Ovocinári chránia jablká celú noc, pomáhajú si vetrom, vodou, hmlou

Mareka Mertuša neskoro v noci o štvrť na tri zobudí telefonát od brata. Musí sa dať hneď dokopy, má iba pár minút. Rýchlo si oblečie termobielizeň, termotričko a nohavice. Na to si natiahne ďalšie, obyčajné tričko, druhé nohavice, mikinu, hrubú bundu, čižmy po kolená, rukavice a čiapku.

Kým sa chystá, vyráža k Mertušovi na bielej dodávke jeho starší brat Jozef. Marek si ešte zabalí niečo na jedenie a o desať minút sa už z Dunajskej Lužnej ponáhľajú zachraňovať úrodu do pár kilometrov vzdialeného ovocného sadu.

Posledné aprílové rána boli mrazivé, predpoveď počasia hovorila, že aj noc z nedele na pondelok bude chladná. Kvety jabĺk, čerešní a hrušiek už pučia, a ak ovocinári niečo nespravia, mráz ich do rána zničí. Zamestnanci spoločnosti Danubius Fruct sú v pohotovosti so zapnutými telefónmi. Posila vyše dvadsať chlapov, ktorých pozvážali z Dunajskej Lužnej a z ubytovne, prichádza do veľkého 80-hektárového areálu okolo tretej.

„Najťažšie je donútiť sa a vstať z postele, keď je človek rozospatý a potom má ísť do tej zimy,“ hovorí devätnásťročný študent Marek.

Pália a fúkajú

Teplota je kritická, v najchladnejší miestach sadov klesá takmer k nule. Pri každom rade stromov a vnútri sadu sú pripravené parafínové sviece. Zapaľujú ich vždy dvojice mužov, jeden sviecu potiera benzínom, druhý pripaľuje fakľou. Rozdiel v teplote je o pár minút citeľný, ortuť teplomera do niekoľkých minút stúpa z 0,4 na 1,6 stupňa Celzia.

Prečítajte si

Nepoznám nášho ovocinára, ktorý by šiel stavať vilu na Bahamy

Z diaľky niekde v sade čerešní počuť vrtuľník, zdá sa, akoby bol iba pár metrov za stromami. V skutočnosti je to vrtuľa na niekoľkometrovom stožiari, ktorá víri vzduch. Vzduch je hore teplejší, dole chladnejší, vrtuľa ho rozvíri a o jeden až dva stupne zohreje okolie. Toľko teória k ďalšiemu opatreniu pred zamrznutím úrody, v praxi teraz až taká efektívna nie je.

Aj vyššie je studený arktický vzduch, vysvetľuje Jozef Mertuš, ale vrtuľa môže rozprúdiť teplejší vzduch z horiacich sviec.

Hmlou držia teplo

Noc je jasná, no kúsok sadu je pod hmlou. Malý traktor tryskami rozbíja glycerín z dvoch 50-litrových nádrží a zahmlieva okolie. „Hmla funguje ako radiačná bariéra. Cez deň sa pôda ohrieva zo slnka a v noci, keď ustúpia oblaky, sa teplo začne uvoľňovať do atmosféry. Cez hmlu sa teplo až tak nestráca. Ak zahmlievate dlho a začnete dosť skoro, dokážete udržať teplotu v sade nad kritickou nulou. Je to ako skleníkový efekt. Ak máte skleníkové plyny v atmosfére, držia radiačné teplo zo slnka na zemi a tá sa celá otepľuje.“

Delo zatiaľ iba testujú, no ani zahmlievač ako taký nie je úplne ideálny. Jeden traktor je na celý areál pomalý a hmla teplo iba zadržiava, no neprodukuje. A ak v noci fúka, vietor odnáša hmlu preč.

Presúvame sa ďalej, zrazu nás postrieka voda. Rozstrekovače pokrývajú stromy vodou. „Pri tuhnutí voda uvoľňuje energiu. Medzi ľadom a pukmi je tenká termická vrstva neustále sa topiaceho ľadu. Funguje to najlepšie, a ak vydržíte striekať vodu až do rána, nemáte prakticky žiadne škody,“ hovorí Mertuš.

Najlepšia je voda

Protimrazové závlahy by radi vybudovali všade, no kontroluje ich štát. „Za sekundu potrebujete zobrať zo studne aj do 100 litrov. Sú to výdatné vodné zdroje a nová legislatíva prikazuje majiteľom vodných zdrojov požiadať ministerstvo o rekvalifikáciu, prípadne o povolenie na vybudovanie a povinne 21 dní testovať čerpanie. Prakticky znemožnili efektívne rozvíjať tento druh ochrany, hoci je ekologický a najefektívnejší.“

Rozstrekovače sú navyše drahé, stoja okolo 15-tisíc eur na hektár. „Všade v Európe sa dotujú, aby ste nemuseli hučať vrtuľami a susedia z toho nemali nervy. Ak bývate pri sadoch a hučí to od tretej, veľmi sa nevyspíte,“ hovorí Mertuš. Ani pálenie parafínu nie je úplne bez komplikácií. „Zo sviec sa uvoľňuje čierny a hustý dym. Ľudia, ktorí bývajú bezprostredne pri sade, si s ním užijú svoje. Niekedy môže situáciu komplikovať aj okoloidúcim šoférom. Miestni sú s tým, našťastie, zmierení, poznajú nás a sú tolerantní, ale určite im to nie je vždy príjemné. Napriek tomu nás veľmi podporujú, píšu maily, volajú, je povzbudzujúce to počuť.“

Zatiaľ sa tak musia spoľahnúť aj na parafínové sviece. Stále sa ochladzuje a o štvrtej ráno Jozef Mertuš nariadi rýchlo zapáliť sviece po celom obvode sadov. Jedna z dvojíc hlási chýbajúci benzín, ponáhľame sa k nim dodávkou po hrboľatej poľnej ceste. Poplach bol nakoniec falošný.

Ráno pomôžu helikoptéry

Do svitania zostáva ešte niekoľko hodín, najväčšia zima príde tesne pred východom slnka. Po rozvidnení môžu nastúpiť v poslednej fáze už skutočné helikoptéry, ktoré si ovocinári objednali.

Manévrujú ponad sady, robia prudké otočky, víria vzduch, teplý stláčajú dole. Po siedmej hodine je po všetkom, zamestnanci zhasínajú sviece, niektorí ešte do obeda pomôžu v sade, potom sa po náročnej noci pôjdu vyspať domov.

„Dopadlo to dobre, pod nulu sme to, myslím, nepustili nikde,“ hodnotí nočnú akciu Mertuš.

Poobede ešte skontrolujú plody, pri jablkách rozrežú zárodok plodu. Ak je vo vnútri zelený, je zdravý, sčernetý je poškodený. „Ak zistíme škody, máme ešte biologický postrek, ktorý dokáže zmierniť poškodenie.“

Koľko kvetov odumrelo, o toľko bude menej plodov. „Do 30 percent to nie sú likvidačné straty, ak chceme veľké a kvalitné jablká, musíme približne toľko vyhodiť v rámci prebierky, aj keby vôbec nemrzlo,“ vraví Mertuš.

„Sú však aj kolegovia, ktorí mi hlásili, že už majú 40, 50, 60 percent plodov zničených, a to už je veľký problém. Minulý rok počas extrémnych mrazov niektorým zmrzlo 80 až 90 percent, nevykryli sezónu, išli do veľkých dlhov, museli prepúšťať. Nie sú až takí veľkí a žijú od sezóny k sezóne. Nie každý si môže dovoliť takéto opatrenia a sú odkázaní na jemnú jar.“

Vlaňajšie aprílové mrazy spôsobili, že slovenskí ovocinári dopestovali len 24-tisíc ton ovocia, v bežnom roku im stromy dajú aj 55-60-tisíc ton. Celkové straty za všetkých ovocinárov sa vyšplhali na 17 miliónov eur.

Najbližších pár dní bude na Slovensku teplo, no už ku koncu týždňa sa možno opäť ochladí a ani máj nie je zárukou teplých rán. Jablká však budú tento rok pravdepodobnejšie lacnejšie, jar bola miernejšia. Cenu podľa Mertuša stlačia dole aj niektorí poľskí producenti.

„Sú alfa a omega tvorby cien v Európe. Majú obrovskú produkciu za dumpingové ceny. Menej na to dopláca Západ, kde sú lojálnejší spotrebitelia, ktorí až tak nepozerajú na cenu. Je tam výrazný rozdiel v chuti. Jablká majú často chrasty, keď ich rozrežete, už sú namäklé, sú menšie, nie sú také vyfarbené. Robia to masovo a divoko, kvalita často výrazne ustupuje kvantite.“