Denník N

Kto môže porušovať listové tajomstvo? Danko nie

Nie sme vo vojne, ani vo vojnovom stave. Poslanci nie sú odsúdení, ani obvinení. A Danko s Guspanom nie sú sudcovia, prokurátori, policajti, ani colníci.

Ondrej Dostál
predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR
Juraj Petrovič
podpredseda OKS a predseda Programovej rady OKS

Právo na ochranu listového tajomstva má rovnako ako väčšina iných základných práv a slobôd svoje medze. Znamená to, že za istých okolností a pri splnení istých podmienok možno aj listové tajomstvo porušiť.

Listové tajomstvo zaručuje čl. 22 ods. 1 ústavy. Jeho možné obmedzenie je upravené v odseku 2 toho istého článku, ktorý stanovuje, že „nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon“.

Odsúdení a obvinení

Slovenský právny systém stanovuje viaceré výnimky zo zákazu porušovať listové tajomstvo. Ide najmä o osoby, ktoré boli obmedzené na slobode. Zákon č. 475/2005 Z. z. výkone trestu odňatia slobody stanovuje takéto obmedzenie v § 4 ods. 1: „Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami osobnej potreby.“

Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby obsahuje podobné obmedzenie v § 2a ods. 1: „Počas výkonu väzby je obvinený obmedzený najmä vo výkone práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobody pohybu a pobytu, zachovania listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, práva slobodnej voľby povolania, práva na slobodné užívanie majetku, práva na nakladanie s vecami osobnej potreby a práva slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo v iných združeniach.“

Vojna a vojnový stav

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v čl. 2 ods. 3 písm. f) umožňuje v čase vojny „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v závislosti od priebehu udalostí … obmedziť listové tajomstvo“. Rovnakým spôsobom možno podľa tohto ústavného zákona obmedziť listové tajomstvo v čase vojnového stavu (čl. 3 ods. 3 písm. f)).

Súdy, colníci a orgány činné v trestnom konaní

Ďalšie možné zásahy do listového tajomstva sú obsiahnuté v § 10 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách: „Predmet poštového tajomstva sa sprístupňuje súdu a na základe písomnej žiadosti a na príkaz súdu inému orgánu štátu na účely plnenia jeho úloh podľa osobitného predpisu a orgánu činnému v trestnom konaní na účely odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov.“ Odsek 4 stanovuje, že „iným orgánom štátu na účely podľa odseku 3 je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu“.

Podľa § 6 ods. 4 Colného zákona „Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná, len ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar.“

Danko nie

Je zjavné, že ani jeden z vyššie uvedených prípadov sa nevzťahuje na porušovanie listového tajomstva, ktoré vo vzťahu k poslancom Národnej rady nariadil predseda parlamentu Andrej Danko, respektíve jeho kancelár Dušan Guspan. Nie sme vo vojne ani vo vojnovom stave. Poslanci nie sú odsúdení ani obvinení. A Danko s Guspanom nie sú sudcovia, prokurátori, policajti ani colníci.

Iba zákonom

Navyše ústava predpokladá, že nielen výnimka z listového tajomstva bude ustanovená zákonom (čl. 22 ods. 2), ale ide o kategorickú požiadavku akéhokoľvek zásahu do základných práv a slobôd: „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom“ (čl. 13 ods. 2). V našom prípade však obmedzenie základných práv a slobôd formou porušovania ústavou garantovaného listového tajomstva nemá formu zákona, ktorá je pre tento účel nevyhnutná, ale iba formu rozhodnutia vedúceho Kancelárie Národnej rady, čo je evidentne v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami ústavy.

Guspanovo rozhodnutie sa síce odvoláva na zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, tento zákon však neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sa týkalo listového tajomstva, výnimky z povinnosti rešpektovať ho, alebo by ho akokoľvek inak obmedzovalo.

Iba na ustanovený cieľ

Aj keby existoval zákon, ktorý by umožňoval Kancelárii NR SR zasiahnuť do listového tajomstva napríklad z dôvodov bezpečnosti a ochrany pred hrozbou teroristických útokov, určite by nemohol byť formulovaný tak ako rozhodnutie vedúceho Kancelárie NR SR. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy totiž: „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“

V bode 5 predmetného rozhodnutia sa pritom uvádza: „Zásielky, ktoré obsahujú vulgarizmy alebo majú dehonestujúci charakter, zamestnanec podateľne nebude evidovať ani postupovať adresátovi, ale ich na dobu 3 mesiacov odloží a po tejto dobe skartuje.“

Ak by takáto alebo podobná formulácia bola obsiahnutá v zákone a spĺňala teda požiadavku, že medze ústavných práv a slobôd možno upraviť len zákonom (čl. 13 ods. 2), bola by protiústavná z dôvodu, že by evidentne nedbala na podstatu a zmysel obmedzení a neslúžila by na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 4).

Ak by dôvodom zásahu do listového tajomstva bola bezpečnosť, nie je predsa prípustné, aby tento zásah bol zneužívaný na úplne iný cieľ (kontrola obsahu listu z hľadiska prítomnosti vulgarizmov či dehonestujúceho charakteru). Zasahovaním do listového tajomstva z hľadiska posudzovania obsahu korešpondencie sa už dostávame mimo rámca demokratickej spoločnosti.

Zodpovednosť Danka a Guspana

Akýkoľvek zásah do ústavných práv a slobôd musí sledovať legitímny účel, byť takémuto účelu primeraný a môže sa udiať len v nevyhnutnom rozsahu. Dankov-Guspanov zásah do listového tajomstva nesleduje žiadny legitímny účel, nie je primeraný deklarovanému účelu a určite sa nedeje len v nevyhnutnom rozsahu.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. V kauze „otvorených listov“ konala Kancelária NR SR na čele s Dušanom Guspanom, ale aj NR SR na čele s Andrejom Dankom postupujú v rozpore s ústavou. Či tým bol spáchaný trestný čin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 Trestného zákona, je na posúdení orgánov činných v trestnom konaní. Politickým dôsledkom by však jednoznačne mal byť odchod oboch menovaných z ich funkcií.

 

Kontrola listov poslancom

Teraz najčítanejšie