Denník N

V Turecku už zakázali aj Wikipédiu. Prečítali sme si, čo tak mohlo Erdoğana naštvať

Foto – Turkey Blocks
Foto – Turkey Blocks

Po Twitteri, Facebooku a YouTube sa obeťou tureckých cenzorov stala aj internetová encyklopédia.

Okrem toho, že Turecko má momentálne nálepku najväčšej väznice novinárov na svete, upevňuje svoju reputáciu aj ako internetový cenzor, ktorý z čas na čas vypne Twitter, Facebook či YouTube. Najnovšie sa cez víkend obeťou tureckých cenzorov stala dobrovoľnícka internetová encyklopédia Wikipédia.

O zablokovaní Wikipédie pre tureckých používateľov rozhodol súd v Ankare bez toho, aby udal dôvod. Médiá však hneď špekulovali, že za tým mohli byť články o tureckom prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi či správy o manipuláciách počas hlasovania v nedávnom referende 16. apríla, v ktorom si Erdoğan daroval takmer neobmedzenú moc, výrazne obmedzil právomoc parlamentu a zrušil funkciu premiéra.

„Prístup k informáciám je základné ľudské právo. Tureckí občania, budem vždy stáť pri vás a bojovať za toto právo,“ napísal zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales na Twitteri.

Monitorovacia skupina Turkey Blocks zaznamenala, že k zablokovaniu všetkých jazykových verzií encyklopédie došlo o ôsmej ráno.

Rakúsky kancelár Christian Kern vyhlásil pre agentúru AP, že tento zákaz by mal priviesť vzťahy medzi EÚ a Tureckom do nového poriadku a Európa by sa mala poponáhľať, pretože si nemôžeme dovoliť mať nestabilnú krajinu s 80 miliónmi občanov vo svojom susedstve.

Situácia v Turecku sa výrazne zhoršila vlani po júlovom pokuse o prevrat, ktorý využil Erdoğanov režim na masívne represie. Zhruba stotisíc ľudí bolo zatknutých, ďalšie desaťtisíce učiteľov, policajtov, sudcov či akademikov prišlo o prácu.

V ten istý deň, ako v Turecku zablokovali Wikipédiu, prepustili podľa Financial Times ďalších 3900 zamestnancov v štátnom sektore. Dôvodom má byť ich údajné prepojenie na moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žije v americkom azyle. Erdoğanov režim ho vykresľuje ako teroristu, ktorý stál za pokusom o prevrat.

Na podozrenie stačí, ak v obchodíku predávate jeho knihy.

Čo píšu o Erdoğanovi

Wikipédia sa svoje encyklopedické príspevky snaží písať čo najviac nestranne, zároveň však odmieta ustupovať autokratickým režimom. Vo svojom článku o Erdoğanovi napríklad píše, že po masívnych represiách ho politickí komentátori aj opozícia obviňujú „zo zrodu diktatúry“.

Wikipédia tomu hovorí aj erdoğanizmus – teda niečo, z čoho si berie príklad maďarský premiér Viktor Orbán. Akurát to volá „neliberálna demokracia“. Politológovia by zrejme dali prednosť termínu „volená autokracia“ či „diktatúra“.

Erdoğan, ktorý chce mať médiá a sociálne siete pod kontrolou, pritom sám kedysi za neuvážené slová skončil vo väzení. Na desať mesiacov ho odsúdili za šírenie násilia a náboženskej či rasovej nenávisti. V decembri 1999, ako píše Wikipédia, totiž recitoval báseň, v ktorej sa okrem iného hovorí: „Mešity sú naše kasárne, dómy naše helmy, minarety našimi bajonetmi a viera našimi vojakmi.“

Wikipédia tiež pripomína, že za Erdoğana došlo k zrušeniu viacerých reforiem v oblasti slobody slova či rozdelenia jednotlivých zložiek moci, ktoré malo zaručovať systém kontroly a protiváh. Na ten po 16. apríli môžeme zabudnúť, a preto mnohí v EÚ volajú po prehodnotení vzťahov s Ankarou.

Vo Wikipédii nechýba ani zmienka o násilne potlačených masových protestoch v istanbulskom parku Gezi v roku 2013, ktoré prerástli do veľkých protivládnych demonštrácií. V tom istom roku tiež prebehol obrovský korupčný škandál, v ktorom figuroval aj Erdoğanov syn. Na YouTube sa objavila nahrávka, na ktorej mu Erdoğan hovorí, aby sa rýchlo zbavil desiatok miliónov dolárov.

Erdoğan reagoval, že je to montáž, začali sa čistky a padli obvinenia o medzinárodnej konšpirácii, ako dodáva Wikipédia. Podľa Erdoğana stála za škandálom sieť duchovného Fethullaha Gülena, ktorého prívržencov teraz v Turecku automaticky označujú za „FETÖ“, teda členov gülenistickej teroristickej organizácie.

„Server timed out“

Turecké ministerstvo dopravy, námorných záležitostí a komunikácie neskôr podľa Reuters vysvetlilo, že Wikipédiu vypli za jej očierňovaciu kampaň proti Turecku. Daily Sabah napísal, že Wikipédia odmietla vymazať „vymyslený“ obsah, ktorý spájal Turecko s teroristickými organizáciami.

Erdoğanov režim pritom sporný protiteroristický zákon často využíva na prenasledovanie novinárov. Bývalý šéfredaktor tureckého denníka Cumhuriyet Can Dündar napríklad po investigatívnom článku o pašovaní zbraní do Sýrie do rúk islamistom musel utiecť z krajiny.

„Mnohí Turci cenzúru internetu, tak ako už dlhšie v minulosti, obchádzajú cez VPN-ky (virtuálne súkromné siete),“ povedal Denníku N obyvateľ Istanbulu, ktorý si neželal byť menovaný. Nie je sám. Podobná prax, zvyčajná aj v Iráne, sa považuje za bežný štandard.

V Turecku sa už stalo pomerne bežným, že rôzne webstránky sa dlho načítavajú a potom sa len objaví nápis „server timed out“ („server neodpovedá“), píše BBC. V krajine nie je nezvyčajné, že za kritický príspevok na Twitteri či spochybňovanie puču si pisatelia koledujú o malér zo strany bezpečnostných zložiek.

Ako vo svojej správe o stave slobody slova na internete píše Freedom House, v Turecku za posledný rok zablokovali vyše stotisíc stránok. Odkedy sa Erdoğan v roku 2014 stal prezidentom, za jeho urážku začali stíhať vyše dvetisíc ľudí. Stačil na to nevhodný status alebo karikatúra.

Turecké referendum

Teraz najčítanejšie