Denník N

Všetko, čo potrebujete vedieť o vyšetrovaní Igora Matoviča

Igor Matovič. Foto – TASR
Igor Matovič. Foto – TASR

Zjavne politicky motivované vyšetrovanie za rok len potvrdilo starší oficiálny záver daniarov – Igor Matovič štátu nič nedlhuje.   

Preštudovali sme všetky dostupné dokumenty a svedectvá o tom, ako daňoví úradníci a neskôr polícia a prokuratúra skúmali podnikanie Igora Matoviča pred takmer 15 rokmi. Cieľom bolo zistiť, či je primerané, aby niekto na základe týchto informácií hovoril o Igorovi Matovičovi ako o daňovom podvodníkovi.

Zistili sme, že je to práve naopak. Daňové úrady túto otázku v minulosti už pomerne podrobne preskúmali a v roku 2011 jednoznačne a definitívne povedali, že živnostník Matovič mal v každom roku podnikania zaplatiť presne toľko daní, koľko zaplatil.

Štát však Matovičovi aj tak nedal pokoj. Začiatkom minulého roka začal policajný vyšetrovateľ skúmať, ako sa Matovič osem rokov predtým správal pri daňových kontrolách a či sa im nevyhýbal tak, že by to bol až trestný čin.

Policajt pod dozorom prokurátora vypočul množstvo svedkov, nechal vypracovať znalecký posudok, aby po vyše roku vyšetrovania zistil len to, čo už musel vedieť od začiatku. Že nemá právo niečo také vyšetrovať, lebo ak sa to aj stalo, stalo sa to veľmi dávno, a je to teda jednoznačne premlčané.

Medzitým však už v médiách koloval 30-stranový spis, z ktorého nebol problém vyobraziť Igora Matoviča ako človeka minimálne v minulosti podozrivého z krátenia dane. Takáto interpretácia môže ovplyvniť aj poslancov parlamentu, ktorí už na májovej schôdzi začnú rokovať o návrhu vylúčiť zo svojich radov predsedu OĽaNO.

Matovič si neposlal 120 miliónov z tunelu či práčky, boli to jeho peniaze

Smer napadol Igora Matoviča z podozrení, že podvádzal daňový úrad, v troch rôznych etapách jeho politickej kariéry (2010, 2016, 2017), no vždy šlo o recykláciu toho istého príbehu.

Prvýkrát to bola poslankyňa Renáta Zmajkovičová, ktorá je rovnako ako Matovič z Trnavy. Zmajkovičová v roku 2010 rozprávala v parlamente príbeh o podnikateľovi, ktorý deň pred ohlásenou opakovanou daňovou kontrolou predal firmu inému človeku, a tak nemohol daňovému úradu ukazovať účtovníctvo.

Zmajkovičová si dala pozor, aby priamo nepovedala, že ide o Matoviča, z kontextu parlamentnej debaty to však bolo nepochybné. Príbeh, ktorého fakty pomenovala presne, mohla mať z daňového úradu, ale informácie o Matovičovi mohla získať aj legálne – napríklad od spoločných známych.

Keď sa o šesť rokov potom k tomu príbehu vrátil premiér, bolo už nepochybné, že sa pri tom vedome porušuje daňové tajomstvo. Fico mesiac pred parlamentnými voľbami citoval z daňového spisu, dokonca jeho ľudia po tlačovke novinárom rozdávali kópie dokumentov chránených daňovým tajomstvom. Premiér neskôr aj vo vyšetrovaní podozrenia zo zneužitia daňového tajomstva priznal, že informácie získal od pracovníka daňového úradu.

Nelegálne šermovanie s vecami chránenými daňovým tajomstvom nebol jediný problém predvolebného útoku predsedu Smeru Fica na predsedu OĽaNO Matoviča. Keďže samotné materiály vlastne neobsahovali podozrenia, že by Igor Matovič nezákonne krátil dane, rozprával Fico na tlačovke príbeh o 121 miliónoch korún, ktoré si podnikateľ Matovič poslal v roku 2008 z firemného na osobný účet deň pred daňovou kontrolou.

Nezorientovanému publiku to mohlo znieť ako pokus obohatiť sa na úkor ostatných o vyše sto miliónov korún. Po pár sekundách sústredenia je však jasné, že na tejto časti operácie nebolo nič čudné.

Podnikateľ Igor Matovič predával svoju živnosť (podnik) inému človeku za cenu, ktorá bola súčet peňazí ležiacich na účte podniku plus odhad hodnoty pohľadávok predávanej živnosti. Nič iné ten podnik už vtedy nevlastnil.

Keďže pohľadávky boli staré a ich cena bola nízka, Matovič predal svoju firmu fakticky za toľko, čo mala na účtoch.

Peniaze (cca 4 milióny eur) síce skončili na Matovičovom osobnom účte, no záujmy štátu tým neboli nijako ohrozené. Nič na tom nemení ani fakt, že daňový úrad sa v tom čase sporil so živnostníkom Matovičom o tri veci, ktoré mohli jeho daňovú povinnosť spätne dokopy zvýšiť o približne 70-tisíc eur.

Zákon na takéto prípady myslí a jednoznačne hovorí, že živnostník sa predajom podniku nezbavuje daňových povinností, ktoré vznikli v minulosti. Ak by teda napokon daňový úrad definitívne rozhodol, že podnik Mgr.Igor Matovič – regionPRESS má za obdobie rokov 2002 až 2004 zaplatiť vyššiu daň, tak by to Igor Matovič musel urobiť.

Nevieme, čo mal Matovič v hlave, ale bolo to pred viac ako 7 rokmi

Možno si však predstaviť, že Igor Matovič predával podnik naozaj so zámerom vybabrať s daňovými úradmi. Vedel, že sa nezbaví daňovej povinnosti, ale mohla ho viesť motivácia znemožniť daňovým kontrolórkam ich prácu, alebo mať od nich pokoj.

Napovedajú tomu tri okolnosti:

1. Predaj podniku zorganizoval Matovič deň pred ohlásenou návštevou daňových kontrolórok.

2. Kupujúcim bol Pavol Vandák, človek, ktorý mal skúsenosti, vzdelanie a talent skôr vhodný pre bieleho koňa ako pre investora do ťažko vymožiteľných pohľadávok. Predstaviteľný tak je aj scenár, že Vandák mal k svojmu dlhoročnému zamestnávateľovi takú úctu a dôveru, že bol na jeho požiadanie schopný podpisovať množstvá dokumentov o predaji firmy bez toho, aby im rozumel.

3. Matovič po pár mesiacoch od obchodu odstúpil, všetko sa vrátilo do pôvodného stavu, no časť účtovníctva firmy sa medzitým stratila niekde medzi Matovičom a Vandákom.

Pre políciu to bolo dosť na to, aby už jeden deň po prvej Ficovej tlačovke o Matovičových daniach začala vec prešetrovať protikorupčná jednotka NAKA.

Sedem mesiacov potom prokurátor krajskej prokuratúry v Trnave nariadil skutok posudzovať ako podozrenie z trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

Najneskôr v tomto momente musel vyšetrovateľ vedieť, že trestné stíhanie je neprípustné, lebo ak sa aj trestný čin stal, stal sa pred ôsmimi rokmi a je teda tri roky nespochybniteľne premlčaný. Matovičove obchody s Vandákom, prenášanie dokumentov v aute, ich odkladanie na povalu – to všetko sa udialo v lete roku 2008. Polícia to vyšetrovala od zimy 2016 do jesene 2016 a až koncom októbra minulého roka vyšetrovateľ trestné stíhanie zastavil.

Príbeh stíhania možného trestného činu, ktorý bol už vyše tri roky zjavne premlčaný, sa však ešte ani vtedy neskončil. Po mesiaci prokurátor prikázal polícii pokračovať, zaistiť ďalšie dôkazy a vypočuť svedkov z banky a notárskeho úradu, kde Matovič a Vandák ich obchod zadministrovali.

Igor Matovič si takýto postup vysvetľuje ako snahu zhromaždiť o ňom políciou čo najviac informácií, ktoré by sa potom mohli použiť v politickom boji.

Jeho interpretácia dáva zmysel. Vyšetrovanie sa pre premlčaciu lehotu za žiadnych okolností nemohlo skončiť obvinením a informácie z policajného spisu sa napokon nedávno naozaj stali predmetom politického boja.

Uznesenie vyšetrovateľa, ku ktorému mala prístup len polícia a prokuratúra, uniklo v apríli tohto roka k niektorým novinárom. Ministerstvo vnútra ho neskôr podľa infozákona aj legálne zverejnilo, no  vyčiernili v ňom tak veľa, že jeho obsah by bol bez nezákonne uniknutej kópie len ťažko pochopiteľný.

Reč je o uznesení, v ktorom sa na prvej strane píše, že trestné stíhanie je zastavené, lebo možný trestný čin je premlčaný. Nasleduje 29 strán, na ktorých sa podrobne opisuje priebeh zbytočného vyšetrovania, výpovede svedkov o Matovičovom spore s Vandákom a tri v tom čase už 15 rokov staré účtovné prípady, na ktoré mal Matovič iný názor ako trnavské daňové kontrolórky.

Vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky NAKA Štefan Menčík toto uznesenie podpísal v posledný januárový deň tohto roku. V nasledujúci deň bol policajt Menčík povýšený na šéfa expozitúry Západ.

Čo sa týka samotných daní, štát povedal, že mu Matovič nič nedlhuje

Vyšetrovanie zjavne premlčaných podozrení by neospravedlňovalo ani to, ak by sme sa vďaka nemu dozvedeli, že v súčasnosti vplyvný politik Matovič v minulosti krátil dane. Lenže to nie je tento prípad.

Policajné uznesenie hovorí, že v roku 2011 Daňové riaditeľstvo spor o výšku dane živnostníka Matoviča ukončilo tým, že zrušilo rozhodnutie podriadených, ktorí navrhovali daň za rok 2002 zvýšiť.

Ešte v roku 2010 totiž daňový úrad vyrúbil Matovičovi vyššiu daň pomocou takzvaných pomôcok, čiže dokumentov, ktoré získal z iných zdrojov ako od Matoviča. Samotné použitie pomôcok signalizuje, že daňový úrad nebol spokojný s informáciami, ktoré dostával od Matoviča, ale neznamená, že ich mal málo na to, aby daň vyrúbil.

V každom prípade však Matovičova daňová vec bola pre štát definitívne uzatvorená päť rokov pred Ficovým predvolebným útokom na predsedu OĽaNO rozhodnutím, že Matovič štátu nič nedlhuje.

Policajné vyšetrovanie v roku 2016 na tom nemohlo nič zmeniť, aj keby polícia popri skúmaní podozrenia z ukrývania účtovníctva naďabila aj na fakty, ktoré by dokazovali zle určenú daň.

Aj v tomto prípade by totiž bolo neskoro. Spor bol o roky 2002 a 2004 a spätne možno dovyrúbiť daň cez daňovú kontrolu, ktorá sa začala najneskôr do 5 rokov. Ešte raz: po skončení všetkých odvolaní povedal štát v roku 2011, že živnostník Matovič platil dane v poriadku, nič štátu nedlhuje a nikto na tom už nemôže nič zmeniť.

Čo je vlastne problém s tlačiarňou a najazdenými kilometrami

Našli policajti pri vyšetrovaní v roku 2016 v starých spisoch alebo výpovediach svedkov aspoň indíciu, že daňové úrady mali Matovičovi zvýšiť dane? Nič také jednoznačné v policajnom uznesení nie je. Na druhej strane sa dá rozumieť, čo bolo kontrolórom v Matovičovom účtovníctve podozrivé.

Daňováci a Matovič sa sporili o tri veci – o zaúčtovanie tlačiarenskeho stroja, o cestovné náhrady z jednej firemnej Fabie a účtovania jednej trafostanice.

Problém s trafostanicou je najmenej jasný. Uznesenie vyšetrovateľa len spomína názor, že mala byť účtovaná ako hmotný investičný majetok, nie ako ostatný materiál. Matovič reagoval, že daniari si podľa neho pomýlili dve rôzne trafostanice.

Tlačiarenský stroj kúpil Matovič v Nemecku v roku 2002 na svoju živnosť, v Trnave ho poskladal a v roku 2007 ho predal svojej eseročke RegiónPress. Rozdiel v cene bol zisk jeho živnosti, ktorý zdanil.

Daňové úrady namietali, že stroj mal v živnosti od začiatku evidovať nie ako obchodný tovar, ale ako výrobný prostriedok. Matovič im aj ukázal zmluvu o budúcej zmluve medzi podnikom ako živnosťou a jeho eseročkou. Kontrolóri však argumentovali, že stroj v čase predaja už dva roky pravidelne pracoval. Matovič to nepopieral, len to nazýval skúšobná prevádzka, keďže to bola repasovaná tlačiareň.

Rozdiel medzi názorom na účtovanie tlačiarenského stroja Matovičom a trnavskými kontrolórkami robil rozdiel dane približne 60-tisíc eur.

Daňové úrady nikdy nevzniesli námietku, že by v súvislosti s tlačiarenskym strojom urobil Matovič nejaké chyby spojené s DPH alebo clami.

Najslabšie znie Matovičova obhajoba pri vykazovaní kilometrov vo Fabii, ktorú mal pre firmu požičanú od bratranca Martina Viskupiča. V tomto prípade šlo o podozrenie zo zníženia dane o 12-tisíc eur.

Za rok 2004 mal Matovič na Fabii podľa výkazov najazdiť vyše 200-tisíc kilometrov. Vychádza to v priemere na 600 kilometrov denne. To sa zdá málo pravdepodobné aj pri započítaní faktu, že Matovičova firma mala pobočky po celom Slovensku a v roku 2004 mal Matovič jazdiť veľa do Nemecka práve kvôli nasadzovaniu tlačiarenského stroja.

Okrem podozrivo veľkého počtu kilometrov malo podľa poslancov Smeru svedčiť o Matovičovom podvode s kilometrami aj to, že auto malo v roku 2016 najazdených menej kilometrov, ako mal stihnúť Matovič v jednom roku. Toto auto však do roku 2016 prešlo viacerými majiteľmi, ktorí mohli kilometre pretáčať.

S účtovaním jázd na Fabii súvisia aj obvinenia poslancov Smeru, že Igor Matovič pri daňových podvodoch zneužíval aj svoju mamu. Stačila im na to informácia, že mama mala v aute jazdiť s ním a jeho verziu príbehu dosvedčiť.

Štát nechráni Igora Matoviča, ale s ním bojuje

Ide o primeranosť. Zopakujme: Igor Matovič ako podnikateľ si podľa prvotného názoru trnavských daňových úradníkov znížil dane o približne 70-tisíc eur. Osem rokov potom trvalo, kým daňové úrady definitívne povedali, koľko mal podnikateľ v rokoch 2002 a 2004 vlastne štátu zaplatiť. A hoci mu vlastne dali plne za pravdu, päť rokov nato štát začal ďalšie vyšetrovanie toho istého prípadu.

Popudom je tlačová beseda, na ktorej premiér nepochybne porušil daňové tajomstvo. Keďže hovoril aj o prevodoch peňazí, ktoré šli na osobný účet Igora Matoviča, vzniká podozrenie aj z porušenia bankového tajomstva.

Matovič sa sťažuje a tvrdí, že pre jeho názory a vystupovanie sa stal nepriateľom štátnej moci a tá sa neštíti v boji s ním porušovať ani ústavné práva. Tentoraz nepreháňa.

Ohrozené nebolo len jeho daňové a bankové tajomstvo. Porušením lekárskeho tajomstva sa Matovičovi nepriamo vyhrážal predseda parlamentu Andrej Danko. Keď v januári v priamom prenose v televízii vysvetľoval, že Matovič má modrú knižku, dal viackrát najavo, že vie, akú diagnózu mu lekári určili. Pýtal sa dokonca, či ho táto choroba nediskvalifikuje pre prácu poslanca.

Predseda parlamentu Andrej Danko je zodpovedný aj za to, že kancelária parlamentu nedokázala Igorovi Matovičovi a ďalším poslancom zabezpečiť listové tajomstvo. Zo zbierky zákonom chránených tajomstiev tak v prípade Matoviča už nebolo štátom oficiálne prelomené len telekomunikačné tajomstvo.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Igor Matovič

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie