Denník N

Prešovčania platia dane, ťažké je zaplatiť obchvat za ne

Každých potenciálne ušetrených 836-tisíc eur na výstavbe obchvatu predstavuje jeden deň, keď by Prešovčania nemuseli platiť vôbec žiadne dane.

Je malou ekonomickou tragédiou, že mnohé zásadné verejné investičné projekty na Slovensku sú dotlačené do pozície, kde už niet politickej cesty späť a na cenu sa nehľadí. Prešovský obchvat je učebnicovou ukážkou.
Nebudem rozoberať detaily projektu, už dávnejšie to veľmi poctivo spravil pán Kovalčík z INEKO. Skúsme však trochu poľudštiť reč o stovkách miliónov eur, ktoré v tomto projekte lietajú vzduchom.

Zúfalí Prešovčania používajú heslo „Prešovčania platia dane, postavte nám obchvat za ne.“ A tu je práve problém – infraštruktúrne projekty sú na Slovensku také drahé, že za dane je ich veľmi ťažké postaviť.
Pozrime sa na to optikou Prešova – nie mesta, ale celého okresu, keďže premávka sa týka aj okolitých obcí. Nehovoriac o tom, že za okres sú lepšie dostupné dáta.

V okrese so 172 536 obyvateľmi v roku 2015 bolo podľa Štatistického úradu 40 600 zamestnancov. Zarátajme dobré časy a odhadnime súčasný stav na 43 000. Pri priemernej hrubej mzde 915 eur v okrese nám to dáva teoretický ročný výnos dane z príjmov fyzických osôb 46 600 000 eur. V skutočnosti to bude ešte menej, lebo väčšia časť zamestnancov zarába menej ako priemer (a daň stúpa nerovnomerne), ale ostaneme pri tomto čísle.

Ktorú významnú prešovskú firmu poznáte? Ak nie ste z Prešova, asi teraz váhate. Skutočne, investori sa do tohto okresu nehrnuli. Z hľadiska daňových povinností za rok 2015 (podľa indexpodnikatela.sk) boli najväčšími firmami okresu nábytkársky Merkury Market (daň 5,3 milióna eur), Pivovary Topvar (daň 3,4 milióna) a Lear (necelý milión). Celkovo malo zhruba 1500 firiem prešovského okresu v roku 2015 daňovú povinnosť 17,7 milióna eur.

Ostávajú nám DPH a spotrebné dane. Patrilo by sa zohľadniť mierne nižšiu kúpyschopnosť okresu voči slovenskému priemeru, na to však nemáme dáta. Preto jednoducho prerátame výnosy týchto daní z roku 2016 podľa počtu obyvateľov. Dostaneme tak sumu 241 miliónov eur. Opäť optimistickú, keďže nezohľadňuje nielen spomínanú nižšiu kúpyschopnosť obyvateľstva, ale aj menšiu spotrebu firiem.

Vo výsledku tak Prešovčania platia dane v sume 305 miliónov eur ročne. Pôvodné plány vraveli, že obe vetvy obchvatu majú stáť spolu 891 miliónov eur. Ľahkou matematikou tak prídeme k tomu, že pri súčasnej cene sa takýto obchvat z prešovských daní zaplatí za 1065 dní, teda zhruba za tri roky. Tri roky, počas ktorých by tieto dane neprinášali nič iné – políciu, súdy, školy, nič, len obchvat.

Málo, alebo veľa? To je subjektívne. Vydeľme tých skoro 900 miliónov nákladov a viac ako 1000 dní platenia daní. Každých potenciálne ušetrených 836-tisíc eur na výstavbe obchvatu predstavuje jeden deň, keď by Prešovčania nemuseli platiť vôbec žiadne dane. Teda fiktívny deň daňových prázdnin pre obyvateľov okresu.

Nakoniec s veľkou pravdepodobnosťou príde k osekaniu severného obchvatu na polovičný profil a ušetreniu 160 – 200 miliónov eur. Najlacnejší variant obchvatu podľa vládnych analytikov však mohol ušetriť oproti tomu pôvodnému až 270 miliónov eur (alebo 6260 eur na štvorčlennú prešovskú rodinu).

To je 323 dní bez daní, teda takmer rok daňových prázdnin pre Prešovčanov. Jeden rok je už dosť dlhá doba, aby sme ju politikom bez kriku darovali len tak, nemyslíte?

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Obchvat Prešova

Komentáre

Teraz najčítanejšie