Denník N

Konšpirátori majú nižšiu sebaúctu, sú skôr z marginalizovaných skupín a majú vyšší výskyt duševných porúch

Ilustračné foto N
Ilustračné foto N

Z pocitu, že spoločnosť na nich zanevrela, sa konšpirátori naučili odmietať presvedčenia, ktoré spoločnosť schvaľuje, tvrdia vedci.

Konšpirácie nie sú nevinné príbehy, píšu Daniel Freeman z Oxfordskej univerzity a jeho kolega Richard Bentall v štúdii, ktorá vyšla na konci marca v časopise Social Psychiatry and Psychiatric Epidemiology.

Konšpiračné presvedčenia môžu podporovať násilné ideológie, ako v prípade mýtu o „noži vrazenom do chrbta“, podľa ktorého za nemeckú porážku v prvej svetovej vojne mohli konšpirácie židov.

Alebo môžu ohrozovať ľudské zdravie, ako v prípade, keď sa rozšírila fáma, že vírus HIV zámerne vyrobili v amerických laboratóriách, čo zdržalo efektívnu liečbu v Afrike.

Nižší príjem, muži a slobodní

Čo spája ľudí, ktorí veria na konšpiračné teórie a žijú v presvedčení, že svet ovláda vplyvná menšina záujmových skupín, ktoré veci tutlajú a kamuflujú?

Autori vychádzali z prieskumu, ktorý sa robil v Spojených štátoch v rokoch 2001 až 2003 (The National Comorbidity Survey-Replication). Zúčastnili sa na ňom tisícky ľudí.

Freeman s kolegom zistil, že ľudia, ktorí verili na konšpirácie, boli prevažne muži a boli slobodní. Išlo o ľudí s nižším vzdelaním a príjmom. Bola u nich vyššia pravdepodobnosť, že budú majiteľom strelnej zbrane.

Duševné poruchy

Oproti iným vykazovali nižšiu mieru duševného a telesného zdravia. Vo zvýšenej miere vážne zvažovali samovraždu. Ich sociálna sieť bola slabšia: častejšie hlásili, že keď im je ťažko, nemôžu sa spoľahnúť na priateľov alebo na rodinu. Mali problémy udržať si stabilné vzťahy.

Bola u nich väčšia pravdepodobnosť, že budú spĺňať kritériá duševnej poruchy vrátane depresie (19 percent oproti necelým 12 percentám tých, ktorí sa ku konšpiráciám nehlásili), úzkosti (10,4 percenta X 5,4 percenta), ADHD (porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou) či budú mať väčšie problémy s drogami (3,6 percenta X ± 1 percento) a alkoholom (5,6 percent X 3 percentá).

Ich detstvo nebolo vždy ideálne: vo zvýšenej miere oproti iným nežili s oboma rodičmi, častejšie žili mimo domova a rodičia ich viac bili.

Podľa Freemana trpia konšpirátori vo zvýšenej miere paranojou. Konšpirátorov s paranoikmi spája hlboká nedôvera vo veci.

Pocit, že spoločnosť na nich zanevrela

Podľa autorov existuje jasné spojenie medzi vierou na konšpirácie a širokým spektrom negatívnych životných udalostí a osobného strádania.

Smer kauzálnej šípky zatiaľ autori nevedia určiť a hovoria, že to bude musieť byť predmetom ďalšieho skúmania. Je totiž možné, že ľudia s uvedenými problémami sú náchylnejší veriť na konšpiračné sprisahania alebo to môže byť naopak.

Pre Guardian sa Freeman (s kolegom Jasonom Freemanom) vyjadril, že: „Náš názor je, že nízka sebaúcta, menšie sociálne siete a marginalizácia (…) môžu zohrávať kľúčovú rolu v ranom veku a poskytovať priaznivú pôdu pre nedôveru v autority. Z pocitu, že spoločnosť na nich zanevrela, sa naučili odmietať presvedčenia, ktoré spoločnosť schvaľuje.“

Pocit bez/moci

Podľa psychológa Jan-Willema van Prooijena z univerzity v Amsterdame – ktorý sa dlhodobo venuje témam, ako sú trestanie, korupcia, konšpirácie a extrémizmus – platí, že ľudia s vyšším vzdelaním veria na konšpiračné teórie menej.

Ako to vzdelanie robí? Van Prooijen pre Denník N povedal, že s vyšším vzdelaním má človek väčší pocit, že má veci vo vlastných rukách, dokáže ich ovplyvniť a nie je bezbrannou bábkou v rukách „mocných“.

Viaceré výskumy v minulosti ukázali, že ak ľudí v experimente zámerne frustrovali, že veci nemajú vo svojich rukách, uchýlili sa potom vo väčšej miere k viere alebo k jednoduchým riešeniam (vrátane konšpirácií), ktoré ich takpovediac ukotvili.

Analytické myslenie

Van Prooijen nám povedal, že vzdelanie je užitočný nástroj na konšpirácie aj preto, lebo „zvyšuje schopnosť ľudí analyticky myslieť“.

Keď sme namietli, že psychologický výskum nás učí, že ľudia – bez ohľadu na vzdelanie – používajú rozum nezriedka iba na to, aby ním šikovne ospravedlnili svoje obľúbené názory, hoci sú chybné, holandský psychológ povedal: „Je pravda, že ľudia takýmto spôsobom používajú rozum. Ale u ľudí s vyšším vzdelaním je vyššia pravdepodobnosť, že odhalia chyby vo svojom uvažovaní a podľa toho upravia svoje názory.“

Jednoduché riešenia

Podľa psychológa ľudia s vyšším vzdelaním tiež menej súhlasia s tým, že veci majú jednoduché riešenia.

Opýtali sme sa ho, ako sa dá pestovať presvedčenie, že veci sú obyčajne zložitejšie, ako sa na prvý pohľad javia: „Asi neexistuje jeden najlepší spôsob, ale ak by som študentov takú schopnosť učil, postupoval by som tak, že by sme si predstavili nejaký súčasný spoločenský problém, ukázali, že má viacero riešení a debatovali by sme o výhodách a nevýhodách každého z prístupov,“ vraví van Prooijen.

Dostupné z: doi:10.1007/s00127-017-1354-4DOI: 10.1002/acp.3301,

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie