Denník N

Dosť bolo malých moslimov, kebabov a utečencov, hovorí starosta laboratória krajnej pravice

Robert Ménard. Foto – Wikimedia/Pablo029
Robert Ménard. Foto – Wikimedia/Pablo029

Bývalý novinár a aktivista Robert Ménard sa stal jednou z najvýraznejších postáv francúzskeho krajne pravicového Národného frontu.

Starosta juhofrancúzskeho mesta Béziers a poradca prezidentskej kandidátky Marine Le Penovej Robert Ménard (63) dostal pokutu 2000 eur za to, že na Twitteri prvého septembra minulého roku napísal, že v jeho meste prišlo k „veľkej výmene“ a biele kresťanské deti začali nahrádzať malí moslimovia. Usúdil tak na základe mien školákov.

„V triede v škole v centre mesta je 91 percent detí moslimských. Pochopiteľne, je to problém. Aj tolerancia má svoje limity,“ povedal potom v televízii LCI. Vo Francúzsku nie je dovolené zverejňovať údaje založené na etnickom či náboženskom profile.

„Ménard tieto deti posudzuje a označuje len podľa ich náboženskej príslušnosti, bez ohľadu na to, akej sú národnosti a či sú vôbec veriace,“ vyhlásila prokuratúra.  Ménard sa proti pokute za podnecovanie rasovej nenávisti plánuje odvolať.

Pozor, idú utečenci

Ménard sa starostom 70-tisícového mesta stal v roku 2014, keď kandidoval s podporou Národného frontu (FN). Volilo ho 47 percent voličov. Veľmi rýchlo sa prepracoval medzi najvýraznejších starostov Francúzska. Mal s tým skúsenosti, v minulosti bol novinárom a aktivistom. A hlavne: má agendu, ktorá na jednej strane oslovuje a na druhej úprimne šokuje.

V staršom profile Ménarda BBC označila jeho mesto Béziers za „laboratórium krajnej pravice“. Ménard, rovnako ako mnohí pravicoví populisti, hrá na sentimenty z minulosti.

Béziers bolo vďaka viniciam pred sto rokmi prosperujúce mesto, dnes však patrí medzi najchudobnejšie v krajine. Tretina jeho obyvateľov žije pod hranicou chudoby a zdržujú sa hlavne vo štvrti obývanej ľuďmi pôvodom prevažne zo severnej Afriky.

Ménard ich považuje za problém a spája ich aj s drobnou kriminalitou a výtržníctvom. Okrem nepríjemných slov na ich adresu posilnil aj mestskú políciu, vybavil ju zbraňami, zakázal nočné potulovanie detí po uliciach a podobne.

Miestni hovoria, že centrum mesta je teraz bezpečnejšie, neposedávajú tam na lavičkách díleri drog a turistov neobťažujú žobráci. Kritici však upozorňujú, že Ménard zavádza prvky sociálneho inžinierstva a sústreďuje sa len na jednu problémovú skupinu v meste.

Starosta sa netají tým, že v meste nechce už viac prisťahovalcov z moslimských krajín ani viac stánkov s kebabom.  Keď vrcholila utečenecká kríza, vydal mestský časopis s fotografiou utečencov na vlakovej stanici v Macedónsku a nápisom Už idú na titulnej stránke. V meste aj mestskej rade proti tomu viacerí protestovali, ale jeho to neodradilo.

Zašiel dokonca do najhoršej mestskej štvrte La Deveze a začal tam vysvetľovať utečencom zo Sýrie, prečo ich v meste nechce a že na nich pošle policajtov.

Spolužitie v meste nie je ideálne. Aziz El-Mahi, právnik, ktorý pochádza z La Deveze, Financial Times povedal, že aj v jeho bývalej štvrti sa objavuje islamský radikalizmus. Keď napríklad v roku 2012 terorista Mohammed Merah zabil v židovskej škole v Toulouse tri deti a ich učiteľa, v La Deveze mládež bujaro oslavovala.

Z trockistu nacionalista

Ménard je blízkym človekom Marine Le Penovej, každý týždeň si s ňou volá, pomáha jej v kampani. Podľa mnohých je však oveľa radikálnejší.

Vyplýva to aj z toho, že sa narodil do rodiny francúzskych prisťahovalcov v Alžírsku, ktorí odtiaľ museli odísť po tom, čo krajina získala nezávislosť. Títo ľudia si priniesli silné protiarabské nálady, a na druhej strane sa len veľmi ťažko integrovali vo Francúzsku, kde ich, paradoxne, označovali za „špinavých Arabov“.

Ménard sa zapojil do radikálneho študentského hnutia v roku 1968, sympatizoval s trockistami. Je spoluzakladateľom významnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. V posledných rokoch sa však profiluje ako nacionalista. „Zmenil som sa. Teraz je pre mňa dôležitá moja identita,“ vysvetľuje.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie