Denník N

Človek človeku… otvoril list

Otvorený a znovu prelepený list pre Igora Matoviča. Foto N – Martina Koník
Otvorený a znovu prelepený list pre Igora Matoviča. Foto N – Martina Koník

Nejeden človek netušil, že porušenie listového tajomstva je trestné.

Trúsia sa také klebety, že človek má právnické vzdelanie. Čo mu prišijú nabudúce? Diplom zo slovakistiky, nie?

Dá sa pochopiť, že pre niekoho je protiústavnosť akéhosi nariadenia – alebo možno len jeho výkladu – prílišnou abstrakciou. Možno si človek myslí, že je iba vecou slušnosti, teda morálky, že do listov sa nelezie, a len kvôli hrozbe, že v liste bude nasypaná stuchnutá strúhanka alebo vulgarizmy, sa oplatí nad touto neslušnosťou prižmúriť obe oči. Nie je to však tak.

Listové tajomstvo je vážna vec. Jeho porušenie dokáže nielen dojať Matoviča k slzám, ale pamätá naň aj Trestný zákon, hoci len v pár bodoch, ktoré sa istotne prednášali, keď kapitán v škole chýbal. Za to však nemôžu občania, ktorí chcú poslancom napísať, čokoľvek uznajú za vhodné.

Keby v našom paneláku blahej pamäti bol žil aj kapitán Danko, mali by sme nielen o zábavu postarané, ale dozvedel by sa, že vliezť niekomu do pošty nie je len tak. Stalo sa toto:

Sused mal problém – niekto mu vykrádal schránku. Nič dôležité ani cenné nezmizlo, ale človeka vcelku otrávi, keď mu kvôli inému človeku pravidelne chýbajú šeky alebo musí ísť do banky zrušiť novú kartu. Navyše chvíľu trvalo, kým na to prišiel, a potom mu už vonkoncom nebolo milé, koľko jeho osobných údajov má zlodej k dispozícii.

Prívetivé listy, ktoré nechával človek človeku vo svojej vlastnej schránke celkom zbytočne, vystriedali výhražné, policajti krčili plecami a zlodej sa ďalej ukájal upomienkami za mobil a inými vzrušujúcimi zásielkami.

Človek je vrece predsudkov. Viacerí v dome sme si potichu mysleli, že to musí byť naša miestna psychotička. Svoje výživné dedukcie sme založili na tom, že osoba nadávala každej úctyhodnej staršej dáme tak vulgárne, že by to stopol aj kapitán Danko, občas pľula po ľuďoch a raz oplieskala o naše dvere editorku, ktorá mi priniesla korektúry knihy až domov.

Keď sused zo zúfalstva nainštaloval kameru, zlodeja chytil do dvoch dní. Bol ním iný mladý sused, farmaceut s peknou rodinkou, taký sympatický a milý človek, až nám ho bolo ľúto, keď mu napokon prišili tuším tri paragrafy, hoci bol zrejme len na hlavu.

Pozor, kapitán! Človek dostal podmienku. Pohov.

Nemyslíš – zaplatíš. Jednoduché. A prestaňte už šikanovať Matoviča. Je to tiež len človek.

Kontrola listov poslancom

Teraz najčítanejšie