V bratislavskom Zátiší likvidujú garáže, ľudia bez domova strácajú aj provizórne bývanie

Medzi kopami sutín a odpadu v zašitom bratislavskom Zátiší je čulý ruch. Peter na fúriku odnáša z garáže odpad, potom do ďalšej nosí kachle, staré pneumatiky a ďalšie predmety.

Jeho kamarát Peťo upevňuje komín z kachieľ cez otvor v stene a na streche naťahuje gumenú plachtu, aby dnu nezatekalo. Dvaja Petrovia, Renča a Betka sa sťahujú do nového domova iba o pár garáží vedľa.

Do začiatku týždňa bývali v garáži súkromnej firmy, ktorá ich chcela vysťahovať. Neodišli – nechcelo sa im, predtým sa nútene presúvali už niekoľkokrát. Prišiel však bager, zatlačil lyžicou, preboril strechu garáže a ich dočasný domov zbúral.

Zátišie leží len niekoľko stoviek metrov od prvého veľkého bratislavského obchodného centra Polus a už vyše desať rokov je útočiskom pre ľudí bez domova. Teraz ich chce súkromná firma aj mestská časť vytlačiť bez toho, že by mali kam ísť.

„Nechcú tu bezdomovcov. Kričali na mňa. Hovorím im, že aj vy tak môžete dopadnúť. Jedného dňa sa to môže zvrtnúť,“ hovorí Peter. Pred zhruba mesiacom zachránil človeka, ktorý počas búrania spal v jednej z garáží.

Väčšinu ľudí už bagre vyhnali

Väčšina garáží dnes už nestojí, stroje zhrnuli ich zvyšky na kopy. Z vyše 100 obyvateľov zostalo na Zátiší žiť už iba okolo 35 ľudí.

47-ročný Jozef je tu už desať rokov. Vystriedal tri garáže, potom si postavil chatku, tú mu zbúrali, a tak sa teraz zabýval už vo štvrtej garáži.

S kúrením a elektrinou

Jozefova garáž, ktorá je obývačkou, kuchyňou aj spálňou, je celkom útulná. Po obvode malej miestnosti je nábytok s riadom a hygienou, stolík a stolička, v rohu kachle, vedľa gauč s vankúšmi, pred ním väčší stolík a zvyšok obdĺžnika vypĺňa ďalší nábytok a posteľ. Steny zdobí niekoľko obrazov a množstvo umelých kvetov.

Podlaha je prekrytá dvomi kobercami, fľakatý kocúr po nich zľahka našľapuje k mise s vodou. Otočí sa a skočí na vysoký vystlaný pelech a ľahne si. Keď leží Jožo, skočí si ľahnúť k nemu. 

„Túto mačku mám rád. Ešte mám aj druhú, staršiu. Bojím sa ju pohladkať, cerí zuby a pazúry, chce kúsať,“ hovorí Jozef.

Jožo je nevyučený murár, naposledy mal prácu pred tromi rokmi. Pracoval na mnohých stavbách, spomína Petržalku a rekonštrukciu zimného štadióna. Jeho sen je postaviť si vlastnú chatku.

„Kúpil by som veľké dosky, spravil by som strechu. S tehlami viem spraviť všetko. To je moje.“ Pred garážou chce postaviť malú murovanú pec s plechovou doskou, aby nemuseli variť na kachliach. „Spravím to, možno ešte aj dnes.“

Marika pracuje v blízkom Centráli, kde pomáha v kuchyni. Vstáva skoro ráno o piatej, niekedy robí až do večera. „Bolia ju kríže, musí dvíhať ťažké taniere,“ hovorí Jozef.

Kým Jozef čaká na Mariku, rozmýšľa, čo bude robiť. Či navariť, spraviť niečo v garáži, alebo umyť riady. Zvyšok dňa pozerá televíziu. Majiteľ garáže im v nej dovolil zostať, dokedy budú chcieť, zaviedol im aj elektrinu.

Jozef je na Zátiší spokojný. Akurát v zime bolo trochu zle, nemali dosť dreva do piecky. Niečo zohnali na uliciach, niečo im priniesla terénna pracovníčka, Jozef si spomína, že aj starosta Nového Mesta Rudolf Kusý priniesol uhlie.

Problémy rastú s časom bez domova

Ako vyzerá bežný život bezdomovcov na Zátiší? Väčšinu dňa triedia odpad, ktorý potom odvážajú do blízkych zberných surovín. Obyvatelia sa občas rozprávajú a stretávajú, pomôžu si. Od ideálnych predstáv o spolužití to má však ďaleko. V nevyhovujúcich podmienkach, v strachu o provizórne bývanie prichádza frustrácia a vo vypätých situáciách sa občas pohádajú alebo pobijú a konflikty musí riešiť aj polícia.

Obyvatelia Zátišia sú tie najťažšie prípady ľudí bez domova. Majú často zdravotné aj psychické problémy, sú už starí a na ulici sú tak dlho, že im nestačí iba ponúknuť prácu, aby sa o seba sami postarali. Nezvládli by to.

„Bratislava má problém s dlhodobým bezdomovectvom. Sčítanie ľudí bez domova ukázalo, že takmer 800 ľudí bez domova v Bratislave je bez domova desať a viac rokov. S tým, ako dlho ste na ulici, priamo úmerne narastajú zdravotné problémy, vrátane problémov so závislosťou,“ hovorí Sandra Tordová zo združenia Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene.

Na ulici podľa nej začnú piť aj tí, ktorí predtým s alkoholom problém nemali.

Prečítajte si

V Bratislave žije najmenej 284 detských bezdomovcov

Mestská časť Nové Mesto začala s búraním asi 300 garáží už pred šiestimi rokmi. So súhlasom majiteľov postupne odstránila takmer všetky zanedbané garáže na svojom pozemku a teraz pozemok čistia od odpadu. Radnica chce pozemok využiť na svoju dcérsku firmu EKO podnik, ktorý by centralizovali z troch miest práve na Zátišie.

Združenie Proti prúdu, Depaul a Komunita sv. Edígia žiadajú, aby búranie zastavili, kým spolu s magistrátom nenájdu miesto, kam by sa ľudia bez domova mohli presunúť.

Bez domova je podľa prvého sčítania v Bratislave najmenej dvetisíc ľudí. Na ulici alebo v nocľahárňach žije 1310 ľudí – najčastejšie ide o starších vo veku 50 až 64 rokov, 24 z nich boli však aj deti. Bez domova je ich celkovo až 284. Väčšina (61 percent) sčítaných ľudí má exekúcie a dlhy.

„Už teraz vieme, že situácia ako na Zátiší sa bude v Bratislave opakovať. Mesto a mestské časti musia tento problém systémovo riešiť. Samospráva nesmie búrať strechy nad hlavou a ľudí posielať na ulicu bez toho, aby im ponúkli alternatívu bývania. Je to neľudské a nesystémové,“ hovorí Tordová, podľa ktorej je hromadné búranie obydlí bez reálnej ponuky iného bývania v rozpore s medzinárodnými zmluvami.

Mesto zatiaľ riešenie nemá

Magistrát po včerajšom stretnutí so združeniami hovorí, že je dôležité nájsť riešenie pre ľudí bez domova zo Zátišia. Zatiaľ teda nejde o nič konkrétne, mesto chce vyhodnotiť viac návrhov od združení. Zástupcovia Nového Mesta ani Bratislavskej župy pozvanie na stretnutie neprijali.

Mestská časť ešte predtým tvrdila, že spolupracuje s denným centrom pre ľudí bez domova, ponúkajú ľuďom možnosť privyrobiť si upratovaním, prispeli združeniam a na Zátišie posielajú terénnu pracovníčku.

„Za posledné roky sa podarilo vďaka týmto integračným aktivitám dostať viacerých užívateľov návykových látok a ľudí bez domova späť ‚do života‘. Dnes bývajú, boli opätovne prijatí svojimi rodinami, prípadne sú na ubytovniach a majú prácu,“ vraví hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.

Ľudia, ktorí na Zátiší ostali, sú podľa Tordovej príliš starí, príliš chorí a príliš dlho bez domova na to, aby ich situáciu vyriešila brigáda alebo terénna práca. „Ich hlavný problém je bývanie, ktoré si nedokážu zabezpečiť sami. Skutočným riešením je projekt bývania určený pre ľudí trpiacich dlhodobým bezdomovectvom. Projekt, ktorý zohľadní špecifiká a komplexnosť pomoci.“

Ľudia zo Zátišia nemajú kam ísť. „Útulky sú preplnené. V Bratislave neexistuje špecializované zariadenie, ktoré ponúka dlhodobé bývanie pre ľudí bez domova so závislosťou. Nocľaháreň nie je riešením, počas dňa je zatvorená. Kto posiela ľudí z garáží do nocľahárne, posiela ich prakticky na ulicu.“

Samospráva by podľa Tordovej mala vyčleniť pozemok, kde by ľudia bez domova boli legálne, no je potrebná aj podpora štátu a intenzívna sociálna práca. Mohli by si podľa nej napríklad postaviť domčeky alebo sa presunúť do kontajnerového bývania.

Ľudia s kombinovanými problémami, ako fyzické a zdravotné ťažkosti, závislosť a vysoký vek, sú podľa nej najzraniteľnejší a mali by mať možnosť bývať aj mimo komerčne nedostupného bývania.

„Mnohí z tých ľudí by tak nemuseli skončiť, keby bol dostatok cenovo dostupného bývania alebo príspevok na bývanie by uhradil náklady na bývanie, tak ako v susedných Čechách. Veď v Bratislave si ľudia, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, nemajú šancu si prenajať ani garsónku,“ vraví Tordová.