Denník N

Húsenice rozkladajú plastové tašky, podľa vedcov ich možno použiť v boji proti plastovému odpadu

Larvy vijačky v Petriho miske. Foto - César Hernández/CSIC
Larvy vijačky v Petriho miske. Foto – César Hernández/CSIC

Plastovým igelitkám z polyetylénu trvá sto až štyristo rokov, kým sa úplne rozložia. Pomôžu nám húsenice v boji proti plastovému odpadu, ktorý zamoruje oceány, rieky a celé životné prostredie?

„Z obyčajnej návnady na ryby na užitočného požierača plastov“: možno tak sa v najbližšom období zmení úloha húsenice vijačky voštinovej (po lat. Galleria mellonella).

Vedkyňa Federica Bertocchiniová zistila, že uvedené húsenice dokážu rozkladať plast. O objave informovala s kolegami tento týždeň v prestížnom časopise Current Biology. Článok je voľne dostupný.

Na pozoruhodnú schopnosť húseníc prišla Bertocchiniová náhodou. Vedkyňa, ktorá je amatérskou včelárkou, si jedného dňa všimla, že na zvyškoch medu a včelieho vosku v úli si pochutnávajú malé húsenice vijačky.

Náhodný objav

„Húsenice som odstránila a dala som ich do plastovej tašky, zatiaľ čo som čistila úľ. Keď som prácu skončila, šla som do izby, kde som húsenice nechala, a zistila som, že sú všade. Unikli z tašky, hoci bola zavretá, a keď som sa pozrela, zbadala som, že je plná dier. Jav mal jediné vysvetlenie: húsenice spravili diery a unikli. Tento projekt sa začal tam a vtedy,“ povedala Bertocchiniová v správe k článku.

Sú rýchle

Keď húsenice požierajú plasty, menia ich chemické zloženie. „Húsenica produkuje niečo, čo rozkladá chemické väzby, možno je to v jej slinných žľazách, možno ide o symbiotickú baktériu z jej útrob. Ďalším krokom bude identifikovať molekulárne procesy, ktoré sa v tejto reakcii odohrávajú, a izolovať enzým, ktorý je za to zodpovedný,“ povedal Paolo Bombelli v správe Cambridgeskej univerzity.

Vedci informujú, že keď dali húsenice do plastovej tašky zo supermarketu, diery sa začali objavovať už po 40 minútach. Po dvanástich hodinách odstránili z tašky 92 miligramov hmoty.

Podľa vedcov ide o mimoriadne rýchly rozklad. Podľa iného výskumu z minulého roka existuje baktéria, ktorá dokáže rozkladať niektoré plasty rýchlosťou 0,13 miligramu za deň.

Bombelli hovorí, že „objav by mohol byť dôležitým nástrojom, ktorý by nám pomohol zbaviť sa plastového odpadu vyrobeného z polyetylénu, čo sa nám hromadí na skládkach odpadov, ale aj v oceánoch“.

Húsenice sa prekúšu z plastovej tašky. Zdroj – YouTube

Tisícky ton odpadu

Vedci v článku uvádzajú, že polyetylén a polypropylén predstavujú až 92 percent celkovej produkcie plastov. Polyetylén sa využíva hlavne na baliace produkty a zastupuje až 40 percent celkového dopytu po plastových produktoch. Každý rok sa vo svete vyrobí viac ako bilión (1012) plastových igelitiek.

Plastovým igelitkám z polyetylénu trvá sto až štyristo rokov, kým sa úplne rozložia. Každý rok použije jeden človek v priemere viac ako 230 plastových tašiek. Tohto druhu plastového odpadu vyrábame viac ako 100-tisíc ton, uvádza sa v správe k článku.

Plasty predstavujú pre životné prostredie záťaž, „preto  urgentne potrebujeme nové riešenia na rozklad plastov“.

Bertocchiniová povedala, že vedci majú v pláne preniesť ich zistenia o húseniciach, ktoré požierajú plast, aj do praxe, „aby sme sa zbavili plastového odpadu. Chceme napredovať v riešeniach, aby sme zachránili naše oceány, rieky a celé životné prostredie od neodvratných dôsledkov hromadenia plastov“.

Aktualizácia 28. 4.: Výrazy červy sme všade nahradili pojmom húsenice

Dostupné z: DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.cub.2017.02.060

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príroda

Veda

Teraz najčítanejšie