Denník N

Ekonomike sa darí. A nám?

Slovensko opäť zažíva ekonomický úspech.

Autor je publicista

Ekonomike sa darí z dvoch hlavných dôvodov. Svet ekonomicky ožil, a naša vláda? Tak ako vie sama urobiť len málo pre to, aby sa nám ekonomicky darilo, vie, našťastie, rovnako málo urobiť pre to, aby sme z oživenia vo svete neťažili.

Aby sme boli spravodliví: v niečom má aj zásluhy. Napríklad v tom, že sme vlani žili na menší dlh než v predchádzajúcich rokoch. Niežeby sa k tomu vláda už v roku 2014 nezaviazala v takzvanom fiškálnom kompakte (pravidle o vyrovnanom rozpočte), ale aj tak je potešujúce, že deficit slovenských verejných financií klesá a v minulom roku bol najnižší v krátkej histórii Slovenska.

Bol dokonca o čosi nižší, než vláda pôvodne plánovala. Verejné výdavky presiahli v roku 2016 objem verejných príjmov iba o 1,68 % HDP (1,36 miliardy eur), čo je v pomere k veľkosti ekonomiky (meranej HDP) zatiaľ najlepší, respektíve najmenej zlý výsledok od vzniku Slovenska.

Vládne výdavky stále rastú

Zároveň, keďže ekonomika rastie slušným tempom, klesol vlani o čosi aj celkový dlh vlády v pomere k HDP, a to na 51,94 % HDP, čo je medziročný pokles o 0,5 %. Neznamená to, že by vládne výdavky klesli. Každoročne narastajú, len, našťastie, v tomto období rastú pomalšie než celá ekonomika.

Je istotne povzbudivé, že vláda hospodári viac-menej zodpovedne (napísať „rozumne“ sa celkom nedá, pretože štruktúra výdavkov a spôsob rozhodovania o ich vynakladaní sa smerom k rozumnosti mení naozaj veľmi pomaly), je tu však niekoľko „ale“, ktoré bránia tomu, aby mohlo prepuknúť všeobecné veselie.

Po prvé: deficit vlani klesal vo väčšine štátov Európskej únie, takže úspech Slovenska nie je nijako výnimočný. Ak dáme nabok krajiny, ktoré z momentálneho oživenia (a zodpovedného hospodárenia) dokázali vykresať dokonca rozpočtové prebytky (Luxembursko +1,6 % HDP, Malta +1 %, Švédsko +0,9 %, Nemecko +0,8 %, Grécko [!] +0,7 %, Česká republika +0,6 %, Cyprus a Holandsko +0,4 %, Estónsko a Litva +0,3 %), a tiež krajiny s vyrovnaným rozpočtom (Bulharsko a Lotyšsko), ešte stále sú tu ďalšie štyri krajiny, ktoré hospodárili lepšie než my (Írsko, Chorvátsko, Dánsko a Rakúsko).

Patríme do horšej skupiny

Utešovať nás môže, že existujú aj krajiny s horším výsledkom hospodárenia (Maďarsko, Portugalsko, Taliansko, Poľsko, Belgicko, Rumunsko, Veľká Británia, Francúzsko a Španielsko), pričom do limitu 3 % HDP sa vlani nezmestili len posledné dva menované štáty.

Nech sa na tieto výsledky dívame akokoľvek, aj pri najväčšej ochote vysloviť vláde uznanie za zlepšené hospodárenie, žiaľ, platí, že čo sa týka schopnosti hospodáriť s verejnými financiami, patríme ešte stále do horšej skupiny európskych štátov.

A rozhodne sa ani nedá povedať, že by sa vláda nejako ponáhľala dosiahnuť deklarovaný cieľ – vyrovnaný rozpočet (respektíve štrukturálny deficit do -0,5 % HDP), hoci, zdá sa, doba už dávno nebola splneniu tohto cieľa taká naklonená a možno už onedlho opäť nebude.

Ak sa vo svete niečo stane a stúpnu napríklad úroky za náš dlh alebo nezamestnanosť, opäť budeme mať problém. Povedané ešte inak: všetko nasvedčuje tomu, že vláda naplno nevyužíva súčasné priaznivé okolnosti na zastavenie života na dlh či nebodaj na splatenie čo najväčšej časti starých dlhov a prípravu krajiny na budúce problémy.

Ony prídu, a dokonca aj keby sa vo svete nič dramatické neudialo, ich príchod je len otázkou času. Starnutie slovenskej populácie a s tým spojený nárast výdavkov na dôchodkové a zdravotné zabezpečenie sú len dve z najočividnejších mračien na obzore.

Po druhé (a to je ešte podstatnejšie), ak teda ekonomika rastie, zamestnanosť stúpa a daňové príjmy štátu sa zvyšujú, ale zároveň deficit klesá pomalšie, než by mohol (a mal), vyvstáva naliehavá otázka: kde sa tie peniaze strácajú?

Zlepšilo sa niečo na výkone štátu?

Nastalo nejaké viditeľné zlepšenie v akejkoľvek činnosti, ktorú vláda pre občanov z ich daní zabezpečuje? Máme modernejšie školy a nemocnice? Lepšie zaplatených lekárov a učiteľov? Výrazne vyššie dôchodky? Cesty a chodníky bez dier? Máme nízke dane? Alebo hocičo, čo by nasvedčovalo tomu, že – ako hovorieva pán premiér – „štátu sa darí“?

Vláda ohlasuje opatrenia, ktorými chce docieliť, aby ľudia pocítili ekonomický úspech krajiny. Výborne. Snáď len, že plány typu zvýšenia minimálnej mzdy (ktorú ani štát v mnohých profesiách verejnej správy nedodržiava) či zvýšenia príplatkov za nočnú a víkendovú prácu, čiže väčšinu tohto „pocitu, že sa krajine darí“, zaplatia súkromné firmy zo svojho zisku a nie vláda z vybratých daní.

Úspech by sme nemali prejesť

Možno prídu aj iné výborné nápady, ako viac míňať a pritom ešte stále splniť záväzok vyrovnaného rozpočtu do roku 2019. Ak áno, potom by dosť pomohlo, keby „úspech krajiny“ vláda prerozdelila tak, aby sme jeho väčšinu neprejedli. A ideálne, keby tento „úspech“ investovala do vecí, ktoré nám prinesú dlhodobo udržateľný lepší život. Napríklad rozumnými investíciami do vzdelania či infraštruktúry, s dôrazom na slovo „rozumnými“.

Alebo napríklad využitím „voľných“ zdrojov na reformu daňovo-odvodového zaťaženia práce, ktoré patrí medzi najvyššie v EÚ a prácu zamestnancov vyslovene trestá.

Jeho zjednodušenie a spravodlivejšie rozloženie záťaže nebude (aspoň krátkodobo) lacné, ale je veľmi potrebné. Zjavná je tiež potreba rozumne zvýšiť výdavky na obranu (momentálne sme voči akejkoľvek vážnejšej hrozbe bezbranní a voči NATO, ktoré jediné dnes garantuje našu bezpečnosť, si záväzky hanebne neplníme) či budovať kvalitné inštitúcie, aby sa služby verejnej správy pre občanov priblížili úrovni vyspelých krajín, kam papierovo patríme.

Dnes už len málokto volá po „vyhladovaní dinosaura“, teda po radikálnom osekaní štátu a jeho funkcií. Doba sa zmenila. Slovensko je dnes iná krajina, než bola pred 15 rokmi, keď tieto hlasy zneli oveľa silnejšie.

A o ďalších 15 rokov už budú dôsledky demografie také citeľné, že o osekávaní štátu nebude hovoriť nikto. To však neznamená, že by sme sa mali mlčky prizerať, ako pre nedostatok odvahy, vízie či schopnosti urobiť rozumné rozhodnutia premárňujeme dobré časy.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie