7 dobrých správ: Nechceli sa učiť poučky, vymysleli preto záhradu plnú praktických úloh

1. V Bagdade predáva knihy

Iracký študent Ali al-Moussawi premenil svoju dodávku na kníhkupectvo, s ktorým jazdí po Bagdade a ponúka knihy.

„Trvalo mi deväť mesiacov, kým som to vymyslel,“ povedal. „Dúfam, že ľudia si teraz uvedomia, aké dôležité je čítanie.“

Ali al-Moussawi tiež verí, že obyvatelia mesta, ktoré ničili útoky a teroristi, budú vďaka knihám viac držať spolu. Vo svojom aute tiež predáva literatúru pre šiitov aj sunnitov, ktorí medzi sebou roky bojovali.

Literatúra a jej štúdium má pritom v Bagdade dlhú tradíciu. Po desaťročiach vojny sa do irackého mesta pomaly vracia.

2. Je hlavnou roztlieskavačkou, hoci je slepá

„Robíme niečo, čo doteraz nikto neskúsil,“ uviedla pre BBC Steph. Je hlavnou roztlieskavačkou tímu ParaCheer, hoci je slepá. V tíme totiž spolu vystupujú zdraví športovci so zdravotne postihnutými.

„V ParaCheer sa snažíme prispôsobiť každému postihnutiu, ktoré tu máme, nielen tomu môjmu,“ povedala Steph, ktorá na ľavé oko vôbec nevidí. Tým druhým vie rozlíšiť svetlo a tmu.

Ostatní jej však pomáhajú, napríklad neónovými zástavami, ktoré držia v smere, v ktorom má skákať.

Steph v ParaCheer našla nových priateľov a ako sama hovorí rodinu. Dokázala sa tak začleniť do spoločnosti, v ktorej to postihnutí stále nemajú ľahké.

3. V Sudáne opravuje autá

Sahar je podobným príkladom. Ako Sudánka sa rozhodla pre veľmi netradičné zamestnanie – opravuje autá.

„Som šťastná, keď môžem opraviť auto a keď jeho majiteľ vyzerá prekvapene,“ povedala. „Ľudia si mysleli, že v tom nebudem pokračovať pre všetky ťažkosti, ktoré musím prekonávať. Čaká ma ešte dlhá cesta, ale dokážem, že toto chcem naozaj robiť.“

Sahar je automechaničkou najmä vďaka svojmu otcovi, ktorý ju napriek spoločenským predsudkom podporoval.

„Vždy sa krútila okolo náradia a prístrojov,“ uviedol. „Myslel som si, že bude študovať niečo iné, ale keď povedala, že chce byť mechaničkou, odvetil som: Žiadny problém.“

Sahar má teraz veľký sen. „Chcela by som pokračovať v štúdiu, ktoré by mi raz pomohlo skonštruovať  vlastné auto,“ povedala. „Pomenovala by som ho podľa seba a svojej krajiny.“

4. Učia sa prakticky a bez poučiek

V bratislavskej Spojenej škole na Tilgnerovej ulici sa študenti neučia poučky, ale riešia praktické úlohy. Musia vyriešiť biologické pexeso, problém s magnetom alebo nájsť správny kód. V átriu ich školy vznikla prvá „escape záhrada“ na Slovensku.

Žiaci musia v skupinách vyriešiť všetky úlohy, aby sa dopracovali ku kľúču a vyslobodili sa zo záhrady. Školské átrium, ktoré sa doteraz nevyužívalo, tak získalo novú funkciu aj nové meno – Trinásta záhrada.

Hoci s touto myšlienkou prišla učiteľka biológie Katarína Kresáňová, zrealizovali ju samotní študenti.

„Museli si premyslieť veľmi veľa vecí – ako dať dokopy všetky úlohy, prevádzkovanie záhrady,“ povedala pre RTVS. Okrem toho zorganizovali finančnú zbierku.

„Organizácia takého projektu vás veľa naučí o tom, ako byť flexibilní, ako sa postaviť k veciam, ktoré možno nečakáte, ale musíte ich vyriešiť,“ uviedla študentka Lenka Skokánková, ktorá pracovala na projekte.

„Bežne sa učíme poučky a musíme sa nabifliť strašne veľa informácií, ale to nás úplne nepripraví do života. Napríklad sa nevieme postaviť k veciam, pretože všetko akoby čakáme, všetky písomky si naplánujeme.“

5. Hniezda záchrany dali druhú šancu desiatkam detí

Verejné inkubátory Hniezda záchrany využilo od ich vzniku v roku 2004 už 58 matiek. V poslednom prípade to bolo Hniezdo záchrany Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Pred mesiacom tam matka odložila dievčatko menom Zara.

Podľa štatistík sa každá deviata žena rozhodne vziať odložené dieťatko späť k sebe. Štatistiky tiež ukazujú, že v Hniezdach záchrany nájdu zamestnanci nemocníc štyri bábätká za rok.

Hniezda záchrany fungujú v 20 mestách Slovenska. Najviac odložených detí bolo v Košickom kraji (14), na druhom mieste je Bratislava (10). Naopak, zatiaľ sa ani jeden novorodenec nenašiel v banskobystrickom inkubátore.

Z celkového počtu 58 detí, ktoré sa takto našli, sa šesť rozhodli ich matky vziať naspäť.

6. Na Domaši vyzbierali stovky vriec odpadu

Dobrovoľníci vyzbierali na brehoch vodnej nádrže Domaša viac ako 350 vriec odpadu. Motivovať tak chcú nielen deti, ale aj dospelých, aby vedeli, že odpad nepatrí do prírody.

„Pôvodná myšlienka bola výchova, preto sme na akcie pozývali aj deti,“ uviedol pre TASR Rastislav Košalko, predseda Občianskeho združenia Vranovské vydry, ktoré je jedným z iniciátorov tradičnej jarnej akcie.

Od odpadkov vyčistili brehy Domaše v rekreačných strediskách Eva a Monika.

Vďaka tomuto čisteniu je podľa neho v týchto rekreačných strediskách čoraz menej odpadu.

Občianske združenie organizuje okrem športových aj kultúrne podujatia. Pre takúto environmentálnu iniciatívu sa podľa Košalka rozhodli pre to, že ju pozorovali aj pri iných nádržiach, kde sa ľudia vedeli spojiť a vyčistiť ju.

7. Vo Florencii objavili Michelangelovu fresku

Medicejská kaplnka vo Florencii storočia ukrývala tajnú miestnosť plnú uhlíkových a kriedových kresieb. Podľa niektorých expertov ide o prácu Michelangela Buonarrotiho.

Miestnosť objavil v roku 1975 vtedajší riaditeľ múzea a spolu s kolegami hľadal spôsob, ako by turisti mohli z kaplnky vychádzať. Odborníci preto začali pomaly strhávať sádru, ktorá bola na stenách, aby zistili, či niečo ukrýva. Narazili na desiatky kresieb, ktoré sa podobali na diela Michelangela.

Hoci miestnosť pre ochranu kresieb nie je prístupná verejnosti, približujú ju aspoň fotografie Paola Woodsa z časopisu National Geographic.

Bonus: Američan natočil Oravský hrad z výšky

Americký kameraman John Marton pracoval pre National Geographic Channel aj History Channel. Keď nedávno navštívil Oravský hrad, zostal ním taký očarený, že natočil jeho zábery. Pozrite si slovenský hrad z perspektívy, z ktorej ste ho pravdepodobne ešte nevideli.

https://www.facebook.com/Oravsky.hrad/videos/10154268143591637/