Denník N

Kláštor Šao-lin so školami kung-fu je dnes predovšetkým biznis

Z vystúpenia v Singapure. Foto – AP
Z vystúpenia v Singapure. Foto – AP

Viac ako 1,5 milióna ľudí ročne navštívi slávny budhistický kláštor Šao-lin, ktorého mnísi sa preslávili svojím štúdiom bojových umení a vytvorením šaolinskej školy kung-fu.

Za komercializáciou 1500 rokov starého šaolinského chrámu a tamojších škôl kung-fu, ktoré v súčasnosti vystupujú po celom svete vrátane Slovenska, stojí najvyššie postavený duchovný kláštora Š’ Jung-sin. Mnícha opakovane kritizovali za hýrivý spôsob života a čelil obvineniam z korupcie. Vo februári ho však vládny vyšetrovací tím v provincii Che-nan zbavil všetkých obvinení.

Mních, ktorý je podobne ako viacero mocných podnikateľov poslancom čínskeho parlamentu, v roku 2015 na nejaký čas zmizol z verejnosti, keď ho obvinili zo sprenevery. Kritici poukazovali na nákladné dary, ako napríklad SUV značky Volkswagen a drahý odev pretkávaný zlatom, a sťažovali sa, že najvyšší predstavený odklonil chrám od základných princípov budhizmu, ktorými sú skromnosť a jednoduchosť.

V správe vyšetrovateľov z februára sa však podľa denníka Financial Times uvádza, že niekoľko miliónov jüanov, ktoré v rokoch 2010 až 2012 opátovi daroval jeden z jeho učeníkov, použil na rozvoj chrámu a podporu štúdia žiakov. Aj mníchove finančné podiely v rôznych firmách sú podľa správy vedené v mene inštitúcie a 15 áut je registrovaných na chrám, nie na mnícha.

Zástupy turistov a stánky so suvenírmi

Nech už je pravda o opátovi akákoľvek, pri prehliadke chrámu návštevník nepochybuje, že Šao-lin je v súčasnosti predovšetkým biznis.

Tam, kde sa kedysi mnísi mimo civilizácie oddávali meditácii, prúdia dnes nekonečné zástupy turistov. Na parkovisku pred kláštorom stoja stovky autobusov.

Širokú cestu chrámovým komplexom lemuje mnoho stánkov s nápojmi a suvenírmi. Nájdete v nich repliky zbraní či plyšové hračky pre deti, sortimentu však jednoznačne dominujú selfie tyče. Číňania, ktorí tvoria väčšinu návštevníkov, sa nesmierne radi fotografujú a zdá sa, že väčšinu pamiatok navštevujú preto, aby si mohli urobiť pekné snímky.

Vystúpenie škôl kung-fu

A objektov na fotenie a nakrúcanie je tam dosť. Na zoradisku po vstupe do chrámu stoja v radoch desiatky študentov kung-fu v červenočiernych teplákových súpravách, ktorí trénujú skoky, výkopy, výpady aj techniky s dlhou tyčou.

V školách kung-fu v okrese Teng-feng, pod ktorý Šao-lin patrí, študuje 60-tisíc žiakov. Štúdium na miestnych školách je v Číne stále nesmierne prestížne a deti prijímajú od piatich rokov.

Zlatým klincom prehliadky chrámu je vystúpenie škôl kung-fu. Na pódium, ktoré tvorí schodisko pod šírym nebom, prichádza chlapec v školskom veku v žltom kimone. Zopne ruky a pomaly na jednej nohe klesá do drepu. Následne si sadá a obratne si dáva nohu za hlavu. Diváci sa zatajeným dychom a všadeprítomnými kamerami sledujú jeho pohyby. Potom chlapca vystrieda dynamická zostava žiakov kung-fu v oranžových oblekoch so šabľami.

Celé asi štvrťhodinové predstavenie sa končí akousi vtipnou scénkou, keď na pódium pozvú troch dobrovoľníkov z hľadiska. Odvážlivci majú napodobňovať prvky kung-fu, ktoré im predvádzajú študenti. Tí prechádzajú od jednoduchých, pomalých pohybov postupne k náročnejším cvikom a končia kopmi s otočkou. Dobrovoľníci sa neobratne tackajú a čínske publikum sa dobre baví.

Červené gardy zatkli všetkých mníchov

Chrám, ktorý sa nachádza v nádhernej prírode na úpätí posvätnej hory Sung-šan a ktorý je od roku 2010 na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, založili na konci 5. storočia a pôvodne slúžil budhistickým mníchom na meditáciu.

Vznik školy bojových umení, ktorá patrila k chrámu, sa podľa legiend spája s príchodom mnícha Bódhidharmu z Indie okolo roku 527. Bódhidharma kritizoval zlú telesnú kondíciu mníchov a viedol ich k cvičeniu.

Chrám mnohokrát vydrancovali, zničili a znovu vystavali. V minulom storočí mu zasadila tvrdú ranu takzvaná čínska kultúrna revolúcia. Na chrám zaútočili Mao Ce-tungove Červené gardy a zatkli všetkých mníchov.

Vláda potom odniesla z komplexu všetky budhistické materiály a nechala ho prázdny. Ďalší mnísi potom síce založili nové školy bojových umení v okolí, pod vplyvom komunistickej strany sa však chrám stále viac komercializoval, až sa takmer úplne vytratila jeho duchovná podstata.

Teraz najčítanejšie