Denník N

Najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala, píše Science

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Epidemiologička Zuzana Krištúfková vraví, že očkovanie proti osýpkam zachraňuje životy. Pripúšťa určité vedľajšie účinky vakcíny a diskusii o zavedení kompenzačného plánu pre poškodených ľudí sa nebráni. Podobné programy existujú vo svete už 50 rokov, zdravotnícke systémy tam však fungujú inak.

Časopis Science, ktorý spolu s Nature tvorí dvojicu najlepších prierezových vedeckých magazínov sveta, sa v sérii viacerých článkov venuje téme očkovania.

Žurnál argumentuje, že výhody očkovania populácie v každom ohľade prevyšujú prípadné negatívne vplyvy očkovania na jednotlivca.

V jednom z článkov Science píše, že najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala. Magazín uvádza, že v 20. storočí sme mali milióny pacientov, ktorí ochoreli na osýpky. Keď sa v Spojených štátoch zaviedlo očkovanie v roku 1963, počet prípadov klesol na tisícky.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zachránilo očkovanie proti osýpkam medzi rokmi 2000 až 2015 až 20,3 milióna ľudských životov. „Ale pokrok nie je rovnomerný. V roku 2015 až 20 miliónov detí nedostalo svoju vakcínu proti osýpkam a odhaduje sa, že na chorobu zomrelo 134-tisíc detí.“

Výskyt osýpok (v angl. measles) v Spojených štátoch od 1945 do roku 2015. Očkovanie proti osýpkam v krajine zaviedli v roku 1963. Interaktívny graf je priamo na stránke Science. Reprefoto – J. You/Science (Data) Centers for Disease Control and Prevention

Výskum stiahli

Science uvádza, že štúdia Andrewa Wakefielda a jeho tímu, ktorá vyšla v roku 1998 v prestížnom časopise Lancet, a spojila očkovanie s autizmom, mala tvrdý dopad na zaočkovanosť, ktorá poklesla.

Ako sa neskôr ukázalo, výskum mal až také nedostatky, že článok stiahli a Wakefieldovi dokonca britská lekárska komora zakázala vykonávať lekárske povolanie v krajine pre prehrešky, ktorých sa na výskume dopustil.

95 percent

Podľa prieskumu z minulého roku je najväčší počet ľudí, podľa ktorých nie sú vakcíny bezpečné, vo Francúzsku, až 41 percent (Slovensko do výskumu nezaradili).

Pre obavy z bezpečnosti očkovania klesá vo viacerých krajinách zaočkovanosť populácie pod kritickú hranicu 95 percent, ktorá zaručuje kolektívnu ochranu.

Celoslovenská zaočkovanosť proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR) dosiahla 94,5 percenta (ročník narodenia 2014). Pod 95 percentami bola zaočkovanosť v štyroch krajoch, Bratislavskom (92,9 percenta), Trenčianskom (92,1 percenta), Banskobystrickom (94,2 percenta) a Košickom (94,6 percenta).

Po nedávnej medializácii epidémie osýpok v susedných krajinách zaznamenal Úrad verejného zdravotníctva zvýšený záujem o očkovanie.

Epidemiologička zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave Zuzana Krištúfková pre Denník N povedala, že očkovanie proti osýpkam „chráni zdravie a zachraňuje ľudské životy. Rodičom odporúčam, aby chránili zdravie svojho dieťaťa očkovaním. Je oveľa nebezpečnejšie prekonať ochorenie ako očkovanie“.

Vedľajšie účinky

Úrad verejného zdravotníctva SR na svojej stránke informuje, aké sú vedľajšie účinky očkovania proti osýpkam, ružienke a mumpsu: „Po očkovaní často vznikajú takzvané očakávané nežiaduce reakcie, ako napríklad zvýšená teplota, bolestivosť  a opuch v mieste vpichu, ktoré signalizujú, že imunitný systém organizmu na vakcínu zareagoval. Ide o reakcie, ktoré zväčša samy odznejú do niekoľkých dní. Výskyt závažnejších reakcií je veľmi zriedkavý.“

Úrad dodáva: „Keďže očkovanie chráni pred infekciami, vážnymi komplikáciami, ako aj trvalými následkami, je úžitok očkovania z pohľadu zachovania života a zdravia neporovnateľne vyšší než riziko nežiaducich reakcií.“

Krištúfkovej sme sa opýtali, že príbalový leták očkovacej látky proti osýpkam, príušniciam a ružienke obsahuje oveľa širší zoznam možných vedľajších účinkov, ako je opuch či zvýšená teplota.

Odborníčka odpovedala, že v príbalových letákoch sú uvedené všetky nežiaduce reakcie, ktoré boli celosvetovo zaznamenané po očkovaní, aj mimoriadne zriedkavé, s ktorými sa pediatri v praxi takmer nestretávajú. Vysvetlila, že sú tam aj stavy dobrovoľne hlásené z populácie, teda bez overenia príčinnej súvislosti s očkovaním.

Riziká očkovania sú, ale výhody prevažujú

„Napríklad zápal mozgu bol hlásený s frekvenciou výskytu nižšou ako 1 na 10 miliónov podaných dávok očkovacej látky. Ako komplikácia ochorenia na osýpky sa však vyskytuje u 1 z tisíc až 2-tisíc chorých,“ porovnala Krištúfková výskyt zápalu mozgu po očkovaní a bez neho.

Epidemiologička dodala: „Nežiaduce reakcie sú takmer všetky prechodného charakteru a na Slovensku nie je známy prípad úmrtia po očkovaním. V odbornej literatúre sa uvádza, že ochorenie na osýpky môže zapríčiniť úmrtie 1 z tisíc chorých. V Rumunsku, ktoré postihla epidémia osýpok, zomrelo 20 zo 4-tisíc chorých osôb.“

Na Slovensku sa vírus osýpok už takmer dvadsať rokov nešíril, pokračuje Krištúfková, takže „dnes vôbec nevieme, ako sa bude správať vírus v našej populácii, koľko prípadov ochorenia bude komplikovaných a s ťažkým priebehom.“

Časopis Science informuje, že najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala. Zdroj – YouTube

Hrozí pokuta

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) konštatuje, že na úrovni populácie „sú malé riziká spojené s očkovaním vyvážené výhodami rozsiahlej imunizácie populácie“. WHO však dodáva, že sa zasadzuje za zavedenie kompenzačných programov v prípade, že k ujme na zdraví dieťaťa skutočne dôjde.

Podľa organizácie sa vo svete takéto programy používajú už 50 rokov. „Nemecko zaviedlo kompenzačný program v roku 1961, Francúzsko schválilo podobný program v 60. rokoch,“ uvádza organizácia.

Na Slovenku je očkovanie proti osýpkam povinné (zaviedlo sa v roku 1969). Prvá dávka očkovacej látky sa podáva v 15. až 18. mesiaci veku dieťaťa, druhá dávka v 11. roku života.

Ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, hrozí im – ako konečná inštancia – pokuta v súhrnnej výške 331 eur.

„Cieľom povinného očkovania však nie je vyberanie pokút za jeho odmietnutie, ale prevencia prenosných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti na Slovensku a je hradené z verejného zdravotného poistenia,“ píše Úrad verejného zdravotníctva SR.

Kompenzačnému programu sa nebráni

Krištúfková pre Denník N povedala, že sa nebráni diskusii o zavedení kompenzačného mechanizmu. Musí byť však zostavená komisia odborníkov, ktorá určí, či reakcia mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s očkovaním a stanoví aj časový odstup. Epidemiologička uviedla, že takéto opatrenia sú v kompetencii ministerstva zdravotníctva.

Odborníčky sme sa opýtali, ako je možné, že kompenzačné programy fungujú inde, napríklad v Nemecku. „Je to preto, lebo tam zdravotníctvo funguje inak. Ak sa tam o svoje zdravie nestaráte a nechodíte na pravidelné preventívne prehliadky a očkovanie, tak vám poisťovne krátia uhrádzanie nákladov na akúkoľvek liečbu. Ak dostanete napríklad angínu, nepreplatia vám ani penicilín.“

„Obyvatelia tak majú pocit väčšej zodpovednosti za svoje zdravie. Ich systém je nastavený tak, aby sa ľudia chránili pred chorobami a dali sa očkovať. Ak sú poškodení, sú kompenzovaní. Takých prípadov je však veľmi málo.“

Povinné očkovanie

Teraz najčítanejšie