Le Penová vraj ukradla prejav, mnohí Francúzi chcú do urien hodiť prázdne lístky

Na prvý pohľad vyzerá voľba v nedeľnom druhom kole francúzskych prezidentských volieb celkom jednoducho. Proti sebe stoja kandidáti s protikladnými víziami Francúzska aj Európy.

Centrista Emmanuel Macron bojuje za silnú EÚ, no svojich voličov uistil, že v ňu slepo neverí. Chce ju zreformovať a uvaliť sankcie na Poľsko za reformu súdneho systému a Maďarsko za nové pravidlá pre univerzity a neziskovky. Podľa neho tak obe krajiny porušujú pravidlá Únie.

„Problém je, že takmer polovica Francúzov je sklamaná z európskeho projektu,“ povedal pre BBC. „Musíme zreformovať Európu, potrebujeme novú Európsku úniu v situácii, v ktorej budeme chrániť našich občanov a regulovať globalizáciu.“

Víziu upravila

Jeho súperka, krajne pravicová Marine Le Penová, reformy odmieta a naďalej presadzuje referendá o vystúpení krajiny z EÚ aj NATO. Svoju víziu o budúcnosti krajiny v Európe pár dní pred voľbami mierne upravila. Odchod z eurozóny už pre ňu nie je prioritou a podľa Financial Times presadzuje obnovenie franku popri paralelnom fungovaní eura.

Kým Macron otvorene kritizuje ruského prezidenta Vladimira Putina a presadzuje sankcie proti Rusku za Krym, Marine Le Penová bola u Putina na návšteve, jej kampaň financujú ruské banky a anexiu Krymu nepovažuje za protizákonnú.

Macron sa od Le Penovej líši aj štýlom svojej kampane. Mladý politik hovorí o nádeji a optimizme a v mnohom tak pripomína francúzskeho prezidenta Valéryho Giscarda d’Estainga. Le Penová v kampani straší migrantmi, ktorých počet v krajine každý rok klesá.

Napriek jasným rozdielom medzi kandidátmi mnohí Francúzi v nedeľu voliť nepôjdu. Hovoria, že si nemajú z čoho vyberať.

Okrem ultrakonzervatívnych skupín, ktoré v prvom kole volili kandidáta republikánov Francoisa Fillona, sa pridávajú ďalší, predovšetkým voliči ľavičiarov Jeana-Luca Mélenchona a Benoita Hamona, ktorí si budúcnosť krajiny nevedia predstaviť v rukách pravicového prezidenta.

„Vybrať si medzi kandidátom, vďaka ktorému viac zbohatnú tí, čo sú už bohatí, a kandidátom, ktorý chce nechať v Stredozemnom mori zomierať ľudí, je ťažké pre niekoho, kto má len 19 rokov, ako ja,“ povedal pre denník Le Monde študent Chadi.

V ankete pre francúzsky denník priznal, že odovzdá prázdny lístok, aby „ukázal svoje znechutenie zo spoločnosti“.

Chyby pred druhým kolom

Kým pre Chadiho to budú prvé voľby, 54-ročný Laurence už volil niekoľkokrát. Na rozdiel od predchádzajúcich volieb prvýkrát neodovzdá svoj hlas.

„Medzi týmito dvoma zlami si nevyberiem ani jedno,“ uviedol pre Le Monde a spomenul slogan z volieb v roku 2002 – „ani mor, ani cholera“. Bol to jasný odkaz Francúzov prezidentovi Jacquesovi Chiracovi, ktorý bojoval o Elyzejský palác so xenofóbnym Jeanom-Mariem Le Penom.

Mnohí Francúzi vtedy prichádzali k volebným urnám s plynovými maskami, aby tak ukázali, že so svojou voľbou nesúhlasia. Samotný Chirac ich ešte pred druhým kolom uistil, že všetky získané hlasy nebude vnímať ako svoju podporu.

Emmanuel Macron však po svojom víťazstve v prvom kole urobil opačný krok. Odvážne povedal, že chce získať hlasy len na základe skutočného prísľubu a vernosti jeho projektu. Takto sa však sám vystavil veľkému riziku, že príde o hlasy voličov, ktorí ho odmietajú, no radšej by volili jeho hnutie En Marche (Vpred) ako Le Penovej Národný front. Pár dní pred druhým kolom volieb sa zdá, že mnoho Francúzov je pripravených odsúdiť jeho vízie.

Podľa predvolebných prieskumov sa rozdiel medzi Macronom a Le Penovou znížil. Kým pred prvým kolom volieb bol pomer ich podpory 61 percent proti 39 percentám, podľa prieskumu Kanter Sofres-OnePoint pre denník Le Figaro by mu teraz hlas odovzdalo 59 percent a Le Penovej 41 percent voličov.

Macron po víťazstve v prvom kole volieb vystupoval veľmi sebavedome. Pred svojimi podporovateľmi predniesol reč, akoby už vyhral miesto v Elyzejskom paláci. Keď svoje víťazstvo oslávil v luxusnej parížskej reštaurácii, francúzske ľavicové denníky si neodpustili kritiku.

„Znamenia, ktoré vyslal v nedeľu, sú viac ako znepokojujúce. Oslava víťazstva, keď je odeň ešte ďaleko, a večera so svojimi priateľmi v šik reštaurácii v šik štvrti ukázali, v akej pozícii sa nachádza,“ napísal denník La Libération.

Namiesto kampane demonštrácie

Macron v nedeľu potrebuje získať od voličov jasné potvrdenie svojich plánov. Pred druhým kolom však akoby poľavil a viac ako jeho predvolebnej kampani sa Francúzi venujú demonštráciám.

Pri príležitosti Sviatku práce vyšli do ulíc odporcovia aj podporovatelia prezidentských kandidátov, ku ktorým sa pridali odbory nejednotné v otázke ich podpory. V uliciach Francúzska bolo v pondelok viac ako 142-tisíc ľudí, pričom najväčšia demonštrácia prebehla v Paríži.

Neobišla sa však bez násilností, pri ktorých sa podľa denníka Le Monde zranilo aj šesť policajtov.

Počas Sviatku práce vystúpila pred svojimi podporovateľmi aj krajne pravicová kandidátka Marine Le Penová. Jej reč sa však nápadne podobala na tú, ktorú pred dvoma týždňami predniesol neúspešný kandidát Francois Fillon.

Od slova do slova zopakovala mnohé z jeho pasáží, predovšetkým tie o vplyve Francúzska vo svete. Video porovnávajúce ich prejavy sa stalo populárnym na sociálnych sieťach ako to spred roka, keď Melania Trumpová, manželka vtedy len kandidáta na amerického prezidenta Donalda Trumpa, použila pasáže prejavu Michelle Obamovej.

Le Penovej tím však poprel, že by išlo o plagiát, a šéf jej kampane David Rachline pre denník La Libération uviedol, že prejav bol poctou Fillonovi. Podľa denníka malo ísť o Le Penovej rozhodujúcu reč, ktorej hlavné posolstvá však zatienil výsmech na sociálnych sieťach.

Medzitým sa v novinových stánkoch objavujú francúzske denníky, ktoré porovnávajú volebné programy oboch kandidátov na post prezidenta. Kým titulnú stranu denníka Le Monde v utorok tvorili len priezviská Macron – Le Penová, denník La Libération vyšiel so špeciálnym vydaním, v ktorom sa venoval Národnému frontu a Le Penovej.

„Marine Le Penová vyhlasuje, že kandiduje v mene ľudu. Poznáme dôsledok takého sloganu,“ uvádza denník. „Ak je z ľudu, tých, čo kritizuje, sú nepriatelia ľudu.  A proti takým, cez najrôznejšie taktické odbočky, je všetko dovolené. Keď to vieme, mali by sme váhať?“