Armáda kupuje za 400 miliónov vrtuľníky, ktoré nevedia strieľať
Americké vrtuľníky Black Hawk nebudú môcť vojaci posielať do bojových misií.
Bežná predstava o americkom vrtuľníku Black Hawk je, že je to stroj, ktorý priletí na bojisko, raketami a guľometmi urobí poriadok a potom odvezie ranených či iné jednotky do bezpečia.
Vrtuľníky Black Hawk, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nakúpi Slovensko, však nebudú môcť vo vojnovej zóne robiť ani len poštára. Ficova vláda ich totiž plánuje objednať v základnej výbave bez výzbroje.
„Black Hawk v plánovanej výbave bude podľa dostupných informácií typickým dopravným vrtuľníkom, nie bojovým vrtuľníkom,“ potvrdzuje Miroslav Kelemen, bývalý rektor Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši.
Zákazka na deväť kusov, ktorú už schválil americký Kongres, môže vyjsť až na 400 miliónov eur. To by z nej robilo vôbec najväčší zbrojný kontrakt od vzniku Slovenska.
Denník N preto oslovil viacerých odborníkov, aby posúdili, čo presne môže tunajšia armáda získať.
Minister skúpy na slovo
Podrobnosti k plánovanému obchodu možno čerpať len z amerických zdrojov. Hoci minister obrany Martin Glváč rád tvrdí, že verejnosť o jeho nákupoch vie vždy všetko dopredu, k Black Hawkom zatiaľ poskytuje len všeobecné informácie.
„Primárnym určením vrtuľníkov musí byť podpora pozemných síl, preprava vojsk, vysadzovanie výsadkov, zásobovanie predsunutých jednotiek, preprava vojenského materiálu a v prípade potreby priama palebná podpora,“ vypočítava Glváčova hovorkyňa Martina Balleková.
O konkrétnej výbave už ministerstvo mlčí. A nevysvetľuje ani rozpor, ako môžu vrtuľníky poskytovať sľubovanú „palebnú podporu“, pokiaľ ich Slovensko dostane neozbrojené.
„Aby mohli poskytovať palebnú podporu, musia niesť podvesnú výzbroj, ktorú môže tvoriť kanón, guľomety či raketomety. Tá však súčasťou kontraktu nie je,“ hovorí letecký publicista Vladimír Bednár.
O niečo komunikatívnejší sú Američania. Vládna Agentúra pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu (DSCA) nedávno zverejnila zoznam doplnkov, ktoré Slovensku k vrtuľníkom ponúkla. Ide napríklad o dva náhradné motory, pokročilé rádiostanice, navigačné systémy či prístroje na rozoznávanie priateľských a nepriateľských strojov.
Bez guľometov
Iné štáty, ktoré v posledných rokoch objednávali vrtuľníky Black Hawk, sa neuspokojili len s takouto základnou výbavou. Český server Armádní noviny napríklad porovnal Glváčov pripravovaný obchod s dodávkou vrtuľníkov Black Hawk pre Mexiko a Brazíliu.
Oba tieto štáty si na rozdiel od Slovenska spolu s motormi či navigačnými systémami objednali aj rotačné guľomety M134. „Tieto guľomety s rýchlosťou streľby 2-tisíc až 6-tisíc rán za minútu sú nevyhnutné na ochranu vrtuľníka, jeho posádky a prepravovaných vojakov,“ hovorí dopisovateľ servera Ondrej Rajkovič.
Bez takejto výzbroje je riskantné nasadiť vrtuľníky vo vojnovej oblasti. A to dokonca aj v prípade, ak by mali slúžiť len na prepravu vojakov a materiálu.
Keď napríklad Česko pred piatimi rokmi vyslalo do Afganistanu svoje transportné vrtuľníky MI-171, nechalo si na ne namontovať aspoň palubné guľomety. „Od času, keď česká armáda začala plánovať nasadenie v Afganistane, vynakladá veľké úsilie na zdokonaľovanie funkcie palubného strelca,“ dodáva Rajkovič.
Vrtuľníky Black Hawk sú konštruované tak, aby okrem guľometov mohli niesť najrôznejšie typy zbraní. „Môže ísť napríklad o riadené rakety Hellfire. Vyrábajú sa však aj vo verziách, ktoré môžu niesť torpéda, alebo sú vyzbrojené otočným kanónom,“ vypočítava publicista Tomáš Soušek, dopisovateľ časopisu Letectví a kosmonautika.
Slovenskej armáde dnes takýto odstrašujúci prostriedok chýba. Do roku 2011 mala vo výzbroji ťažké bojové vrtuľníky Mi-24, ktoré však pre ich vek postupne vyradila. „Takouto bojovou a súčasne dopravnou kapacitou nebude naše letectvo disponovať ani po nákupe vrtuľníkov Black Hawk,“ pripomína bývalý šéf Akadémie Miroslav Kelemen.
Pokiaľ by armáda chcela k americkým vrtuľníkom prikúpiť aspoň základnú výzbroj, musela by investovať niekoľko miliónov navyše.
„Zbrane s príslušenstvom pre deväť strojov by vyšli na 10 až 20 miliónov dolárov. Nad rámec toho je ešte treba počítať s výdavkami na muníciu,“ dodáva Bednár.
Sovietska výzbroj nepoužiteľná
Výzbroj na vrtuľníkoch Slovensko v súčasnosti má – na starých ruských strojoch MI-17. „Armáda ich môže vybaviť kanónmi alebo raketometmi. Zhruba raz za dva roky s nimi uskutočňuje cvičné streľby,“ približuje publicista Bednár.
Použiť túto výzbroj vo vrtuľníkoch Black Hawk by však podľa neho bolo veľmi komplikované. „Nie je možné jednoducho inštalovať výzbroj z éry Varšavskej zmluvy do vrtuľníkov, ktoré sú vyrobené podľa štandardov NATO,“ hovorí Bednár.
Denník N sa spýtal ministerstva obrany, či vo vrtuľníkoch Black Hawk počíta s nejakou výzbrojou. Úradníci neodpovedali s vysvetlením, že o nákupe sa ešte definitívne nerozhodlo.
Rušičky? Vec neznáma
Vrtuľníkom pre Slovensko nechýba len výzbroj. Predbežná verzia kontraktu nespomína napríklad ani dopredu hľadiacu infračervenú kameru, ktorá by uľahčovala pilotom nočný let (takzvaný systém FLIR). „Tento systém poskytuje lepší prehľad o situácii na zemi než napríklad okuliare nočného videnia,“ upresňuje Rajkovič.
Takáto výbava by armáde pomohla plniť aj viaceré nebojové úlohy. „Účinne by sa mohla využiť napríklad pri ochrane hraníc, vyhľadávaní stratených osôb alebo pátraní po zločincoch,“ dodáva Rajkovič.
A úplne nejasná zostáva otázka ochrany vrtuľníka proti pozemným zbraniam. Moderné vojenské vrtuľníky môžu byť vybavené napríklad prístrojmi, ktoré pomáhajú odkláňať tepelne navádzané rakety. „Z dostupných informácií nie je možné posúdiť, aké prvky vlastnej ochrany by naše vrtuľníky niesli,“ poznamenáva Kelemen.
Osvedčený stroj
Black Hawk, vyrábaný firmou Sikorsky, je kvalitný a rokmi overený vrtuľník. „Je odskúšaný v rôznych klimatických podmienkach a v najrôznejších operáciách po celom svete. Vďaka tomu máme istotu, že ide o veľmi spoľahlivý stroj,“ hovorí bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík.
Slovensko by navyše vrtuľníky získalo v modernej verzii UH 60M. Ide o najvýkonnejšiu verziu, ktorá sa vyrába priamo v USA (pôvodne sa špekulovalo, že by armáda mohla dostať exportnú verziu S-70i, vyrábanú v Poľsku).
A hoci by armáda bez ďalších investícií nemohla vrtuľníky využiť v priamom boji, bude môcť s nimi plniť celú škálu úloh – od prepravy vojakov a materiálu cez hasenie požiarov až po záchranu životov. „Môžu byť veľmi jednoducho upravené, napríklad pre evakuáciu šiestich zranených na nosidlách,“ hovorí Rajkovič.
Vrtuľníky by teda mohli slúžiť aj pre potreby ministerstva vnútra. „Určite si vieme predstaviť ich využitie,“ uvádza hovorca ministerstva Ivan Netík.
Americké ceny
Pokiaľ by došlo na maximálny objem zákazky, ako ho spomína americká vláda, každý z deviatich vrtuľníkov by stál v prepočte 50 miliónov dolárov. Čo je o niekoľko miliónov vyššia suma, ako za stroje s porovnateľnou, či dokonca lepšou výbavou zaplatili v posledných rokoch Brazília a Mexiko.
„Nákup pre Slovensko je skrátka drahší,“ dodáva Rajkovič.
Naproti tomu pri armádnych kontraktoch je bežnou praxou, že zákazník nekupuje len „železo“, ale k tomu si objednáva aj výcvik posádok a potrebný servis. Tieto položky pritom výrazne zvyšujú konečný účet.
Slovensko by malo dostať servisnú podporu na päť rokov, pri iných nákupoch sa štandardne dohaduje len na dva či tri roky. „Napríklad Mexiko malo už pred spomínaným nákupom Black Hawk vo výzbroji, stačila mu teda oveľa menšia podpora,“ hovorí Bednár.
Kontrakt má prebehnúť cez vládny program Foreign Military Sales, ktorý umožňuje nakupovať americké zbrane za rovnaké ceny, ako si vyrokuje americká armáda. „Nemožno hovoriť o dobrej alebo zlej cene. Cena je rovnaká, za akú v danom roku nakupujú takýto tovar ozbrojené sily USA,“ dodáva Bednár.
Slovenské ministerstvo obrany k tomu uvádza len toľko, že suma 400 miliónov je len maximálny strop. „Finálna cena bude ešte predmetom vyjednávania medzi vládou USA a Slovenskou republikou,“ tvrdí hovorkyňa Balleková.
Ešte pred dvoma mesiacmi pritom Glváčovo ministerstvo sľubovalo, že maximálny strop bude 300 miliónov eur.
V neprospech Slovenska hrá navyše fakt, že pôvodná cena vrtuľníkov sa počíta v amerických dolároch, pričom dolár oproti euru dlhodobo posilňuje.
Glváčovo ministerstvo malo možnosť vyhlásiť aj otvorenú súťaž. Do nej by sa mohol prihlásiť nielen Sikorsky s vrtuľníkmi Black Hawk, ale aj jeho konkurenti – len v Európe je niekoľko výrobcov transportných vrtuľníkov.
Podobným smerom chce ísť napríklad susedné Česko, ktoré si sľubuje, že vďaka súťaži bude môcť tlačiť cenu čo najnižšie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].