Haščákovi právnici poslali Denníku N upozornenie

Denník N dnes dostal e-mail od právneho zástupcu šéfa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka Dušana Ďuríka.

V ňom kritizuje články, ktoré redakcia publikovala v posledných dňoch a ktoré sa týkajú aj kauzy Gorila. Konkrétne sa Haščákovi nepáčili texty: Čo sa píše o Grošaftovi v Gorile: Už vtedy mal byť Haščákov človek a O Grošafta sa bude zaujímať aj tím vyšetrujúci Gorilu.

Podnikateľ Igor Grošaft, ktorý pre Pentu nedávno kúpil 45-percentný podiel v Denníku SME, je podľa informácií z polície jedným z 25 ľudí, ktorí majú byť na zozname vlastníkov účtov v banke HSBC, vyšetrovanej pre podozrenie z daňových únikov.

Grošaft, ktorý popiera, že by mal v banke účet, bol v roku 2005 – 2006, keď unikli údaje z banky, členom prezídia Fondu národného majetku za SDKÚ. V rovnakom čase mala SIS podľa spisu Gorila odpočúvať byt na Vazovovej ulici, kam podľa spisu chodil Haščák s politikmi a so štátnymi úradníkmi.

Denník N dal tieto informácie do kontextu a oslovil aj tím Gorila, či sa o Grošafta bude zaujímať. Odpoveď bola, že je to logické.

Čo im prekáža?

„Ako právni zástupcovia Jaroslava Haščáka podotýkame, že oba články považujeme za zavádzajúce, pretože čitateľovi podsúvajú predovšetkým nasledovné nepravdivé tvrdenia, ktoré sú prezentované ako kategorické pravdy bez akéhokoľvek podkladu,“ píše Ďurík.

Za nepravdivé tvrdenia považuje, že sa Haščák „v období, keď prebiehala „akcia Gorila“, stretával „v byte na Vazovovej“ s politikmi a úradníkmi z Fondu národného majetku“, ďalej, že „akcia Gorila“ sa uskutočnila, pretože si v roku 2005 Peter Holúbek, príslušník SIS, všimol, že „do susedného bytu až príliš často chodí šéf finančnej skupiny Penta Jaroslav Haščák a predstavitelia FNM alebo ministri“.

Prečítajte si

Čo sa píše o Grošaftovi v Gorile: Už vtedy mal byť Haščákov človek

Ako posledná vec prekáža Ďuríkovi veta, že nebyť pochybenia na strane SIS, odposluchy získané počas „akcie Gorila“ by obstáli ako dôkazy v trestnom konaní.

Podľa Ďuríka „nie je asi potrebné zvlášť zdôrazňovať, že takto podané informácie predstavujú zásah do práva na ochranu osobnosti dotknutých subjektov a jasne ich poškodzujú nielen v očiach verejnosti, ale aj obchodných partnerov“.

Právnici sú však zhovievaví: „Napriek tomu nežiadame týmto listom o zverejnenie odpovede podľa zákona o periodickej tlači. Chceme Vás však vecne upozorniť na nekorektnosť a tendenčnosť, ktorej sa redaktori v súvislosti s takzvanou kauzou Gorila dopúšťajú.“

Podľa právnikov doteraz nikto nepreukázal, že Haščák sa naozaj s politikmi a úradníkmi FNM na Vazovovej stretával a „pravdivosť spisu nebola nikdy preukázaná“.

„Veď aj Tom Nicholson, novinár, ktorý takzvanú kauzu Gorila mediálne inicioval a ktorý popisuje jej priebeh vo svojej knihe „Gorila“, uviedol, že odposluchy začali kvôli Zoltánovi Vargovi a nie Jaroslavovi Haščákovi. Navyše sa v tejto knihe uvádza, že SIS si dôvody pre odpočúvanie vymyslela, čo autorka článku nijako nereflektuje.“

Rozhovor odmietol

Ďurík na záver píše, že sa voči tvrdeniam v textoch „zásadne ohradzujeme a dôrazne žiadame, aby sa redaktori Denníka N do budúcnosti zdržali kategorických skutkových tvrdení, ktoré nevedia hodnoverne preukázať, ďalej aby si dôsledne overovali dostupné fakty a nakoniec, aby informácie, ktoré sú dostupné, poskytovali svojim čitateľom nestranne, vyvážene, objektívne a pravdivo“.

Haščákovi sme ponúkli, že s ním o Gorile urobíme rozhovor. „Vážená pani redaktorka, náš klient už v minulosti v súvislosti s týmto prípadom poskytol rozhovor. V súčasnosti sa nebude k tejto téme vyjadrovať. Napriek tomu, ďakujem za Vašu ponuku,“ odpísal Ďurík.

Denník N vznikol po odchode redaktorov zo SME ako odpoveď na to, že sa 45-percentným vlastníkom vydavateľstva stala finančná skupina Penta.