, či má nejaké drogy alebo zbrane. Povedal, že nie.

Policajti vystúpili zo svojho auta a siahli mu rukami do vreciek. Hneď v nich našli vrecúško s marihuanou. „Spýtali sa ma, či im ho dobrovoľne vydávam. Ja som im ako neskúsený povedal, že áno. Teraz viem, že neboli v práve.“ Nasledujúcu hodinu a pol strávil Michal v cele predbežného zadržania. Počas výsluchu sa priznal, že vrecúško je jeho. V tom čase fajčil marihuanu pravidelne.

Celkovo mu našli len 0,1 gramu marihuany. „Bolo to minimálne množstvo, aj jeden človek by mal problém sa z toho nahúliť,“ vraví.

Podľa zákona to však bolo jedno. Súdny proces prebehol v jeho neprítomnosti, domov mu prišiel len rozsudok. Dával mu na výber – mesiac vo väzení alebo pokuta šesťtisíc slovenských korún. „Študoval som vtedy na vysokej škole, zaplatil som pokutu, pomohla mi rodina. Nebolo to málo, ale bolo to hlúpe.“

Pozerá sa len na množstvo

Prípadov podobných tomu Michalovmu sa na Slovensku každý rok stane niekoľko stoviek. Koľko presne, to povedať nevieme. Trestný zákon totiž nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi drog.

Podľa našich zákonov je teda jedno, či máte pri sebe heroín, pervitín alebo konopu – ak sa dostanete do rúk polície, bude ich zaujímať iba množstvo, ktoré vám nájdu.

„Na rozdiel od Česka, kde rozlišujú medzi tvrdými a mäkkými drogami, slovenský Trestný zákon podobné delenie nepozná. Rozlišuje sa len množstvo zadržanej drogy, a to či ju má páchateľ neoprávnene pre vlastnú potrebu, alebo s ňou neoprávnene nakladá napríklad vo forme predaja či výmeny,“ vysvetľuje Jozef Čentéš, prokurátor a profesor práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Podľa jeho skúseností sa však marihuany týka väčšina prípadov, ktoré súvisia so zadržaním malého množstva drog.

Ako ukazuje Michalov prípad, väzenie hrozí aj vtedy, ak má človek pri sebe len veľmi malé množstvo marihuany. Za tri dávky marihuany môžete na Slovensku dostať tri roky, za desaťnásobok až päť rokov vo väzení.

Čentéš však tvrdí, že v prípade, ak by s takýmito množstvami marihuany chytili policajti človeka po prvýkrát, súd by mu s veľkou pravdepodobnosťou dal „len“ podmienečný trest. „Osobne som sa nestretol s prípadom, že by bol takejto osobe udelený nepodmienečný trest,“ hovorí Čentéš.

Hlavne pre mladých

Za čo u nás žiadny trest nehrozí, to je samotné užívanie drog – teda aj marihuany. A tá je rovnako ako inde vo svete najrozšírenejšou nelegálnou návykovou látkou.

Podľa posledného väčšieho výskumu slovenskej verejnej mienky o drogách z roku 2010, ktoré financovalo Národné monitorovacie centrum drog, vyskúšal marihuanu v priemere každý desiaty človek. Skúsenosť s marihuanou v rovnakom prieskume priznal takmer každý piaty mladý človek (15 až 34 rokov).

Ešte výpovednejšie sú odpovede na otázku, či ľudia osobne poznajú niekoho, kto užíva marihuanu. V prieskume z roku 2010 to priznala viac ako štvrtina Slovákov a Sloveniek, medzi mladšou generáciou poznalo užívateľov marihuany až 40 percent z nich.

Čo to znamená? Jednoznačne to, že marihuana je oveľa rozšírenejšia medzi mladými ľuďmi. A vidieť to aj v tom, že sú u nás mladí ľudia oveľa viac ohrození trestným stíhaním. Traja zo štyroch ľudí, ktorí boli v posledných piatich rokoch obžalovaní z prechovávania drog pre vlastnú potrebu, boli mladší ako 30 rokov.

Ak toto číslo porovnáme s dátami za všetky trestné činy, ukáže sa nám obrovský nepomer. A keďže sa na Slovensku prechovávanie akéhokoľvek množstva marihuany považuje za zločin, znamená to hlavne jednu vec – že dnes náš systém trestá ľudí, ktorí majú pred sebou väčšinu svojho dospelého života. Môže im napríklad pokaziť kariéru, pretože aj podmienečné tresty sa zapisujú do registra trestov.

Ide to aj inak

Je to pravdepodobne najnebezpečnejšia droga v Amerike, povedal v 80. rokoch o marihuane vtedajší prezident Ronald Reagan. V skutočnosti je však jej zákaz – presnejšie povedané zákaz konopy – otázkou posledných desaťročí.

Záznamy o užívaní konopy na liečebné, ale aj rekreačné účely sú staré stovky rokov. „Pre svoje liečivé účinky sa konopa užívala napríklad v starej Číne, Asýrii, Egypte, Indii. Poznali ju Skýti, starovekí Gréci či Rimania. A ešte pred pár desaťročiami bola konopa bežná aj v našom regióne,“ hovorí Lumír Hanuš, český vedec, ktorý účinky konopy skúma už viac ako 40 rokov.

Zlom nastal zhruba v 30. rokoch minulého storočia. Kým dovtedy bola konopa súčasťou bežného života, už o pár rokov neskôr ju väčšina krajín sveta považovala za nelegálnu rastlinu. Marihuana sa spolu s ďalšími halucinogénmi stala opäť populárnou v 60. rokoch, keď vrcholila vlna hnutia hippies.

No väčšinová spoločnosť pre zákaz považovala marihuanu aj naďalej za nebezpečnú drogu a bežní ľudia si ju spájali najmä s kontrakultúrou.

V posledných rokoch sa však situácia pomaly mení. Západné štáty prestávajú bežných užívateľov marihuany posielať za mreže a sústredia sa skôr na veľkých dílerov. A zopár štátov sa už dokonca odvážilo marihuanu zlegalizovať. To znamená, že sa konopa dostala na úroveň alkoholu či tabaku.

Keď sa povie marihuana, väčšina si vybaví Jamajku a amsterdamské coffee shopy. Aj preto možno prekvapí, že v Holandsku nie je konopa ani zďaleka legálna (aj keď v Amsterdame miestna polícia toleruje obchody, kde sa marihuana predáva) alebo že až do februára tohto roku bola marihuana na ostrove Boba Marleyho zakázaná (a legálna ešte stále nie je, Jamajčania zatiaľ schválili len jej dekriminalizáciu). Skutočnými priekopníkmi boli úplne iné krajiny – Portugalsko, Uruguaj a dva americké štáty, Colorado a Washington.

Už 14 rokov platí v Portugalsku zákon, ktorým sa dekriminalizovalo užívanie a prechovávanie všetkých drog pre vlastnú potrebu – teda nielen marihuany, ale aj iných návykových látok.

Ak bežných užívateľov zadrží polícia, nepôjdu za to do väzenia. Jediný trest, ktorý im hrozí, je peňažná pokuta. Tak ako povedzme za nesprávne parkovanie. Legálne to teda nie je, no z pohľadu zákona ide len o priestupok. Nie o zločin.

Analytici dnes o Portugalsku hovoria ako o krajine, ktorej prístup je hodný nasledovania. „Hodnotené prakticky podľa akýchkoľvek indikátorov, portugalská dekriminalizácia mala obrovský úspech,“ píše Glenn Greenwald v štúdii amerického think-tanku Cato.

Pesimistické scenáre, že dekriminalizácia zvýši dopyt po drogách, sa nenaplnili. Práve naopak, v počte užívateľov drog sa Portugalsko podľa analýzy zaraďuje medzi najlepšie krajiny v Únii.

Ešte ďalej zašla malá krajina v Južnej Amerike. Uruguaj pred dvoma rokmi ako prvý štát na svete schválil plnú legalizáciu marihuany. To znamená, že dospelý človek si ju môže vypestovať či kúpiť úplne bez obáv.

Podobný experiment už viac ako rok funguje v amerických štátoch Colorado a Washington. Okrem nich si už legálnu marihuanu odhlasovali aj na Aljaške, v Oregone a v hlavnom meste Washingtone.

mapa-web

Päťdesiat odtieňov zelenej

Pri debate o dekriminalizácii a legalizácii však treba myslieť na to, že aj keď robia dvaja to isté, nemusí to dopadnúť rovnako. Štáty, ktoré dekriminalizovali marihuanu, sa bežne líšia v tom, aké množstvo drogy akceptujú na osobnú potrebu. V Česku je hranicou 15 gramov, v Belgicku len 3 gramy. Niektoré štáty nepovažujú pestovanie niekoľkých rastlín konopy za zločin, iné zasa áno.

A potom existujú štáty, kde síce marihuana oficiálne dekriminalizovaná nebola, no v praxi tam ľuďom s menšími množstvami drogy väzenie aj tak nehrozí. Tak to funguje napríklad v Nemecku, kde za držanie marihuany teoreticky hrozí až päť rokov za mrežami. Nemecký ústavný súd však už dávnejšie odporučil, aby jej užívatelia neboli trestne stíhaní.

 

Čo je čo
  • Depenalizácia: užívanie a držanie marihuany je trestné, no nepodmienečné tresty za malé množstvá pre osobnú potrebu sa neudeľujú.
  • Dekriminalizácia: za užívanie a držanie marihuany nehrozí trestné stíhanie. Maximálnym trestom je peňažná pokuta či povinná liečba.
  • Legalizácia: marihuana je pre dospelých užívateľov legálne dostupná – buď v špeciálnych obchodoch, záujmových kluboch, alebo z vlastnej záhrady.

 

Krajiny a štáty, ktoré sa odvážili marihuanu legalizovať, v podstate začali dovtedy nevídaný experiment. Ak zlyhajú, je veľmi pravdepodobné, že sa počet fanúšikov legalizácie marihuany z celého sveta výrazne zníži. Ak, naopak uspejú, v priebehu najbližších rokov sa k nim pridá čoraz viac krajín.

Po vyše roku, čo legalizácia reálne funguje v americkom Colorade a vo Washingtone, sa dá s istotou povedať len jedno – nič katastrofálne sa zatiaľ nestalo.

„Myslím si, že ľudia, ktorí mali veľké obavy, to od začiatku preháňali,“ povedal pre portál Vox Mark Kleiman, jeden z najrešpektovanejších amerických odborníkov na drogovú politiku. On sám pár mesiacov pred spustením legalizácie pomáhal v štáte Washington nastavovať pravidlá. Na veľa detailov sa totiž počas miestneho referenda o legalizácii nemyslelo.

Rok pred spustením legalizácie napríklad neboli jasné ani základné veci – kto bude môcť pestovať marihuanu? Kto ju bude predávať? Ako nastaviť jej cenu tak, aby sa zákazníkom oplatilo kupovať nie na čiernom trhu, ale v oficiálnych obchodoch a aby zároveň cena marihuany nelákala ľudí z iných štátov na „drogovú turistiku“? Koľko obchodov a na ktorých miestach bude treba otvoriť? Budú vlastnené štátom alebo sa rozdajú licencie súkromným podnikateľom?

Kleiman upozorňuje, že štáty, ktoré chcú legalizovať marihuanu, by sa mali poučiť na príklade alkoholu. „Ten model je veľmi, veľmi zlý a mal veľmi, veľmi zlé následky,“ varoval Kleiman podľa magazínu New Yorker členov rady, ktorá mala vo Washingtone okrem alkoholu kontrolovať aj predaj marihuany. Ako odborník na drogy navrhol jednoduché riešenie – štát by ľuďom vydával licencie, niečo ako vodičák.

Licenciu by si mohol vybaviť každý dospelý občan, malo by to len jednu podmienku – každý užívateľ by si predtým musel určiť svoj vlastný limit na množstvo marihuany, ktoré si môže do mesiaca kúpiť. Túto kvótu by si mohli užívatelia meniť, museli by však o to požiadať písomne a minimálne mesiac vopred.

Vo verejnej politike sa takýto postup nazýva „nudging“. V skratke ide o postup, pri ktorom štát neobmedzuje ľuďom ich slobodnú voľbu a možnosť výberu, ale nastavením určitých pravidiel vie minimálne časť z nich odradiť od konania, ktoré nie je úplne spoločensky prospešné.

„Jeho nápad bol geniálny – kombinoval slobodu jednotlivca a štátnu kontrolu. Nikomu sa to nepáčilo,“ napísal o Kleimanovom návrhu New Yorker. Nápad sa neujal.

FOTO - TASR
FOTO – TASR

 Prečo by chcel niekto legalizovať drogu?

Zástancovia marihuany často používajú dva argumenty. Jeden z nich sa týka neúspešnej vojny proti drogám – vlády po celom svete investovali miliardy eur do rôznych represívnych programov, no spotreba drog ani zďaleka neklesla.

Druhý argument sa volá alkohol. Väčšina ľudí sa totiž vôbec nepozastaví nad faktom, že tak ako iné drogy, aj alkohol je návykovou látkou. Až na to, že je jeho užívanie, predaj a kúpa úplne legálna. Teda aspoň pokiaľ ide o dospelého človeka.

Pitie alkoholu je v našej kultúre hlboko zakorenené. Často si bez neho nevieme predstaviť rodinné oslavy, svadby, výročia, víkendy, ale aj bežné večery. Asi nikto pritom nepije víno či pivo s pocitom, že práve užíva drogu.

Fakty však hovoria jasne – od alkoholu sa človek môže stať závislým, a ak to s ním preženiete, častým sprievodným javom bude agresivita. Dlhodobé pitie si odnesie minimálne pečeň, často aj medziľudské vzťahy. A predávkovať sa ním nie je vôbec ťažké.

Marihuana má v porovnaní s alkoholom jednu obrovskú výhodu – žiadnemu človeku sa zatiaľ nepodarilo užiť toľko konopy, aby na to zomrel. Vedcom sa síce podarilo predávkovať laboratórne myši, no dávky, ktoré na to potrebovali, boli obrovské.

Navyše, užívanie marihuany – teda pokiaľ sa nekombinuje s alkoholom alebo inými drogami – má skôr sedatívne účinky. A zástancovia konopy tiež poukazujú na jej liečebné účinky.

Aj užívanie marihuany však so sebou nesie určité riziká. A pokiaľ pri alkohole ich máme viac-menej zmapované, konopa je pre vedcov do istej miery ešte stále záhadou. Paradoxne, môže za to najmä fakt, že vo väčšine krajín je táto rastlina stále zakázaná.

„Výskum konopy je stále v plienkach,“ hovorí Lumír Hanuš počas rozhovoru pre Denník N. Hanuš presne vie, o čom hovorí. Pôvodne študoval chémiu na Prírodovedeckej fakulte v Olomouci, no zhodou okolností sa počas štúdia v 70. rokoch dostal k výskumu na vedľajšej Lekárskej fakulte.

Tam československí vedci už od 50. rokov skúmali účinky a možné využitie konopy v medicíne. Hanuš tvrdí, že v Olomouci vtedy predbehli dobu. „Už v tom čase sa vo fakultnej nemocnici konopa užívala na herpes, pásový opar či dekubity,“ spomína si.

Ešte za socializmu sa mu podarilo odísť na výmenný pobyt do Spojených štátov, po revolúcii ho pozvali robiť výskum na Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme. V 80. rokoch totiž vedci zistili, že ľudské telo je plné kanabinoidných receptorov a že práve na tie sa viažu látky, ktoré sa do organizmu dostanú po užití marihuany. Hanuš spolu s americkým kolegom dostal za úlohu nájsť endokanabinoidy, látky, ktoré sa na tieto receptory viažu a pritom si ich vytvárame sami. Podarilo sa im to v roku 1992 a ich výskum zverejnil časopis Science.

„Tú látku sme nazvali anandamid, čo znamená ‘vnútorné šťastie’. Pôsobí antistresovo, a tak pri námahe chráni náš organizmus,“ vysvetľuje Hanus svoj slávny objav. „Kanabinoidy v konope majú síce inú štruktúru ako endokanabinoidy, no ich účinok je podobný. Tým sa vysvetľuje aj to, prečo konopa pôsobí na toľko chorôb.“ On sám však zástancom legalizácie nie je. Konopu považuje za liek, ktorý by ľudia nemali zneužívať. Rovnako by sa však podľa neho nemali ľudia zbytočne trestať.

Pre väčšinu ľudí je asi najznámejšou látkou v konope THC (delta9-tetrahydrocannabinol). Aj pravidelní užívatelia sa často riadia jednoduchou rovnicou – čím vyššia hodnota THC v marihuane, tým silnejší účinok. Je vedecky dokázané, že práve THC vyvoláva v ľuďoch psychotické stavy, ktoré nemusia byť vždy príjemné.

V konope sa však okrem THC nachádzajú desiatky iných kanabinoidov a veľmi dôležitú úlohu zohráva kanabidiol (CBD), ktorý v podstate vyvažuje vplyv THC. Ako ukázala metaanalýza brazílskych vedcov, CBD má antipsychotické a protiúzkostné účinky.

Konopa ako liek? Vedci riešia Hlavu XXII

Dnes sa konopa, prípadne z nej získané syntetické látky, využíva na medicínske účely minimálne v 13 štátoch sveta. Využíva sa paliatívne – teda len na zmiernenie symptómov chorôb či vedľajších účinkov iných liekov, napríklad pri chemoterapii, AIDS, Alzheimerovej chorobe alebo pri pacientoch s roztrúsenou sklerózou.

Konopa má podľa Hanuša veľký potenciál a hovorí, že len v Izraeli ju dnes na liečebné účely využíva 20-tisíc pacientov. Zároveň však upozorňuje, že konopa „nelieči vždy, nelieči každého, nelieči každú chorobu a každý stupeň choroby“.

Ľubomír Okruhlica, slovenský expert na liečbu drogových závislostí, takým optimistom zatiaľ nie je. „Musíme mať k dispozícii štúdie, ktoré by jednoznačne potvrdzovali liečebné účinky konopy. Väčšina štúdií, ktoré skúmali efektivitu marihuany, však nepracovala s dostatočnou vzorkou ľudí na to, aby boli dôkazy o liečebnom potenciáli dostatočné.“

To je dôsledkom začarovaného kruhu – pretože je oficiálne marihuana zakázanou látkou, veľmi často nedostanú vedci povolenie na klinické testy. Tie by mohli presvedčivo potvrdiť alebo vyvrátiť liečebné účinky konopy. Väčšina štátov však odmieta presunúť marihuanu medzi menej nebezpečné drogy, kým nemá jasné dôkazy o jej medicínskom využití.

Napríklad na federálnej úrovni je aj v Spojených štátoch marihuana stále zakázaná. Minulý týždeň však traja americkí senátori ohlásili, že do Kongresu predložia návrh, podľa ktorého by sa marihuana mala presunúť do nižšej kategórie drog. Tým by politici otvorili vedcom cestu, aby mohli konopu skúmať bez väčších prekážok.

Aj keď viacerí priaznivci užívania konopy občas tvrdia, že užívanie marihuany nespôsobuje závislosť, nie je to pravda. Jedným dychom však treba dodať, že miera závislosti od marihuany je oveľa nižšia ako pri nikotíne či tvrdých drogách ako kokaín a heroín.

Podľa štúdie Jamesa Anthonyho, epidemiológa amerického Národného inštitútu pre drogovú závislosť, ktorá vyšla ešte v roku 1994, sa od marihuany stane závislých asi 9 percent ľudí, ktorí ju niekedy vyskúšali. Pri alkohole to bolo podľa rovnakej štúdie asi 15 percent ľudí. Okruhlica, ktorý so závislými ľuďmi pracuje denne, pre Denník N povedal, že počet ľudí, ktorí sa stanú závislými od marihuany, je porovnateľný s ľuďmi, ktorí sa stanú alkoholikmi.

„Závislosť sa vyvinie asi u 5 až 7 percent opakovaných užívateľov,“ povedal pre Denník N. Závisí to podľa neho tak od genetických a biologických predispozícií, ako aj od toho, ako ľahko sa vie človek k marihuane dostať.

Aj keď výskum marihuany a jej vplyvu na ľudskú psychiku je často protirečivý, minimálne v jednej veci sú si dnes vedci istí – skupinou, ktorá by sa mala konope vyhnúť, sú deti a tínedžeri. Niekoľko štúdií potvrdilo, že alkohol a marihuana majú negatívny vplyv na vývoj mozgu. Čím si vedci istí nie sú, to je vplyv marihuany na vývoj ľudského intelektu. V roku 2012 vyšla známa štúdia Madeline Meier a jej tímu, podľa ktorej časté užívanie marihuany v mladosti nenávratne znižuje IQ, a to aj vtedy, ak v dospelosti začnú ľudia abstinovať.

O rok neskôr však prestížny časopis Proceedings of the National Academy of Sciences, v ktorom vyšla aj prvá štúdia, zverejnil výskum Ole Røgeberga. Ten pracoval s rovnakými dátami ako Meier a zistil, že vzťah medzi IQ a užívaním marihuany nemusí byť kauzálny. Oveľa viac užívateľov bolo totiž medzi ľuďmi z chudobnejších vrstiev. A vzťah medzi socioekonomickým postavením a vývojom IQ bol opakovane dokázaný. Navyše, v metaanalýze tímu okolo Kristy Lisdahl sa hovorí o tom, že pokles IQ nemusí byť nezvratný – ak pravidelní „huliči“ s konopou po pár rokoch prestanú, majú nádej, že budú fungovať normálne.

Existuje tiež množstvo štúdií, ktoré skúmali, či užívanie marihuany – najmä v období vývoja počas puberty – zvyšuje v dospelosti riziko vzniku psychóz a schizofrénie. Dodnes si vedci nie sú úplne istí, či marihuana vyvoláva psychické poruchy. Asi najsilnejším protiargumentom je, že aj keď sa počet užívateľov marihuany dlhodobo zvyšuje, počet ľudí zo schizofréniou zostáva zhruba na rovnakej úrovni.

Najohrozenejšou skupinou sú deti a ľudia, ktorí majú na psychické choroby predispozície – napríklad príbuzných, od ktorých mohli náchylnosť na tieto choroby zdediť. Štúdia Celie Morgan a Valerie Curran však zistila, že vznik psychóz a psychických chorôb závisí aj od druhu konopy, ktorý ľudia užívali. Ak sa v marihuane nachádzalo len THC, bola šanca, že sa užívateľom objavia symptómy podobné schizofrénii, oveľa vyššia, ako keď ľudia fajčili konopu s obsahom aj THC, aj CBD, alebo keď marihuanu neužívali vôbec. Nehovoriac o tom, že pokiaľ THC psychózu skôr vyvoláva, CBD ju zmierňuje.

Preto by bolo pre užívateľov marihuany dobré vedieť, čo to vlastne fajčia a aký pomer látok sa v konope nachádza. Ak je však marihuana nelegálna, väčšina ľudí je odkázaná na čierny trh. A tam obsah a pomer psychoaktívnych látok zaujíma len málokoho.

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Slovensko „experimentovať“ nechce

„Na Slovensku máme takú zvláštnu zásadu. Keď vznikne nejaký problém, urobíme z neho trestný čin a myslíme si, že hrozba trestom automaticky problém vyrieši, hoci jeho podstata tkvie v niečom úplne inom. Obávam sa, že takto nefunkčné a neefektívne je trestné právo aj v boji proti marihuane.“

Tieto slová asi pred tromi rokmi na svojom blogu nenapísal žiadny liberál, ale predseda vlády a najsilnejšej politickej strany Robert Fico. No aj keď sa medzi časom k zmenám prihlásilo aj ministerstvo spravodlivosti či generálny prokurátor, k žiadnej reforme nazerania na marihuanu neprišlo.

Ak sa na niečom zhodnú odborníci ako Lumír Hanuš či Ľubomír Okruhlica, tak je to fakt, že legalizáciu marihuany nepovažujú za najšťastnejšie riešenie. Zároveň sú však proti tomu, aby štát posielal bežných užívateľov za mreže.

Aj keď sa väčšina slovenských politikov dekriminalizácii bráni, ministerstvo spravodlivosti v závetrí už niekoľko rokov pracuje na novele trestného zákona. Radikálne kroky však užívatelia marihuany očakávať nemôžu.

„Základné myšlienky sú dve. Prvá zmena spočíva v tom, že by časť konania, ktoré je dnes trestným činom, bolo len priestupkom. Druhá zmena súvisí s tým, že nám robí problémy – hlavne pri veľkých dávkach – zaoberať sa hodnotou tej látky,“ vysvetľuje Jozef Čentéš, ktorý je členom pracovnej skupiny, zaoberajúcej sa zmenami v trestnom zákone.

Pre užívateľov marihuany je podstatný hlavne prvý bod. V rámci pracovnej skupiny sa totiž uvažuje nad tým, že prechovávanie drog do troch dávok – za čo podľa dnešných zákonov hrozí väzenie na tri roky – by už bolo len priestupkom.

„Trestným činom by sa prechovávanie drog stalo až pri vyšších množstvách,“ dodal Čentéš. Neuvažuje sa ani nad tým, že by sa pestovanie marihuany pre vlastnú spotrebu netrestalo väzením.

Slovenský prístup nie je problematický len preto, že zbytočne kriminalizuje užívateľov, o ktorých vieme len to, že väčšina z nich má do 30 rokov a že úplná väčšina z nich marihuanu neužíva pravidelne. Čo sa z oficiálnych štatistík vyčítať dá, sú alarmujúce čísla o tom, že oveľa viac ako na drogových dílerov si dnes štát trúfa na obyčajných užívateľov.

Za posledných päť rokov pripadali na jedného obžalovaného dílera dvaja obžalovaní užívatelia. V Bratislavskom kraji je to ešte horšie – na jedného dílera tam prokurátori obžalovali až štyroch užívateľov. Aj keď sa tento pomer každým rokom zmenšuje, užívateľov drog postihujeme stále oveľa viac ako obchodníkov s návykovými látkami.

„Myslím si, že počet ľudí, ktorých dnes stíhame pre prechovávanie malého množstva drog, je neadekvátny k počtu stíhaných dílerov,“ potvrdzuje Čentéš. On osobne považuje navrhované zmeny v trestnom zákone za „krok správnym smerom“. Ak by ich vláda skutočne uviedla do praxe, sľubuje si od zmien aj to, že by sa polícia zamerala viac na dílerov, a nie na „malé ryby“.

Čentéš však opakovane pripomína, že ide len o návrhy zmien a zatiaľ nič nie je isté. Pracovná skupina funguje už od roku 2013 a novela, ktorou by sa aspoň minimálne zmierňovali tresty pre užívateľov drog – vrátane marihuany – ešte stále neprišla ani do medzirezortného pripomienkového konania.

Konopu nechceme ani v medicíne

Slovensko sa okrem dekriminalizácie marihuany v najbližšom čase nechystá schváliť ani jej využitie na medicínske účely, podobne ako napríklad v Českej republike. Ministerstvo zdravotníctva nám odkázalo, že jedným z dôvodov je, že sme viazaní Dohovorom OSN o omamných látkach, podľa ktorého je marihuana rovnako nebezpečná ako heroín. Keď sme ministerstvo upozornili na to, že Dohovor OSN podpísali aj iné krajiny, ktoré v súčasnosti marihuanu na liečebné účely používajú, odpovedalo, že „je to na ich zvážení“.

Ešte horšie je, že ministerstvo svoj striktný postoj vysvetľuje aj takzvanou „teóriou vstupnej brány“, podľa ktorej užívanie marihuany vedie ľudí k tomu, že neskôr prejdú na tvrdé drogy.

Vedecká platnosť tejto teórie je pritom minimálne vysoko sporná, zamieňa si totiž koreláciu (užívatelia marihuany užívajú aj iné drogy) s kauzalitou (užívanie marihuany spôsobuje užívanie tvrdších drog). V odbornom stanovisku, ktoré nám ministerstvo poslalo, to uznáva aj ono samo.

Zároveň však ministerstvo tvrdí, že jednou z príčin, prečo je medzi užívateľmi tvrdých drog zároveň veľa užívateľov marihuany, môže byť fakt, že „osoby, ktoré nakupujú marihuanu, sa dostávajú do kontaktu s trhom, pretože díleri marihuany sa málokedy špecializujú len na tento jeden tovar“. Presne to je jeden z argumentov, v čom by pomohlo, ak by bola marihuana legalizovaná.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet, Veda

Teraz najčítanejšie