Žiadneho moderného prezidenta USA po sto dňoch nehodnotili tak zle. Aj tak som najlepší, hovorí Trump

Keď Donald Trump prichádzal do Bieleho domu, mal odvážne plány. Amerika sa vďaka nim mala „znovu stať veľkou“ a prezident Trump chcel čo najviac zo svojich sľubov stihnúť už za prvých sto dní.

Niekoľko dní predtým, ako sa k tejto méte dostane (sto dní v Bielom dome „oslávi“ v sobotu), ju Trump už za takú dôležitú nepovažuje. Naopak, myslí si, že hodnotenie po sto dňoch je umelé a nezmyselné. Na Twitteri to dokonca označil za smiešne.

Aj napriek tomu Biely dom rozosiela tlačové správy, kde menuje Trumpove úspechy počas prvých sto dní. A stihol sa zhodnotiť už aj sám. „Žiadny americký prezident neurobil počas prvých 90 dní viac ako ja,“ povedal minulý týždeň vo Wisconsine.

Realita však ukazuje, že Donald Trump sa pri väčšine svojich predvolebných sľubov zatiaľ ďaleko nedostal. Odrazilo sa to aj na jeho podpore medzi obyvateľmi Spojených štátov – Trump je momentálne najmenej obľúbený prezident od konca 2. svetovej vojny.

Potrebuje víťazstvo

Trump, ktorý ťažko znáša kritiku a nemá rad, ak ho niekto spochybňuje, nepochybne potrebuje veľké víťazstvo.

Jeho doterajšie pôsobenie v Bielom dome totiž verejnosť vníma hlavne cez niekoľko zlyhaní. Tým hlavným je neúspech pri rušení Obamacare. Trump Obamovu zdravotnícku reformu kritizoval pri každej možnej príležitosti a pri snahách o jej zmenu mal aj veľkú podporu Republikánskej strany.

Keď predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan začiatkom marca zmenu z dielne republikánov predstavil, zákon opísal ako „monumentálnu a vzrušujúcu konzervatívnu reformu“.

Ryan však pre zákon napokon nezískal dostatočnú podporu ani vo vlastných radoch a republikáni ho z hlasovania v kongrese stiahli.

Nebola to veľká prehra pre len Trumpa, ale aj pre celú Republikánsku stranu, ktorá kontroluje obe komory Kongresu USA aj Biely dom, vďaka čomu mala na zrušenie Obamacare jedinečnú príležitosť.

Začne sa stavať múr?

Ideálne by pre Trumpa bolo, ak by dokázal splniť jeden zo svojich hlavných sľubov. Aj preto tlačí na republikánov, aby znovu v Kongrese hlasovali o zrušení Obamacare, a ponáhľa sa s tým, aby sa začala stavba múru na hranici s Mexikom.

Nariadenie o stavbe múru Trump podpísal štyri dni po svojej inaugurácii a sľúbil, že stavať sa začne do niekoľkých mesiacov. Financovanie stavby však musí schváliť kongres. Ak by prezident veľmi chcel peniaze získať ešte teraz, šancu bude mať vďaka hlasovaniu o rozpočte.

Americký kongres totiž znovu stojí pred výzvou, ktorá sa opakuje pravidelne – ak do piatkovej polnoci neschváli zákon o financovaní štátnych inštitúcií, americké úrady prestanú fungovať. Naposledy k tomu došlo v roku 2013. Vtedy bola situácia v podstate opačná – kongres tlačil na Biely dom, aby sa vzdal svojho najväčšieho projektu Obamacare.

Situácia trvala 16 dní, Obama nakoniec svoju zdravotnícku reformu aj tak presadil.

Biely dom by tak mohol tlačiť na kongres, aby k zákonu pridal aj financovanie múru. Na začiatok podľa Washingtonu Post potrebuje 1,4 miliardy dolárov. Celkovo stavba múru bude stáť viac ako 21 miliárd.

Vo všeobecnosti sa však očakáva, že Donald Trump napokon zákon o financovaní podpíše a nevyužije ho na pretláčanie svojich sľubov. Naznačil to v pondelok, keď povedal, že je ochotný s financovaním múru počkať do októbra, keď sa v USA začína nový fiškálny rok.

Americký prezident už niekoľkokrát ukázal, že je nevyspytateľný, čo sa môže prejaviť aj teraz. Obzvlášť, ak podpora jedného z jeho najdôležitejších návrhov postupne klesá aj medzi republikánmi a pri hlasovaní o rozpočte, ktoré bude na jeseň, nemá nič isté.

„Trump by sa mohol v piatok ráno zobudiť a rozhodnúť sa, že konfrontácia s jeho spojencami v kongrese je presne to, čo pri stodňovom míľniku potrebuje,“ tvrdí Tory Newmyer z denníka Washington Post.

Škandál s Flynnom

Ďalšie a veľmi dôležité miesto v Trumpovom zozname neúspechov má škandál okolo, dnes už bývalého, poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Flynna.

Keď Trump Flynna do tejto funkcie menoval, v amerických médiách sa objavili informácie o jeho blízkych vzťahoch s Ruskom aj to, že trojhviezdičkový generál počas predvolebnej kampane šíril falošné správy a konšpirácie o Clintonovcoch.

Trump svojho nominanta obhajoval, no keď sa ukázalo, že Flynn naozaj bol v kontakte so zástupcami Ruska a že o tom klamal viceprezidentovi Pencovi, musel skončiť. Vo funkcii bol rekordne krátkych 24 dní a teraz čelí vyšetrovaniu FBI aj spravodajského výboru kongresu.

Prehru si Trump pripísal aj pri ďalšom dôležitom sľube, ktorý počas predvolebných mítingov často opakoval a skandoval spolu so svojimi priaznivcami. Zákaz vstupu pre občanov siedmich krajín s väčšinovým moslimským obyvateľstvom, ktorý spôsobil rozruch nielen v USA, čelil žalobám viacerých amerických štátov.

Nariadenie, ktoré bolo podľa odborníkov napísané veľmi zle, súdy napokon zrušili.

Biely dom ho preto nahradil druhou, jemnejšou verziou. Aj tá sa však niektorým štátom a sudcom nepáčila – zablokoval ju havajský federálny súd.

Čo sa mu podarilo

Niektoré sľuby sa Trumpovi predsa len podarilo splniť. Od nástupu do úradu podpísal 30 nariadení a 28 zákonov, čím naštartoval viacero zmien.

Za jeden zo svojich najväčších úspechov môže považovať to, že USA nebudú podpísané pod obchodnou dohodou, ktorá je známa ako Transpacifické partnerstvo (TPP).

Američania zároveň znovu otvorili obchodnú zmluvu s Mexikom a Kanadou (NAFTA), ktorú Trump označoval za „najhoršiu obchodnú dohodu v histórii“. A hoci zatiaľ nedošlo k významnej zmene oproti tomu, ako zmluva vyzerala doteraz, Trump čiastočne splnil, čo sľuboval.

V stredu sa síce ozval zdroj z prostredia Bieleho domu, podľa ktorého je Trump pripravený podpísať nariadenie o zrušení obchodnej dohody. Avšak Trump neskôr oznámil, že dohodu rušiť nebude (ako sľuboval počas kampane), radšej chce rokovať o zmenách, ktoré prinesú zlepšenie pre všetky troch signatárov dohody (Kanada, Mexiko, USA).

Svoje sľuby naplnil aj v oblasti klimatickej politiky. Nariadeniami zrušil regulácie a plány Obamu, a to so sľubom, že zmeny zachránia pracovné miesta.

Úspechom jednoznačne je aj menovanie nového sudcu najvyššieho súdu. Trumpov nominant Neil Gorsuch rozšíril rady konzervatívnych sudcov a keďže má 49 rokov, na súde môže byť ešte niekoľko desaťročí.

Celkovo však Donald Trump zatiaľ naplnil len malú časť svojho plánu. Zo 103 sľubov, ktoré Trump podľa portálu Politifact uviedol počas predvolebnej kampane, zatiaľ splnil šesť.

Vo všetkých prípadoch však mohol konať sám. Stačilo podpisovať nariadenia a rušiť návrhy, ktoré zaviedli jeho predchodcovia. Pri rozhodnutiach, ktoré si vyžadujú širšiu politickú podporu (či už kongresu, alebo iného orgánu alebo skupiny mimo vládnej administratívy), politicky neskúsený Trump ďaleko nezašiel.

Rekordne nízka popularita

Neúspechy prispeli k tomu, že Trumpove ratingy sú momentálne na rekordne nízkej úrovni. Nepodporuje ho až 53 percent obyvateľov USA, 41 percent ľudí jeho pôsobenie v Bielom dome schvaľuje.

Pre porovnanie – Obama mal po sto dňoch podporu 61 percent, George W. Bush takmer 58 percent a Bill Clinton 58 percent. Horšie ako Trump na tom nebol dokonca ani Gerald Ford, ktorý bol po tom, čo vo funkcii nahradil Richarda Nixona, mimoriadne nepopulárny.

Trump je tak podľa štatistík portálu fivethirtyeight.com po necelých sto dňoch najmenej obľúbeným americkým prezidentom od konca 2. svetovej vojny.

Učí sa

Samotný Trump priznáva, že ho zaskočilo, aká rozsiahla je agenda amerického prezidenta. Riadenie USA sa podľa neho nedá porovnať s riadením akejkoľvek firmy. „USA sú tisícnásobne väčšie ako najväčšia firma na svete,“ povedal v rozhovore pre agentúru AP.

Prvý prezident v americkej histórii, ktorý nikdy nezastával žiadnu štátnu ani vysokú vojenskú funkciu, po nástupe do Bieleho domu zistil, že mnohé veci sú zložitejšie, ako si ich predstavoval počas predvolebnej kampane postavenej na silných heslách.

„Zistil, že Vladimir Putin zrejme nie je jeho najlepší priateľ, že ostať mimo občianskej vojny v Sýrii je ťažšie, ako predpokladal, a po desiatich minútach rozhovoru s čínskym prezidentom si uvedomil, že úplne nerozumie zložitému problému, ktorý predstavuje KĽDR,“ píše New York Times.

Trump aj preto prekvapil v zahraničnej politike. Pred voľbami deklaroval, že sa bude menej miešať do záležitostí iných štátov a jeho heslo „America First“ (Amerika na prvom mieste) naznačovalo, že sa možno vráti éra amerického izolacionizmu.

Dlho to však nevydržalo – Trump uznal, že NATO je naozaj dôležité, a priamo sa zapojil do občianskej vojny v Sýrii, hoci to pôvodne odmietal. Bombardovaním vojenskej základne režimu však sklamal mnoho svojich voličov a, naopak, prekvapil ľudí, ktorí ho dovtedy kritizovali za to, ako vystupuje na medzinárodnej scéne.

Ustúpil (zatiaľ) aj od svojho sľubu presťahovať americkú ambasádu v Izraeli do Jeruzalema.

Najväčší obrat však urobil vo vzťahu k Číne. Ázijskú veľmoc predtým označoval za najväčšieho nepriateľa USA a sľúbil, že hneď v prvý deň v Bielom dome ju označí za manipulátora meny.

To sa však nestalo, Trump si totiž uvedomil, aké dôležité sú vzťahy s Čínou, obzvlášť v čase čoraz častejších provokácií Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.

„Veci sa menia. Nazvať Čínu manipulátorom meny a potom povedať ‚Mimochodom, chcel by som, aby ste vyriešili situáciu v severnej Kórei‘, to nefunguje. Musíte preukázať istú mieru flexibility,“ vyhlásil americký prezident.