Denník N

Múdrosť a hlúposť davu

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Množstvo laikov často predpovedá lepšie ako experti, ale neplatí to vždy.

Sociálnych vedcov davy vždy fascinovali. Od pokusu, aby zhromaždenie správne určilo váhu kravy, po masový odhad, ktorá spoločnosť vyrobila chybnú súčiastku, pre ktorú vybuchol raketoplán Challenger, bola veľká skupina často schopnejšia ako experti. Múdrosť davu sa často uvádza ako ospravedlnenie pre myšlienku efektívneho trhu s aktívami: množstvo investorov, z ktorých všetci zvažujú svoje možnosti nakupovať a predávať, by malo spolu vytvoriť optimálny odhad toho, koľko je hodný daný cenný papier či dlhopis. Tak nejako znie teória.

Ale spoliehať sa na to, že rozhodnutia robia davy, znamená riskovať. Za istých okolností sa múdrosť davu môže zmeniť na bláznovstvo. Klasickým príkladom bolo, keď sa používatelia služby Reddit pokúsili identifikovať atentátnika, ktorý odpálil bombu na Bostonskom maratóne, čo skončilo obvinením nesprávneho chlapíka. Mnohí ľudia veria tomu, že bubliny na trhu s finančnými produktmi sú taktiež dielom bláznovstva davu.

Z davu stádo

Prečo sú davy niekedy múdre a inokedy bláznivé? Sociálni vedci už prišli na hrubé obrysy vysvetlenia tejto otázky. Múdrosť davu funguje, pretože chyby jednotlivých ľudí sú náhodné a nesúvisia spolu. Odhad každého človeka je kombináciou nejakého signálu a šumu: máme nejakú predstavu o skutočnej váhe kravy či o skutočnej hodnote dlhopisu, ale taktiež máme aj nejaké chybné predstavy, predsudky a iracionálne nápady. Ale preto, že moje chyby nie sú také isté ako tvoje, keď ty a ja spolu skombinujeme svoje odhady, náhodné chyby majú tendenciu eliminovať sa a približujeme sa tak k správnej hodnote.

Ale keď spolu ľudia v dave komunikujú, o ich chybách sa už nedá hovoriť ako o nesúvisiacich. Keď zlý úsudok jednej osoby ovplyvňuje myslenie druhej osoby, chyby sa môžu nabaľovať a celú prognózu pokaziť. Množstvo štúdií potvrdzuje tento všeobecný princíp: keď raz ľudia spolu začnú hovoriť, dohadovať sa a presviedčať jeden druhého, davy sa menia na stáda a čaro zmizne.

Prečo sa ľudia navzájom ovplyvňujú? Môže to mať celý rad, či už racionálnych, alebo iracionálnych, príčin. Ľudia jednoducho môžu inštinktívne kopírovať činnosť iných ľudí alebo brať ich slová ako Božie slovo – kedysi sa hovorilo, že „keď si to čítal, musí to byť pravda“. Ekonómovia predstavili prepracované modely, ako môže stádovité správanie vytvoriť bubliny a krachy. Naopak, kopírovať to, čo robia iní ľudia, môže byť v mnohých situáciách úplne racionálne: ak uvidíte, že z kaviarne všetci rýchlo utekajú, nasledovať ich tak rýchlo, ako sa dá, môže byť dobrý nápad.

A just naopak

Ťažkosti prídu, keď sa tieto vedomosti aplikujú na problémy reálneho sveta. V situáciách z reálneho života, ako je napríklad investovanie, je isté, že väčšina ľudí získala nejaký druh informácií od iných – z rád známych, ako investovať, z ekonomických internetových stránok, od poradcov, z televízie a tak ďalej. Otázka je, nakoľko ľudia v skutočnosti berú do úvahy názory iných a nakoľko berú do úvahy len čisto faktické informácie.

Tím výskumníkov zo Sloan Neuroeconomics Lab z Massachusettského technologického inštitútu možno našiel nový spôsob, ako identifikovať davové správanie ešte predtým, ako vzplanie. Vo svojej práci výskumníci Dražen Prelec, H. Sebastian Seung a John McCoy kládli ľuďom nové a nezvyčajné otázky. Okrem toho, že sa ich pýtali na ich odhady, chceli vedieť aj to, čo si myslia, ako budú odhadovať iní. Ak je prítomné stádovité správanie, niektorí ľudia ho rozpoznajú a budú mu oponovať – budú odhadovať niečo iné, než to, čo podľa nich budú hovoriť iní. Prelec a jeho kolegovia zistili, že predpovede, ktoré získali najväčšiu podporu od týchto opozičníkov – odhady, pre ktoré sa ľudia rozhodnú napriek tomu, že si myslia, že iní budú odhadovať inak –, majú tendenciu byť správne. Vedci zistili, že tieto odhady, ktoré označujú ako „prekvapivo populárne“ možnosti, majú tendenciu byť lepšie ako priemerné výsledky štandardných odhadov davu v mnohých oblastiach. Ich chybovosť je menej ako dvadsať percent.

Čo sa dá robiť

Stádovité správanie nie je jedinou príčinou, prečo táto metóda môže fungovať. Inou možnosťou je Dunningov-Krugerov efekt: fakt, že ignorantskí ľudia majú tiež tendenciu ignorovať svoju vlastnú ignoranciu, kým zasvätenejší ľudia si uvedomujú, že sú lepšie informovaní. To má k vysvetleniu bližšie než výsledky, ku ktorým došiel Prelecov tím. Ale preto, že stádovité správanie je najznámejšou silou, ktorá kazí múdrosť davu, zdá sa mi pravdepodobné, že akákoľvek metóda, ktorá vylepšuje tradičné masové odhady, je čiastočne založená na tom, že ide proti stádovitému správaniu.

V každom prípade má táto metóda zjavne veľmi veľký potenciál v oblasti financií. Hedžové fondy alebo skupiny môžu skúmať názory investorov, investori môžu robiť prieskum medzi sebou alebo môžu skúmať názory vlastných analytikov pomocou Prelecovej metódy a potenciálne tak môžu poraziť ostatných. Americký Federálny rezervný systém by mohol použiť veľké skupiny ľudí, aby odhadli situáciu, keď hrozia nejaké bubliny, a mohol by sa ich pokúsiť prepichnúť tým, že zvýši úrokovú mieru, alebo inými opatreniami. A vláda môže zmenšiť reštrikcie voči ľuďom, ktorí robia krátkodobé obchody a majú tendenciu stavať sa proti stádovitému správaniu. Pri snahe zabezpečiť najlepší odhad sa môže ukázať, že múdrosť davu môže byť veľmi dobrá, ale nie úplne najlepšia.

© Bloomberg

Autor pracuje na Stony Brook University

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie