Denník N

Ak Macron 7. mája vyhrá voľby, to najťažšie bude mať ešte pred sebou

Francúzi v júni rozhodnú, akú bude mať ich nový prezident moc. Foto – TASR/AP
Francúzi v júni rozhodnú, akú bude mať ich nový prezident moc. Foto – TASR/AP

Bez ohľadu na to, kto prvý májový víkend vyhrá Elyzejský palác, bude musieť po júnových parlamentných voľbách hľadať väčšinu medzi poslancami.

Parlamentné voľby v júni nie sú pre budúcnosť Francúzka o nič menej dôležité ako tie prezidentské. Naplánované sú na 11. a 18. júna a rozhodnú o vláde, s ktorou bude musieť spolupracovať nový francúzsky prezident.

O prezidentské kreslo sa rozhodne medzi Emmanuelom Macronom a Marine Le Penovou. Ani jeden z nich pritom nemá v Národnom zhromaždení (druhá komora francúzskeho parlamentu) väčšinu. Tú si do júnových volieb ešte chvíľu podržia socialisti odchádzajúceho prezidenta Francoisa Hollanda.

Kto ovládne parlament

Centrista Macron založil svoje hnutie En Marche! (Vpred!) minulý rok, takže v parlamente nemá žiadne zastúpenie. Le Penovej Národný front získal parlamentnými voľbami pred piatimi rokmi dvoch poslancov.

Práve na to počas svojej kampane upozorňoval neúspešný kandidát republikánov Francois Fillon.

„Faktom je, že Macron je v situácii, ktorá mu neumožňuje získať väčšinu,“ povedal začiatkom marca v rozhovore pre rádio Europe 1. „Čo sa týka Le Penovej, každý vidí, že v parlamente nemôže mať väčšinu. Takže áno, som jediný kandidát, ktorý ju môže získať.“

Francúzi však rozhodli inak a do druhého kola neposlali Fillona, ale Macrona a Le Penovú.

„Bude to prvýkrát, čo sa budú prezidentské voľby konať pod vplyvom tých parlamentných, zvyčajne to býva opačne,“ povedal pre France 24 politológ Pascal Perrineau z parížskej Sciences-Po.

„Doteraz nikdy nebola otázka parlamentnej väčšiny taká nejasná. Zvyčajne býva výber prezidenta už vopred s jasnou pravicovou alebo ľavicou väčšinou. Teraz, či už v prípade Emmanuela Macrona, alebo Marine Le Penovej, vopred jasná väčšina neexistuje.“

Cesta budúceho francúzskeho prezidenta k moci bývala celkom jednoduchá. Stačilo vyhrať druhé kolo prezidentských volieb, a potom získať väčšinu v parlamente. To však nie je prípad centristu ani krajne pravicovej líderky, pre ktorých sa víťazstvom v prezidentských voľbách kampaň nekončí. Nakoniec, Národné zhromaždenie môže ovládnuť iná politická strana ako Národný front či hnutie En Marche! (Vpred!).

„Ak chcete vedieť, koľko moci bude mať nový prezident, musíte sa pozrieť na štyri (volebné) kolá,“ povedal pre Bloomberg Armel Le Divellec, profesor ústavného práva na univerzite Paris 2 University Pantheon-Assas.

Stav, keď prezident pochádza z inej politickej strany ako tej, čo má v parlamente väčšinu, sa vo Francúzsku označuje slovom „cohabitation“ (v preklade spolužitie). Znamená tiež, že prezident má v tomto prípade obmedzené právomoci a krajine v podstate vládne parlament. Bez jeho súhlasu totiž prezident nemôže prijímať zákony či schvaľovať rozpočet.

Ako získa nový prezident väčšinu

Obaja prezidentskí kandidáti však už sebavedome oznámili, že Francúzsko s ich voľbou získa silného prezidenta.

Emmanuel Macron ešte v nedeľu uviedol, že vytvorí väčšinovú vládu. „Nebudem sa pýtať tých, čo sa k nám pripoja, odkiaľ prišli, ale či súhlasia so zmenou nášho politického života,“ povedal.

„Preberte od tohto večera časť svojho rizika a pripojte sa ku mne v parlamentnej väčšine, ktorú vytvoríme,“ odkázal ľavicovým aj pravicovým politikom.

Marine Le Penová sa medzitým vzdala líderstva v strane Národný front. Pravdepodobne tak urobila preto, aby získala voličov, ktorí ju odmietajú pre jej spojitosť s otcom a zakladateľom krajne pravicovej strany Jeanom-Mariem Le Penom.

Takisto tým získala viac možností vytvárať politické spojenectvá po júnových parlamentných voľbách a jednoduchšie tak získať väčšinu v parlamente v prípade svojho víťazstva.

Očakáva sa však, že radikálna Le Penová, ktorá chce usporiadať referendum o EÚ a vrátiť Francúzom frank, bude musieť politikov presviedčať oveľa viac ako nováčik Macron. Ten počas prezidentskej kampane sľúbil, že o vedenie krajiny bude bojovať bez toho, aby musel uzatvárať spojenectvá s inými politickými stranami.

„Emmanuel Macron nezíska parlamentnú väčšinu len výlučne s hnutím Vpred, predovšetkým pre záťaž, ktorú na seba prebral,“ uviedol politológ Perrineau. „Bude musieť poľaviť zo svojich nárokov a rokovať.“

Macron si navyše bude musieť poradiť s pravicou, ktorá ho na rozdiel od socialistov otvorene nepodporila. Urobil tak síce Francois Fillon a Alain Juppé, ale Republikáni ako strana nevyzvali voličov, aby Macrona 7. mája volili. Po odchode Francoisa Hollanda chcú totiž v parlamente opäť získať väčšinu.

„Jediným naším heslom v najbližších týždňoch je bojovať o zisk väčšiny v parlamente a nastoliť s Macronom spolužitie,“ povedal podľa Le Point republikánsky poslanec Daniel Fasquelle.

Socialisti aj Republikáni však v prezidentských voľbách pohoreli, a to sa môže zopakovať aj v júni. Takmer 50 percent voličov, ktorí pred piatimi rokmi volili Hollanda, odovzdalo minulý týždeň hlas Macronovi. Spomedzi bývalých voličov Nicolasa Sarkozyho to bolo 16 percent.

Prezidentské voľby preto treba vnímať ako štvorkolové, spolu s tými parlamentnými, ktoré rozhodnú o budúcnosti krajiny a hlavne moci nového francúzskeho prezidenta.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie