Denník N

Zvýšte plat aj Ficovi

Sme už dosť bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť dobre zaplatiť úradníkov, bez ktorých nemožno uskutočniť žiadnu väčšiu reformu.

Zatiaľ čo Slovenskí branci už nacvičujú obranu vlasti, v klimatizovaných kanceláriách drieme 37-tisícová armáda, ktorá čaká na príležitosť dokázať svoje nezastupiteľné miesto. Majú takmer všetko, aby prevzali moc: pripojenie na internet, gastráče, organizačnú štruktúru s množstvom veliteľov, euroobaly aj eurofondy. Chýbajú jej už len „drobnosti“ – poslanie, ktorému veria, motivujúca mzda, spravodlivá spätná väzba a sebaúcta. Zásobovanie však stále viazne, a ak to niekto nenapraví, moc prevezme Kotleba.

O akej armáde hovorím? O úradníkoch štátnej správy. Spolu s ľuďmi zamestnanými v samospráve majú najväčšiu možnosť ovplyvniť pocit nás ostatných z toho, čo nazývame štát. Klesajúca miera nezamestnanosti aj rastúce HDP sú fajn. Ráta sa však aj praktická skúsenosť s tisíckami úradníkov a z nej vyvierajúci pocit, že sú ako slepé črevo, ktoré možno vyoperovať, a nič by sa nikomu nestalo.

Lenže stalo. Štátny aparát je kostra, bez ktorej by sa telo s dvojramenným krížom na hrudi v momente rozpadlo. I keď ma prekvapuje, že sa tak ešte neudialo, lebo tie štyri chýbajúce „drobnosti“, ktoré som vymenoval vyššie, sú ako kostná dreň. Nápravu mohol priniesť nový zákon o štátnej službe, ktorý bol schválený koncom minulého roku. No zabudlo sa v ňom na to najpodstatnejšie – platy.

Tie tarifné sú stále pomerne nízke – polovici zamestnancov pracujúcich v štátnej správe podľa tabuliek prislúcha plat nie vyšší ako 671 eur v hrubom. Tri štvrtiny všetkých štátnych úradníkov síce poberajú osobný príplatok, lenže nie je napojený na systém hodnotenia zamestnancov a v ľuďoch len zvyšuje podozrenie zo svojvoľnosti vedúcich pri rozhodovaní o výške príplatkov. Rozdiely medzi platovými triedami sú nízke, a tak nedostatočne motivujúce snažiť sa postúpiť na kariérnom úradníckom rebríčku. Keď do toho prirátame politické rošády na vedúcich pozíciách vždy po voľbách, nemožno sa čudovať, že robiť pre štát stále nie je ambíciou pre tých, ktorých znalosti, schopnosti a charakter by mohli Slovensku priniesť veľa úžitku.

Sme už dosť bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť dobre zaplatiť úradníkov, bez ktorých nemožno uskutočniť žiadnu väčšiu reformu, ani uspieť v boji proti korupcii. Lebo ako by povedal klasik z radov policajných odborov: keď úradníka nezaplatí štát, zaplatí ho mafia. A platí to aj o ústavných činiteľoch. Štyritisíc hrubého pre premiéra je hanba a dôvod navyše, aby ho to zvádzalo privyrobiť si vlastnou hlavou.

Komentáre

Teraz najčítanejšie