Denník N

Reformy gréckej Syrizy? Viac Fico ako Mikloš

FOTO - TASR
FOTO – TASR

Nová grécka vládna strana vo vnímaní sveta omnoho viac pripomína Roberta Fica ako Ivana Mikloša.

Autor je podpredseda Siete a garant oblasti verejných financií

Pre celú Európu vrátane Slovenska je veľmi dôležité odhadnúť, či nová grécka vláda dokáže uskutočniť reformy a dostane svoju krajinu zo závozu. Pravda je taká, že to dnes nevie s istotou nikto. Môžeme však urobiť kvalifikované odhady. Úspech nezávisí od toho, či sú Gréci „leniví“ alebo nie, ale od troch úplne iných vecí.

Vlády potrebujú predovšetkým kapacitu na vládnutie – keď sa rozhodnú niečo urobiť, dokážu to? Vládna kapacita zahŕňa široký zoznam premenných: od intelektuálnych schopností a manažérskych schopností ministrov a ďalších predstaviteľov, cez počet, schopnosti a motivácie štátnych úradníkov, až po kvalitu zákonov, vybavenia, a dát.

Chýbajú skúsenosti

Štatistiky ukazujú, že kapacita gréckej vlády je v porovnaní s krajinami prvého sveta oprávnene považovaná za nízku. Nielenže sa Grécko umiestňuje na spodku rebríčkov azda všetkých ukazovateľov Svetovej banky v kvalite vládnutia, ale aj indikátor kapacity založený na dodržiavaní daňových predpisov a veľkosti čiernej ekonomiky, ktorý zverejňuje projekt Quality of Governance, posúva Grécko vo svetovom porovnaní na 54. priečku.

Ani niektoré z úspešnejších postkomunistických krajín sa však v kapacite vládnutia od Grécka nelíšia. Napríklad Litva a Estónsko sú na tom ešte o niečo horšie, aj keď v hodnoteniach Svetovej banky sa v porovnaní s Gréckom umiestnili lepšie. Kapacita vládnutia preto vysvetľuje len časť gréckeho problému.

Hoci zatiaľ neexistujú dôveryhodné štúdie, zdá sa, že v prostredí nízkej kapacity vládnutia získavajú väčšiu váhu manažérske a intelektuálne schopnosti kľúčových predstaviteľov vlády. Syriza nemá skúsenosti s vládnutím. Tento fakt môže byť v gréckom prostredí aj výhodou, ale schopnosť naučiť sa efektívne vládnuť v úsporných podmienkach si vyžaduje čas, aj keď majú zainteresovaní predchádzajúce skúsenosti z privátnej alebo neziskovej sféry. Ten dnes nová grécka vláda nemá. Aspoň jedna vec jej však hrá do kariet. Grécko ako krajina už má za sebou úvodnú fázu učenia sa, ako tvoriť a uskutočňovať politiky v časoch nedostatku.

Preto nemôžeme od Syrizy očakávať vyššiu kapacitu reformovať, ako mali predchádzajúce grécke vlády. Aspoň nie v najbližšom čase.

Schopnosť konať autonómne

Zatiaľ čo kapacita je spojená so schopnosťou štátu dosahovať svoje ciele, autonómia je o schopnosti štátu samostatne definovať a realizovať ich.

Otázka autonómie nemôže byť redukovaná na korupčné správanie vládnych špičiek. Je zrejmé, že previazanosť vlády alebo jej členov s aktérmi, ktorí si kupujú vplyv na dianie v štáte, poškodzuje schopnosť vlády reformovať. Ale ani toto nie je postačujúce vysvetlenie gréckeho neúspechu v navrhovaní a zavádzaní reforiem.

Musíme vziať do úvahy ešte dva faktory, ktoré vplývajú na štátnu autonómiu. Prvým je autonómia voči politickým vplyvom tých štátnych inštitúcií, ktoré pravidlá nevytvárajú, ale zavádzajú ich do praxe. Tento typ autonómie sa v Grécku zdá byť na nízkej úrovni, avšak toto platí aj pre nové členské štáty Európskej únie.

Iróniou je, že bez určitej politickej intervencie je zlepšenie veľmi nepravdepodobné. Lotyšská protikorupčná kancelária KNAB si budovala kapacity postupne od roku 2002 kombináciou podpory zo strany verejnosti a osobností verejného života, aby mala dostatočnú váhu na to zvrhnúť korupčných oligarchov a politikov. Aj Slovensko má za sebou túto skúsenosť s voľbou nového generálneho prokurátora – bohužiaľ v našom prípade bez šťastného konca.
Historky o korupcii, oligarchoch a odvážnych jedincoch, ktorí sa im vzopreli, majú veľkú príťažlivosť.

Rovnaký alebo aj väčší negatívny vplyv na krajinu však môžu mať aj úplne legálne záujmové skupiny – bankári, odbory, taxikári či učitelia. A práve v tomto aspekte sa zdá byť rozdiel medzi Gréckom a novými členskými štátmi najväčší. Politické systémy v postkomunistických krajinách sú veľmi neusadené a to umožňuje v krízovej situácii zavádzať reformy, ktoré by na Západe tak ľahko neprešli.

Na vnímaní sveta záleží

Okrem kapacity a autonómie jestvuje ešte tretí, opomínaný faktor. Je ním spôsob myslenia. Politici sa môžu líšiť v pohľade na to, ako svet funguje, a na príčinné vzťahy medzi politikou a ekonómiou.

Ako poznamenal laureát Nobelovej ceny Douglass North: “‘Realita’ politicko-ekonomického systému nie je známa nikomu, no ľudia vytvárajú prepracované konštrukcie o podobe tejto ‘reality’ – vysvetlenia toho, ako tento systém funguje, a zároveň toho, ako by fungovať mal.” Americký historik Kotkin píše, že sovietski lídri boli napríklad poháňaní “výnimočne zásadnou antipatiou voči trhu a všetkému buržoáznemu, a tiež aj posadnutosťou nekonvenčnými, revolučnými spôsobmi”.

Neplatí teda, že všetci politici a vlády vidia svet rovnakým spôsobom, a že sa líšia len v tom, aké majú ciele a záujmy, prípadne v spôsobe rétoriky, ktorou sa snažia uspokojiť svojich voličov. V období ťahajúcej sa krízy obzvlášť platí, že politickí lídri musia spraviť opakované, okamžité a ťažké rozhodnutia nemajúc inú motiváciu ako presvedčenie, že jedného dňa sa predsa len dočkajú úspechu. Aký majú pohľad na to, „ako svet funguje“, môže výrazne ovplyvniť ich rozhodovanie.

Valdis Dombrovskis v Lotyšsku, Mikuláš Dzurinda na Slovensku či Mart Laar v Estónsku boli úspešní reformátori aj preto, lebo so sebavedomím očakávali, že skôr či neskôr sa dočkajú politického a ekonomického úspechu.

Máme málo vedomostí o tom, akým spôsobom kľúčové osobnosti gréckej vlády vidia a vnímajú svet. Rozumejú skutočnosti, že jedinou možnou cestou pre Grécko je prelomiť stagnáciu cez zavádzanie reforiem? Alebo veria, tak ako náš súčasný premiér, že malá otvorená ekonomika je natoľko zmietaná vonkajšími silami mimo jej kontroly, že to najlepšie, čo môže vláda urobiť, je akurát tak držať ju nad vodou, kým sa nevráti príliv?

Ak teda chceme zhodnotiť reformné perspektívy Syrizy, kapacita bude taká istá, možno ešte horšia ako v prípade bývalých gréckych vlád. Na druhej strane to však vyzerá, že autonómia vlády od záujmových skupín bude oveľa väčšia.

Najmenej toho vieme predpokladať o spôsobe myslenia. Ak Syriza bude chcieť, pravdepodobne prekoná naše (nízke) očakávania. Zatiaľ však okrem jedného memoranda pre eurozónu ukazujú skôr ficovský ako miklošovský spôsob myslenia.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie