Môže za to Soros, EÚ a Američania? Prečo vypukol v Macedónsku chaos a nacionalisti zaútočili na parlament

Pri štvrtkových konfliktoch v macedónskom parlamente bolo zranených viac ako sto ľudí vrátane lídra opozície Zorana Zaeva, ktorý má šancu stať sa novým premiérom. Avšak jeho predchodca Nikola Gruevski sa po dlhoročnom vládnutí nevie zmieriť s odchodom do opozície a volá po nových voľbách. O príčinách komplikovanej politickej krízy sme sa rozprávali s expertom JÁNOM CINGEĽOM, ktorý sa Macedónsku venuje dlhodobo v think-tanku Globsec Policy Institute. 

Okrem iného si v rozhovore prečítate:

• prečo je taký problém, že macedónsky parlament si zvolil prvého albánskeho predsedu
• čoho sa bojí strana dlhoročného bývalého premiéra Gruevského 
• to, že Macedónsko má svoju, ešte obludnejšiu verziu Gorily
• prečo zamrzla integrácia krajiny s EÚ aj NATO
• ako je na tom krajina ekonomicky a či jej hrozí nový interetnický konflikt
• a čo s tým všetkým majú spoločné konšpiračné teórie o západe a Soros

Prečo stúpenci expremiéra Gruevského napadli parlament? Čo sa tam presne stalo? 

Útoku „aktivistov“ podporujúcich VMRO-DPMNE (konzervatívna strana expremiéra Gruevského) na parlament predchádzalo zvolenie nového šéfa parlamentu. Koalícia vedená doterajšou opozičnou stranou Zorana Zaeva (SDSM) s podporou menších albánskych strán zvolila za nového predsedu macedónskeho parlamentu Talata Xhaferiho z najsilnejšej albánskej strany – DUI (Demokratická únia za integráciu). Zaev si získal pri hľadaní koalície podporu albánskych strán. Má väčšinu a dožaduje sa zostavenia novej vlády v Macedónsku.

Prečo sa s tým Gruevski nevie zmieriť? 

Jeho strana argumentuje, že voľby vyhrala. To je pravda, avšak vyhrali len veľmi tesne a nepodarilo sa im zostaviť vládu. Gruevski mal v januári príležitosť zostaviť vládu, no nepodarilo sa mu presvedčiť žiadneho potenciálneho koaličného partnera. Následne mandát na zostavenie vlády dostal líder druhej najsilnejšej strany – SDSM Zoran Zaev. Avšak macedónsky prezident Gjorge Ivanov mu tú možnosť nedal. Argumentoval, že vláda zostavená SDSM a albánskymi stranami by pre zámer posilniť práva albánskej menšiny viedla k vnútornému rozvratu Macedónska až k jeho rozpadu.

To však zrejme nie je dôvod politickej krízy, nie?

Ide o prvé drobné víťazstvo lídra opozície Zaev od patovej situácie, ktorá trvá od predčasných volieb 11. decembra 2016. Po zvolení nového predsedu parlamentu je len krok od toho, aby požiadal parlament o vyslovenie dôvery pre svoju vládu a môže sa tak stať novým macedónskym premiérom. Dokonca aj bez mandátu prezidenta Ivanova. Toho sa však ľudia okolo Gruevského boja, nechcú prísť o moc.

Prečo? 

Pretože vedia, že by to automaticky znamenalo vyšetrovanie rozsiahlych podozrení z korupcie, volebných machinácií a iných – ešte závažnejších trestných činov. Tomu sa pochopiteľne chcú vyhnúť a nechcú skončiť vo väzení – dobrá motivácia na zotrvanie pri moci za každú cenu.

Macedónsko ešte nikdy nemalo Albánca ako šéfa parlamentu? 

V ére nezávislého Macedónska zatiaľ nemalo, avšak nepreceňoval by som tento fakt. Ide o čisto politickú dohodu – SDSM ako najsilnejšia strana budúcej pravdepodobnej vládnej koalície bude mať predsedu vlády (svojho lídra Zorana Zaeva) a druhá najsilnejšia strana v koalícii DUI – zase predsedu parlamentu. To je štandardná dohoda, podobná ako napríklad u nás na Slovensku.

Ako mohol byť od decembra zablokovaný parlament?  

Obštrukciami. Napríklad siahodlhými prejavmi a reakciami na konanie poslancov  Gruevského strany sa snažili znemožniť voľbu nového predsedu parlamentu z radov novej formujúcej sa vládnej koalície.

Prečo je postava šéfa parlamentu taká kľúčová?

Predseda parlamentu je dôležitý z troch dôvodov – je potrebný, aby mohla nová koalícia SDSM a albánskych strán kontrolovať rokovania parlamentu a odstaviť poslancov VMRO-DPMNE od obštrukcií a blokovania chodu parlamentu. Po druhé, môže dať hlasovať o vyslovení dôvere navrhovaného kabinetu pod vedením Zaeva  ako nového predsedu vlády. A po tretie, predseda parlamentu vyhlasuje termín nových volieb. Gruevského kresťanskodemokratická stredopravá strana sa snaží o vypísanie ďalších predčasných volieb už na september tohto roku. V nich si trúfajú na lepší volebný výsledok než ten z decembra 2016. So súčasným predsedom parlamentu je však vysoko nepravdepodobné, že by im vypísal ďalšie predčasné voľby.

Keď Gruevski neuspel u Albáncov, začal útočiť na lídra opozície Zaeva, že zradil Macedónsko. Aký je to typ politika? 

Dnes už bývalý predseda vlády Macedónska (2006 – 2016) je typ nacionalistického populistu. Najlepšie je prirovnať ho k Orbánovi v Maďarsku, s ktorým sú mimochodom veľmi dobrí známi a navzájom sa podporujú. Avšak jeho dôvody na udržanie sa pri moci sú čisto pragmatické – je obviňovaný z korupcie a mnohých zneužívaní právomocí, dokonca už proti nemu Úrad špeciálneho prokurátora v Macedónsku začal vyšetrovanie a hrozí mu trestné stíhanie.

Akú rolu v macedónskej politike zohráva albánska menšina, je to stále citlivá vec?

Albánci predstavujú niečo vyše 20 percent populácie Macedónska. Žijú predovšetkým na severozápade a západe krajiny pri hraniciach s Kosovom a Albánskom. Je to najpočetnejšia a najvplyvnejšia menšina v Macedónsku. V roku 2001 dokonca v krajine prebehla krátka medzietnická vojna. Macedónci neradi používajú pre tento konflikt pojem občianska vojna, ktorá si okrem niekoľko desiatok mŕtvych vyžiadala tisícky vysídlených osôb. Samozrejme, tieto bolesti minulosti rezonujú vo vzťahoch oboch etník dodnes a stále medzi nimi panuje nedôvera. V takej atmosfére každá zásadnejšia provokácia môže vyvolať nárast napätia, čo sa občas aj, žiaľ, stane.

Koľko majú Albánci strán? 

Albánska menšina má momentálne v parlamente štyri menšie politické strany.

Môže situácia prerásť vo väčší konflikt? 

Verím, že nie. Momentálna „vlečúca sa“ vnútropolitická kríza v Macedónsku trvá od roku 2014. Je skôr politického charakteru – hlavné deliace čiary idú podľa politickej príslušnosti a nie podľa etnických línií. Hoci je potrebné hneď dodať, že nacionalistické VMRO-DPMNE sa snaží konflikt prezentovať ako interetnický a ako ohrozenie samotnej ,macedónskej'“ (teda ,slovanskej‘) podstaty Macedónska. Ak sa však podarí udržať konflikt len na politickej úrovni, nemal by eskalovať.

Dá sa tento politický pat nejako vyriešiť? 

Bez „vonkajšej“ pomoci asi ťažko– obe strany sú zabetónované vo svojich pozíciách a obom ide o veľa. Niektorým predstaviteľom VMRO-DPMNE hrozí  trestné stíhanie, SDSM má zasa jedinečnú príležitosť po veľmi dlhom čase zostaviť vládu. Európska únia má najlepšiu šancu sprostredkovať dohodu, ako sa dostať von z tohto bludného kruhu. Už jednu dohodu Únia sprostredkovala v roku 2015, a tá viedla aspoň k vypísaniu predčasných volieb. Tie sa napokon konali v decembri 2016. Teraz by mohla obom znepriateleným stranám pomôcť pri vyjednávaní nájsť kompromisné riešenie komplikovanej politickej krízy. EÚ je najväčším donorom a investorom v Macedónsku, ktoré sa oficiálne uchádza o  členstvo v EÚ. Na druhej strane je v tomto úsilí blokované Gréckom, s ktorým má dlhoročný konflikt o samotný názov krajiny. Grécko považuje názov Macedónsko za označenie časti svojho územia a odmieta, aby sa susedná krajina volala rovnako.

Prečo je spor o názov krajiny s Gréckom taký zásadný? 

Bohužiaľ, ide o dlhodobý problém – a súčasná vnútropolitická kríza vôbec nepomáha Macedónsku, aby mu venovalo pozornosť a dokázalo spor v blízkej budúcnosti vyriešiť. Možno nová vláda – ak sa ju SDSM napokon podarí zostaviť, bude mať iné ideologické východiská pre to, aby sa im podarilo nájsť kompromisné riešenie, akceptovateľné aj pre Atény. Avšak dovtedy sa veľmi nedá očakávať progres s integráciou do NATO a EÚ.

Situáciu v krajine v roku 2015 skomplikovali aj zverejnené nahrávky tajnej služby, čo z nich vyplynulo?

Keď vo februári 2015 unikli tisícky odpočúvaní tajnej polície, ktoré boli postupne zverejňované vtedajšou opozíciou pod vedením SDSM, vyvolalo to veľké protesty. Odpočúvania obsahovali telefonické rozhovory najvyšších predstaviteľov vtedajšej vlády pod vedením VMRO-DPMNE, na ktorých dohadovali kšefty, otvorene hovorili o vlastnej korupcii, dokonca o pokusoch ututlať vraždu. Tieto odpočúvania postavili vládu Nikolu Gruevského do veľmi zlého svetla a opozíciu do ulíc. Bolo to niečo ako kauza Gorila na Slovensku, len v ešte obludnejšej a špinavšej podobe.

Prečítajte si

Masaker vydesil Úniu aj NATO. Čo sa deje s Macedónskom?

V tom istom roku došlo aj ku kontroverznému zásahu v Kumanove, už sa to vyšetrilo a objasnilo?

Pred dvomi rokmi 9. a 10. mája 2015 došlo ku krvavému zásahu špeciálnych policajných jednotiek proti skupine ,albánskych teroristov‘, ako ich vtedy polícia identifikovala. Došlo k prestrelke a obliehaniu jedného domu v Kumanove. Výsledkom bolo desať mŕtvych na strane albánskych podozrivých aj polície. K zásahu došlo v čase veľkých protivládnych demonštrácií, ktoré sa rozpútali po zverejnení odpočúvaní. Z tohto dôvodu opozícia hovorila o pokuse vlády odviesť pozornosť od protestov k ,boju proti terorizmu‘. No tento scenár im celkom nevyšiel. ,Teroristi‘, proti ktorým polícia zasahovala, boli veľmi dobre ozbrojení a veľmi dobre vycvičení. Zásah sa doteraz nepodarilo celkom hodnoverne vysvetliť, časť podozrivých je vo väzbe a stále prebieha proti nim za prísnych bezpečnostných opatrení súdny proces.

Ako je na tom Macedónsko ekonomicky?

Pomerne zle – v regióne Západného Balkánu ide po Kosove o najchudobnejšiu krajinu. Trápi ju vysoká nezamestnanosť; veľké regionálne rozdiely; mnoho ľudí odchádza za prácou do zahraničia. Celé dediny sú vyľudnené, predovšetkým mladí odišli. Je tam veľký rozdiel medzi pár bohatými a väčšinou chudobných. Priemerná mzda je niečo okolo 350 eur mesačne.

Pre spory s Grékmi sa integrácia do EÚ nijako nepohla? 

Bohužiaľ, nie, Atény blokujú začatie rozhovorov o vstupe krajiny do EÚ (a NATO) pre spor o názov krajiny. Podľa môjho názoru je jednou z prapríčin súčasnej politickej krízy fakt, že integrácia Macedónska sa zasekla na mieste, a nie je perspektíva, že by sa čoskoro posunula vpred. Aj preto si bývalá vláda VMRO-DPMNE dovoľuje to, čo si dovoľuje, aby zostala pri moci. Jednoducho sa nebojí vlažných reakcií EÚ z porušovania zákonov či vlastnej ústavy. Integrácia do EÚ, ak je myslená úprimne, je motorom reforiem a politickej tranzície. To následne limituje moc od toho, aby bola zneužitá v takej miere, ako k tomu došlo doteraz za Gruevského.

Ako to vnímajú mladí Macedónci, chcú ísť do EÚ? 

Väčšina sa chce mať lepšie, a EÚ si automaticky spájajú s lepším životným štandardom a vyššími príjmami. Avšak v poslednom období – počas vnútropolitickej krízy – je Únia atakovaná propagandou zo strany VMRO-DPMNE, keďže EÚ na nich tlačí, aby uznali výsledok volieb a SDSM ako stranu vedúcu budúcu vládnu koalíciu. V poslednom čase, zhruba dva-tri mesiace sa týmto antiEÚ naratívom dostáva významnej podpory aj zo strany rôznych proruských ,alternatívnych‘ médií a pofidérnych webových portálov, buď priamo z prostredia Macedónska, alebo susedného Srbska.

Orbán nepokoje v Macedónsku hneď využil na útok na Georgea Sorosa, podľa neho je on na vine. Rusi zase vinia USA a EÚ. Zohrávajú v konflikte nejakú rolu mimovládky či zahraničné mocnosti? 

Korene macedónskej vnútropolitickej krízy siahajú poriadne hlboko a to ešte pred obdobie, keď sa EÚ a USA vôbec nevenovali rastúcim problémom v krajine. A keď už k zapojeniu EÚ a USA došlo, tak ich prístup bol jednoznačne konštruktívny a pozitívny – viedol ku kompromisnej dohode z Pržino v júli 2015. AntiEÚ a antiUSA naratív začala používať vládna strana VMRO-DPMNE až neskôr, keď EÚ aj USA začali kritizovať niektoré ich kroky počas krízy – napríklad odďaľovanie termínu konania predčasných parlamentných volieb. Rusko ten protieurópsky naratív prebralo len relatívne nedávno a začalo sa miešať do politickej krízy.

Predtým nejavili veľký záujem o Macedónsko? 

Veľmi nie, ruské investície v krajine sa blížia nule a obchodný obrat je zopár percent. Rusko v Macedónsku nemá prakticky žiadne záujmy s výnimkou jedinej – využiť ho vo svojej geopolitickej hre proti Západu a zabezpečiť si tak v regióne západného Balkánu ďalší priateľsky naklonený režim.

Ako je to s mimovládkami? 

Čo sa týka osoby Georgea Sorosa a jeho nadácií – VMRO-DPMNE prišlo s týmto naratívom už na jar 2015. Tvrdilo, že protivládne protesty sú sponzorované jeho mimovládkami a táto rétorika si odvtedy žije svojím životom. Logika tejto argumentácie spočíva v tom, že ľudia v podstate majú radi VMRO-DPMNE a Gruevského vládu, to len zlé vonkajšie sily chcú rozpútať nepokoje v Macedónsku. Takto sa môže Gruevského politická sila odpútať od racionálnej argumentácie o tom, čo sa počas jeho vlády nepodarilo a malo zlý vplyv na krajinu a životnú úroveň jej ľudí. Namiesto toho debatu preniesol do metafyzickej roviny ,obrany vlasti‘ proti zlým ,zahraničným mimovládkam‘ sponzorovaným nenávideným Sorosom.