Denník N

Prečo nedôverujeme expertom

Ľudia sú sociálne tvory, a tak dajú niekedy prednosť sociálnej realite – názor rodiny, kamarátov,… – ako chladným faktom pre nich odcudzených vedcov.

Keď sa potrebujeme dať ostrihať, opraviť auto alebo vyvŕtať dieru v boľavom zube, radi sa spoľahneme na expertov v danom odbore.

Ale keď príde na rad globálne otepľovanie, očkovanie alebo naša pohnutá história, zrazu časť z nás expertmi opovrhuje a radšej sa spoľahne na vlastné intuície alebo pochybné informácie, ktoré vyhovejú našim klamným predstavám.

Politik Michael Glove počas kampane k brexitu povedal, že „ľudia v tejto krajine majú expertov po krk“. Prečo uplatňujeme dvojaký meter a niekedy na odborníkov kašleme?

Neurovedec Vaughan Bell z University College London tento týždeň na Twitteri upozornil na starší článok Toma Stafforda z univerzity v Sheffielde a jeho kolegov, ktorý by mohol na otázku poskytnúť čiastočnú odpoveď.

Expertíza alebo záujmy

Stafford sa s kolegami vybral za ľuďmi, ktorí žili v oblastiach ohrozených priemyselným znečistením. Obyvateľov sa pýtali, komu dôverujú, keď získavajú informácie o prípadnom znečistení.

Ukázalo sa, že „expertíza nie je najsilnejším faktorom toho, komu ľudia dôverujú. Namiesto toho ľudia dôverujú tým, o ktorých si myslia, že im na srdci ležia ich záujmy. Je to tri- až štyrikrát dôležitejšie ako vnímanie expertízy,“ hovorí Stafford v popularizačnom článku.

Autori porovnali tých, ktorí mali vysokú a nízku dôveru k vedcom. Potom sa pozreli na to, ako obe skupiny hodnotili ich expertízu. Stafford so svojím tímom zistil, že ľudia odbornosť vedcov nespochybňovali.

Existoval však vzťah medzi nedôverou k vedcom a predstavou, že im na záujmoch ľudí ohrozených znečistením nezáleží.

Ľudia priznávali, že ich rodina a známi nie sú v odbore expertmi, ale pretože si mysleli, že im na nich záleží, dôverovali ich úsudku.

Sociálny kontext

Ľudia nedôverujú tým vedcom, vraví Stafford, o ktorých si myslia, že im na nich nezáleží, a cítia odcudzenie. Stafford upozorňuje, že fakty neexistujú v spoločenskom vákuu a že „pokusy vyňať fakty zo sociálneho kontextu nebudú fungovať“.

Autor vraví, že je z akademického prostredia, vie, ako funguje veda, vedcov pozná osobne, a tak má najlepšie dôvody dôverovať im a výsledkom ich práce. Ale takú skúsenosť nemajú všetci. Ľudia sú sociálne tvory, a tak dajú niekedy prednosť sociálnej realite – názor rodiny, kamarátov,… – ako chladným faktom (pre nich) odcudzených vedcov.

Dostupné z: DOI: 10.1111/j.1539-6924.2008.01131.x

Teraz najčítanejšie