Denník N

Na Slovensku je osemkrát viac ľudí s náklonnosťou k totalite ako v Nemecku (nová štúdia)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Až 25 percent občanov považuje autokraciu za prijateľnú alternatívu. V Európe sú v tom od nás horší len Litovčania, Ukrajinci a Rusi.

Andrej Svorenčík je ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime
Ján Žilinský je ekonóm, Peterson Institute for International Economics, Washington, D.C.

V reprezentatívnom prieskume verejnej mienky agentúry Focus pre Inštitút pre ekonomické a sociálne otázky (INEKO) z novembra 2016 veľká časť respondentov vyjadrila svoju nespokojnosť s kvalitou demokracie na Slovensku. Návrat k socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by zvážilo 28 percent opýtaných (33 percent podporovateľov ľavice, a takmer 20 percent pravicovo zmýšľajúcich ľudí). Dokonca aj 17 percent podnikateľov a živnostníkov zdieľalo tento názor. Za nastolenie diktatúry sa vyslovilo neuveriteľných 24 percent opýtaných.

Výsledky tohto prieskumu o vnímaní demokracie medzi Slovákmi vyvolali oprávnený šok a vzplanutie v slovenských médiách i na Facebooku. Druhý prieskum INEKO z januára tohto roku s vylepšenou metodikou nelichotivé výsledky prvého prieskumu trochu zmiernil. Síce návrat k socialistickému zriadeniu spred roka 1989 si stále želá približne 28 percent respondentov, podiel ľudí želajúcich si zrušenie parlamentného systému a nastolenie diktatúry klesol o tretinu z 24 na necelých 16 percent.

Vydýchnuť by sme si však nemali

Výsledky oboch prieskumov odhalili slabosť zakorenenia demokracie na Slovensku. No na ich plné pochopenie chýbali dáta, ktoré by umožnili porovnať Slovensko s inými krajinami. Máme však k dispozícii doteraz nezverejnené nové dáta, ktoré práve takéto porovnanie umožňujú.

Ide o už v poradí tretí prieskum Život v premenách (Life in Transition Survey, wave III) Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Prvý prieskum sa uskutočnil v roku 2006, druhý v roku 2010 a tretí len minulý rok. V prieskume sa zisťovali názory 51-tisíc občanov naprieč 34 krajinami – prevažne zo strednej a z východnej Európy a Turecka. Pre potreby porovnania boli zahrnuté aj rozvinuté krajiny Nemecko a Taliansko.

Slovensko si demokraciu neváži

V porovnaní s krajinami V4 dosiahlo Slovensko tri neradostné prvenstvá. Máme najmenší podiel ľudí preferujúcich demokraciu. Najväčší podiel ľudí, pre ktorých by bol autoritársky režim za istých okolností vyhovujúcou alternatívou. A aj najväčší podiel ľudí, ktorým je jedno, v akej krajine žijú.

Ak do porovnania pridáme aj Taliansko a Nemecko, tak V4 a hlavne Slovensko stoja v ešte horšom svetle. Kým u nás demokraciu preferuje len 34 percent ľudi, v Taliansku je to 61 percent a Nemecku až 94 percent ľudí. Prekvapivo orbánovské Maďarsko s 55 percentami ľudí veriacich v demokraciu sa najviac približuje Západu.

Máme takmer osemkrát viacej ľudí s náklonnosťou k autoritárskemu režimu než Nemecko, ktoré ich má v medzinárodnom porovnaní najmenej. S našimi 25 percentami sme na predposlednom mieste v rámci nových členských krajín Európskej únie. Len Litva, Rusko a Ukrajina na tom boli v LITS III štúdii horšie než my. Mentálne teda žijeme viac na východ od schengenskej hranice než v srdci Európy.  LITS III sa zamerala aj na vnímanie poklesu korupcie za posledné štyri roky. Slovensko v tomto meraní tiež dosiahlo nelichotivé prvenstvo v rámci V4. Len desať percent respondentov sa domnieva, že u nás pokles nastal. V Poľsku je to až trojnásobok. Sme na tom dokonca rovnako ako Ukrajina a horšie než Rusko.

Korupcia, respektíve vnímanie jej poklesu samo osebe pravdepodobne nie je hlavnou príčinou rastúcej podpory nedemokratických alternatív. Priveľa ľudí má jednoducho pocit, že „horšie to byť nemôže”, čo naznačuje, že problémom sú niekedy aj nerealistické očakávania.

Generačné rozdiely

Keď sa pozrieme na vekové rozloženie názorov na politický systém na Slovensku, tak vidno tri podstatné veci. Po prvé, najväčšiu ľahostajnosť k demokracii pociťujú ľudia nad 50 rokov. Sú to takmer štyria z desiatich. Tí majú najviac skúseností s minulým režimom a nie každý úspešne zvládol prechod z riadeného na trhové hospodárstvo. Neprekvapí ani to, že veková skupina nad 50 rokov má aj najnižší podiel preferovania demokracie.

Po druhé, akceptácia autoritárskeho režimu je približne rovnako rozdelená naprieč vekovými skupinami. Najmenší 22-percentný podiel majú mladí ľudia do 25 a dôchodcovia nad 65 rokov. 28 percent ľudí v strednom veku vidí autoritársky systém ako alternatívu.

Po tretie, nad mladými Slovákmi do 25 rokov netreba nadobro lámať palicu. Okrem najmenšieho podielu ľudí s náklonnosťou k autoritárskemu režimu majú najväčší podiel ľudí preferejúcich demokraciu. To stojí v protiklade s medzinárodným trendom popísaným minulý rok v časopise Journal of Democracy (link na štúdiu tu) – naprieč Európou a USA sú to práve starší, nie mladí ľudia, ktorí inklinujú k demokracii.

Diagnóza

Zhrnuté a podčiarknuté, postkomunistické krajiny a Slovensko predovšetkým sa nestihli vnútorne zžiť s demokraciou. Napriek nedávnym intenzívnym skúsenostiam s neslobodou stále veľa občanov Slovenska rozmýšľa, či zápory demokracie – ako pomalosť, vplyvy záujmových skupín – neprevyšujú jej kladné črty.

Je to len prechodné vývinové štádium alebo príznak bujnejúcej choroby? Utužovanie demokracie nie je samovoľný proces, ani súčasť nejakého prirodzeného chodu dejín, ktorý je garantovaný naším členstvom v Únii.

Kľúčové sú politické elity s dobrými úmyslami. Nie také, ktoré pri prvej príležitosti odsajú krv z verejného rozpočtu, vyhlodajú poslanie verejných inštitúcií, za svetla znásilnia spravodlivosť, či také, ktoré sa vyprofilovali ako účinní vyháňači ducha zákonov. V prítomnosti politických strán so zlými úmyslami sú antisystémové hnutia sľubujúce inú politiku vrátane vzývania všetkých odtieňov hnedej prirodzeným dôsledkom.

Čo robiť?

V prieskume INEKO väčšina ľudí tvrdila, že si želá posilniť demokraciu väčšou angažovanosťou slušných ľudí vo verejnom živote. Síce sa tak ojedinele deje, kritická masa je však, žiaľ, v nedohľadne. Ľudia radšej berú húfne nohy na plecia a odchádzajú si hľadať šťastie do rozvinutejších krajín. Len za posledných 15 rokov tak urobilo takmer päť percent Slovákov (280-tisíc).

Priaznivým trendom je, že čoraz viac ľudí si uvedomuje, že má zmysel vyjadriť svoj názor, ako to bolo pri verejnom tlaku na zrušenie amnestií, a že sťažovať sa len na sociálnych sieťach nestačí. Občianska spoločnosť je na Slovensku aktívna a vláda jej na rozdiel napríklad od Maďarska polená pod nohy nehádže.

Tak poopravme trochu Masaryka spred sto rokov, ktorý po vzniku demokratického Československa sa dovolával demokraticky zmýšľajúcich ľudí, bez ktorých sa demokracia nemôže trvalo udržať: Demokraciu by sme už mali. Aj nejakých tých demokratov tu už máme. Len aby to vo všeobecne skeptickom prostredí ani nevzdali, ani sa nerozutekali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie