Americký vojnový hrdina sa narodil pri Starej Ľubovni, jeho príbeh sa dostal do nového filmu

Na vrchole toho kopca ich bolo viac, je to vidno na ďalších zábe­roch zo série. No najznámejšia fotka je tá, kde sú šiesti. Postavy, ani tváre nie je poriadne vidno, ale editori najväčších amerických novín hneď vedeli, že majú v rukách veľmi silný záber, a dali ho na titulky. Vznikla jedna z ikonických fotografií celej 2. svetovej vojny. Symbol nádeje, symbol boja za slobodu.

Družstvu vztyčujúcemu vo februári 1945 americkú zástavu na vrchole japonského ostrova Iwo Jima velil seržant Michael Strank. Práve on sa stal predlohou postavy Johna Wayna ako seržanta Strykera vo filme Sands of Iwo Jima (1949). Rovnaká scéna je zobrazená aj v ďalšom známom vojnovom filme Vlajky našich otcov. Ten nakrútil v roku 2006 režisér Clint Eastwood, no celý príbeh seržanta Stranka sa začal odhaľovať až o dva roky neskôr. Na Slovensku. A v utorok 2. mája má premiéru dokument, ktorý odvysiela RTVS na Dvojke.

Mohlo to dopadnúť úplne inak

Film Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom, ukazuje hrdinstvo mladých ľudí aj náhody, ktoré za ním stáli. V úvode spomínajú americkí veteráni, ako sa dobrovoľne hlásili do armá­dy, lebo túžili poraziť Japoncov, ktorí zákerne napadli ich rodnú krajinu. No motivácie stať sa vojakom neboli len patriotické.

„Povedal, že vstúpil k mariňákom, aby nemusel robiť v bani,“ hovorí vo filme spolubojovník Michaela Stranka a sám otvorene dodáva, že jemu armáda zase poskytla zamestnanie, ktoré dlho nevedel zohnať. Veľkosť ich hrdinstva to neznižuje, len ho zreálňuje a zo sôch na pamätníku robí ľudí.

Mohol to byť úplne iný príbeh, s úplne iným koncom. Mohol žiť v dedine Jarabina pri Starej Ľubovni. Keď však mal štyri roky, jeho rodinu vyhnala bieda do Pensylvánie. A keby nevypukla v Amerike hospodárska kríza a krátko po nej vojna, možno by sa pokúsil naplniť svoj stredoškolský sen – byť prezidentom.

V čase útoku na ostrov Iwo Jima mal rodák zo Slovenska 25 rokov. Malý ostrov v Pacifiku bol pre Američanov dôležitý ako prvé japonské územie, ktoré mohli dobyť. Potrebovali ho ako leteckú základňu. Krutá bitka trvala vyše mesiaca, Japonci mali viac mŕtvych, ale vyššie celkové straty utrpela americká pechota.

Celý portrét

Medzi obeťami bol aj Strank. Zomrel päť dní po vztýčení vlajky. Hlúpou náhodou, aké sa skrátka vo vojne stávajú. Ocitol sa v zlom čase na zlom mieste – trafila ho strela z americkej lode.

„Bol rodený líder, povedal: Robte, čo vám poviem, a dostanem vás domov. Verili sme mu,“ vraví jeden z deviatich veteránov. Tím režiséra Dušana Hudeca známeho z historických dokumentov Poslovia nádeje alebo Miluj blížneho svojho… za nimi precestoval Ameriku od Kalifornie po Južnú Dakotu, stretol sa aj so Strankovou sestrou, ktorá priblížila, ako jeho osud prežívala rodina. Spomienky film prekladá zábermi zo súčasného výcviku „mariňákov“ a archívnymi zábermi z bojov v Pacifiku.

„Je to príbeh o zabudnutom hrdinovi, ktorý zostal už len vytesaným symbolom odvahy a statočnosti. Stráca ľudský rozmer, ale náš zámer bol práve tento rozmer odkryť čo najviac, aj keď sa niekedy Strank nechoval tak, ako sa na ‚hrdinu‘ patrí,“ tvrdia tvorcovia. Kto si film pozrie, musí uznať, že sa im to podarilo.

Nakrúcať začali predvlani, no hlavný impulz prišiel v roku 2008, keď vojak z ambasády USA v Bratislave zistil, že Strank nikdy nedostal oficiálny doklad nového občianstva. Americká vláda to rýchlo napravila a dokumenty odovzdala Strankovej sestre. Ako to bolo s jeho národnosťou a so štátnou príslušnosťou? Narodil sa v roku 1919 v Česko-Slovensku – v úplne novom štáte, ktorý pribudol na mape Európy po 1. svetovej vojne. Vo filme sú citáty z jeho listov, kde spomína na Slovensko, a vojaci, ktorým velil, hovoria o tom, že sám seba označoval výrazom Russian Slovak, čím im chcel priblížiť, že bol Rusínom.

Tento film cieli najmä na mladých divákov, môžu poznať „čím prešli ich rovesníci a čomu by boli vystavení aj oni v prípade globálneho konfliktu,“ a že „väčšina bojujúcich nie sú v skutočnosti ešte dospelí“.