Denník N

Jenny Hval: Ženské témy by mali byť univerzálne pre všetkých ľudí

Foto – jennyhval.com
Foto – jennyhval.com

Je výrazná osobnosť, približuje severskú mytológiu ľuďom z veľkých miest 21. storočia. Nórska hudobníčka v stredu koncertuje v bratislavskej A4-ke.

Jej piesne sú podmanivé a melodické, ale keď to najmenej čakáte, zrazu sa objaví disharmonický zvuk, ktorý vám pripomenie ich divokú a rozorvanú povahu. Sú to rozprávky na dobrú noc, ktoré sa však nekončia happyendom. Sú to pastorály a selanky, v ktorých hrdinky žijú neustále s vedomím, že sa hocikedy môže objaviť troll. Jej ťažoba je ušľachtilá a fascinujúca, a chcete sa ňou opájať znova a znova. S aktuálnym albumom Blood Bitch je na turné a v stredu 26. apríla sa zastaví aj v Bratislave v bratislavskej A4 v rámci série Fresh Air. Domácim hosťom večera je Tante Elze.

Často cestujete po svete. Kde sa cítite doma?

Žijem v Osle a tam som doma. Ale cítim sa doma na rôznych miestach sveta. Žila som v Melbourne a mám to tam stále rada. Pocit domova mám tiež, keď som s priateľmi v meste Hudson v štáte New York. Rovnako mám tento pocit pri hudbe a knihách.

Považujete sa za súčasť nórskej hudobnej scény?

Nie, vždy som sa na nej cítila ako outsiderka. Nepochádzam z nejakej konkrétnej scény, ale mám tu veľa spojení s rôznymi hudobníkmi a umelcami: z undergroundovej aj z noisovej scény, zo sveta literatúry, zo sveta súčasnej, ale aj populárnej hudby a z vizuálnych umení.

Čo vás v hudbe najviac ovplyvnilo?

V detstve to bol Vangelis a rôzne androgýnne pôsobiace hviezdy ako napríklad Anette Peacock. Učila som sa hrať na klarinet, ale neznášala som to. Namiesto toho som mala rada svoj prvý synťák Yamaha Portasound, hlavne ten úplne posledný zvuk v registri. Mal číslo 99 a volal sa Ocean. Keď som bola tínedžerka, pokúšala som sa vytvoriť si vzťah k metalu, ale neúspešne. Milovala som Cocteau Twins, Björk a Suzanne Vega. V posledných rokoch mám rada Throwing Muses, Paula Simona, tvorbu Joni Mitchell z konca 80. rokov, Roberta Ashleyho, Cosey Fanni Tutti a Marinu Rosenfeld. A aktuálne ma baví Catherine Ribeiro + Alpes.

Odkiaľ beriete nápady na videoklipy?

Ja sa vlastne na tých klipoch vôbec nepodieľam. Robia ich za mňa druhí. Hlavne úžasná filmárka Zia Anger. Ona je schopná zobrať to, čo som vytvorila, a úplne to zmeniť. Ale takým spôsobom, ktorý sa mi páči. Som naozaj vďačná, že môžem byť súčasťou tejto premeny.

Vo vašej hudbe je výrazne akcentovaný ženský svet. Čo chcete vyjadriť svojimi pesničkami?

Chcem vyjadriť, že ženský svet je ten istý svet, v ktorom všetci žijeme. To nie je špecifický pohľad – je to, naopak, niečo veľmi univerzálne ľudské. Ale zároveň aj niečo veľmi osobné. Témy ako menštruácia by sa mali dotýkať každého, nie iba tých, ktorí ju dostávajú. Tieto „ženské“ témy sú (alebo by mali byť) univerzálnou časťou filozofie ľudstva.

Čomu sa venujete okrem hudby?

Napísala som dva romány, písala som články do novín a časopisov, pracovala som s množstvom umelcov z rôznych oblastí: so spisovateľmi, choreografmi, skladateľmi. Som členkou Výboru pre umenie v Oslo, kde dostávam na vypočutie veľa dobrej hudby.

Čo robíte, keď si chcete od všetkého oddýchnuť?

Pozerám sa do máp a na filmy.

Ako znie naživo Jenny Hval?

Tak ako na albume, len surovšie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie