Váhostav sa má stiahnuť z Keltov, Pellegrini pripúšťa odklon od garáží
Aktualizované 16:50 – Architekti a archeológovia dosiahli, že na Hrade ukážu všetky tri významné keltsko-rímske stavby. O garážach ešte budú rokovať.
Ťažké stroje a buldozéry, tony železných výstuží a kamenia. Na stavenisku budúcich garáží na Bratislavskom hrade sa neobmedzene pohybujú robotníci. Fotograf Denníka N ich zachytil napríklad aj pri tom, ako koordinujú presun veľkého debnenia na stavbe, v ktorej archeológovia objavili keltský zlatý poklad.
Tomu má byť koniec. Jedným z výsledkov komisie odborníkov, ktorá na Bratislavskom hrade rokovala viac ako 14 hodín je, že robotníci Váhostavu sa majú stiahnuť od keltsko-rímskych nálezov. Všetky tri významné stavby oplotia, stavebníci tam už nemôžu skladovať materiál a ani robiť tam skládky.
Mali sme oprávnené obavy o poškodenie nálezov, hovorí archeológ Ján Rajtár z Archeologického ústavu SAV.
Boli naozaj stavby v ohrození? A prečo doteraz neboli vyhlásené za pamiatky? “Tie pamiatky sa nachádzajú v areáli Bratislavského hradu, ktorý sám osebe národnou kultúrnou pamiatkou. Zvláštne vyhlasovanie týchto objavov nie je potrebné,” vyhlásil archeológ Štefa Holčík, ktorý na rokovaniach zastupoval vedenie Národnej rady.
Dobre, ukážeme všetko
Najväčší pokrok nastal v tom, že vedenie parlamentu sľúbilo ukázať verejnosti všetky tri významné stavby na severnej terase.
„Budeme rešpektovať názor odborného grémia, že budú prezentované archeologické nálezy in situ (na mieste), to znamená, že nebudú zasypané,“ oznámil predseda parlamentu Peter Pellegrini.
„Bude si to vyžadovať nájsť dôstojný spôsob vo forme krycích stavieb. Tak, ako sme mali v pláne vytvoriť podzemnú stavbu na prezentáciu historickej podlahy, budeme v krycej stavbe prezentovať aj nájdené murivo v ďalšej časti,“ povedal Pellegrini. Upozornil zároveň, že tak musia zmeniť projekty a aj rozpočet.
„Rešpektujeme, že pri hodnotných nálezoch, aké sa tu našli, nie je asi vhodné rozprávať o nejakom miernom navýšení rozpočtu na ich ochranu,“ povedal.
Stavbu so zachovanou podlahou sľubovali ukázať už skôr.
Ďalšiu budovu, z ktorej zostali dva múry a dva stĺpy, napokon nezasypú zemou. Aj tú zastrešia a vybudujú okolo nej miestnosť, v ktorej ju ukážu, oznámil v stredu predpoludním predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer).
Sporná zostala keltsko-rímska stavba pod budúcou Zimnou jazdiarňou, čo má byť replika niekdajšej tereziánskej stavby, v ktorej chce Národná rada robiť spoločenské akcie. Práve na mieste podzemia budúcej Zimnej jazdiarne je tretí z významných nálezov, stavby, v ktorej archeológovia našli zlatý poklad.
Takto má vyzerať severná terasa Hradu po prestavbe.
Tretia z keltsko-rímskych stavieb má byť podľa najnovších plánov Národnej rady pod pódiom spoločenskej sály. Architekt obnovy Ivan Masár vysvetľoval, že pódium sa bude zdvíhať. Cez deň ukážu návštevníkom archeologický nález, večer budú na pódiu vystúpenia. Tento koncept sa už viackrát menil.
“Predložili sme návrh, aby sa vytvoril mechanizmus, aby posuvné javisko umožňovalo ukázať nálezy. Malo by to umožňovať, aby napríklad počas dňa boli nálezy odkryté spolu s nálezmi v severnom bastione. Tieto priestory budú podzemne prepojené. A večer by bolo zasa možné tam absolvovať program,” povedal architekt prestavby Hradu Masár.
Kongresy a akcie by mohli ísť do podzemia
Vedenie Národnej rady prezentovalo, že sa dohodli aj na tomto. Architekt Ľudovít Urban však reagoval, že na Zimnej jazdiarni sa experti s vedením parlamentu nezhodujú. „Dohodli sme sa, že sa nezhodneme na riešení tohto bodu,“ povedal architekt Urban. Po odprezentovaní riešenia sa chcú architekti o Zimnej jazdiarni ešte baviť.
Architekti navrhovali, aby radšej spoločenská či kongresová sála bola namiesto Zimnej jazdiarne v podzemí na mieste, kde budujú garáže.
„Jazdiareň je iba replika, analógia obvodových múrov bez pôvodnej funkcie aj pôvodného interiéru. Z pôvodnej jazdiarne sa nenaplní nič, iba kulisa. Začali sme debatu, či má takáto kulisa vôbec vzniknúť. Aby bola jej funkcia spoločenskej sály premiestnená do veľkého priestoru v podzemí,“ hovorí pre Denník N architekt Urban. V predošlej verzii navrhovali architekti v podzemí namiesto garáží výstavné priestory, kombinované možno s parkovaním a depozitom nálezov.
Urban upozorňuje na to, že v Budapešti dokázali nedávno po mnohých debatách a zmenách projektov podobne dostať kongresové centrum do podzemia pri Dunaji a nenarušili tak historický ráz historického centra.
Geológ Ján Madaras urobil nákres stavieb a nálezov.
Garáže: Ešte uvidíme
Zimnej jazdiarne sa vedenie parlamentu nechce vzdať. Pellegrini však prvý raz pripustil debatu o tom, že podzemné garáže nemusia využívať iba na parkovanie áut. K tejto téme sa ešte majú experti zísť.
„O tom, ako bude využívaný podzemný objekt, sa bude ešte diskutovať,“ povedal Pellegrini.
„Momentálne sa to pre mňa stáva podzemným objektom, ktorý treba dokončiť. Či to budú garáže, ukáže čas. Možno to bude objekt, ktorý sa bude dať využiť multifunkčne, v prípade potreby na parkovanie, prípadne na iné účely. Je to stále otvorená otázka,“ povedal predseda Národnej rady.
Pozastavenie výstavby na Hrade, ktoré žiadali experti, je podľa Pellegriniho bezpredmetné.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
