Denník N

Vedenie trnavskej masmediálky minulo desaťtisíce na cesty do Ázie, vraj môžu priniesť študentov z Číny

Budova Fakulty masmediálnej komunikácie. Foto N – Tomáš Benedikovič
Budova Fakulty masmediálnej komunikácie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na zahraničné konferencie v Ázii cestovala za peniaze univerzity najčastejšie dekanka fakulty spoločne so svojím manželom Slavomírom Magálom, vedúcim jednej z katedier. Cesty mali veľký prínos pre fakultu, vysvetľujú.

Vlaňajší júl v šesťmiliónovom čínskom meste Kanton (Guangzhou). Na konferencii o marketingu a manažmente v oblasti turizmu a ubytovacích služieb sa zúčastnil aj vedúci katedry teórie digitálnych hier trnavskej masmediálky a šéf fakultného akademického senátu Slavomír Magál.

V zborníku z konferencie neskôr publikuje osemstranovú prácu s názvom „Marketingová komunikácia seniorov v golfovej turistike“. Okrem Magála prišli na čínsku konferenciu aj ďalší ľudia z trnavskej Fakulty masmediálnej komunikácie. Dekanka Dana Petranová, v súkromí Magálova manželka, a vedúci katedry marketingovej komunikácie Rudolf Rybanský.

Účasť slovenských akademikov na zahraničnej konferencii nie je ničím nezvyčajným, naopak, je dobre, že vedci nadväzujú kontakty so svetom. Prekvapí však účet za celú cestu, ktorý hradila univerzita. Letenky objednané od cestovky Satur stáli 9500 eur, ostatné náklady na cestu, ktoré univerzita preplatila eseročke Event Master, vyše 17-tisíc.

Cesta do Číny teda stála dohromady 27-tisíc a nebola ojedinelá. Pri pohľade na zverejnené faktúry na stránke Univerzity sv. Cyrila a Metoda vidieť, že dekanka Petranová s manželom Magálom cestujú do Ázie častejšie.

Do Grécka aj s deťmi

Len pred niečo vyše mesiacom sa Petranová s Magálom vrátili z Thajska. Podľa univerzity ich sprevádzal ešte jeden vyučujúci. Letenky do Bangkoku stáli univerzitu 8-tisíc eur, aj keď bežná letenka do hlavného mesta Thajska nestojí viac ako 600 eur. Ak letíte drahšou biznis triedou, bude to viac, podľa stránky pelikan.sk okolo 1600 eur.

Dekanka fakulty s vedúcim katedry umeleckej komunikácie leteli vlani spolu aj na konferencie do Singapuru či Tokia, absolvovali aj cesty do Osla či gréckeho Heraklionu, kam vycestovali v júni na Medzinárodnú konferenciu o súčasných otázkach marketingu. Mimochodom, aj so svojimi deťmi, ako hovorí Petranová.

Takto sa lieta v biznis triede. Foto – Fotolia

„Na zahraničnej ceste na medzinárodnú vedeckú konferenciu v Grécku nás sprevádzali deti a ďalšia dospelá osoba, ktorá sa o ne starala v čase našich pracovných povinností. Ich letenky a pobyt sa hradil výlučne zo súkromných prostriedkov,“ odpovedala dekanka fakulty.

Faktúry za tieto cesty? Letenky pre troch do Singapuru za 6500 eur, zvyšné náklady 8500 eur. Tokio pre dvoch ľudí stálo dohromady takmer 13-tisíc, cesta do gréckeho Heraklionu vyše 5600 eur.

„Tie náklady sú pozoruhodné, nie je tam nejaká chyba?“ pýta sa výskumný pracovník brnianskej katedry mediálnych štúdií Jakub Macek. „Na mojom pracovisku je zvykom strážiť si primeranosť cestovných nákladov, a tie náklady, ktoré opisujete, by u nás neprešli.“

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Podľa Macka sa pri cestách za vedou na niečom ušetriť nedá, to sa týka najmä vstupu na konferencie či miestnej dopravy. Na iných veciach, ako je ubytovanie, to už trochu ide. „A na niektorých veciach ušetriť musíte – štandardom je napríklad lietať v ekonomickej triede, pretože za peniaze, ktoré ušetríte, môže ísť na inú konferenciu niekto ďalší,“ dodáva Macek.

Vysokoškolský pedagóg z Brna hovorí, že jeho najdrahšou cestou v kariére bola desaťdňová služobná cesta na konferenciu v kanadskom Montreale v roku 2014. Masarykovu univerzitu vyšla na 2-tisíc eur.

Drahšie letenky, lepšia veda?

Dekanka Petranová hovorí, že organizácia zahraničných ciest podlieha ich internej smernici, spoluprácu s cestovkami upravuje aj zákon o verejnom obstarávaní. Platí napríklad, že univerzity si podľa zákona nemôžu kúpiť len tak jednu letenku cez portál ako pelikan.sk. Musia ich nakupovať cez verejný tender. Paradoxne, to neraz letenky skôr predraží, lebo školy nemôžu reagovať na akciové ponuky na internete.

To tvrdí aj rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozef Matúš. „Niektoré vami uvádzané vysoké náklady na dopravu sú dôsledkom verejného obstarávania. Ako príklad možno uviesť aj zahraničnú pracovnú cestu do Thajska za 8-tisíc eur, kde museli byť letenky vybrané na základe rámcovej dohody z troch cenových ponúk, kde vyhrala najnižšia ponuka.“

No prečo na masmediálke lietajú drahšou biznis triedou? „Jednou zo zásad je, že sa lieta letenkami v ekonomickej triede. Členovia kolégia dekanky majú možnosť pri letoch trvajúcich dlhšie ako päť hodín použiť biznis triedu, ako je to bežné všade na svete,“ tvrdí Petranová.

Sinológ a pedagóg Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Martin Slobodník lieta do Ázie tiež. „Minulý rok v júni som absolvoval mesačný výskumný pobyt v Pekingu a Šanghaji, hradený bol z vedeckého grantu taiwanskej sinologickej nadácie,“ hovorí Slobodník.

„Letenky si všetci na našej univerzite musíme kupovať cez firmu vysúťaženú vo verejnom obstarávaní. Stála okolo 700 eur, bol to priamy let Viedeň – Peking – Viedeň, ktorý je trochu drahší ako lety s prestupovaním, tie však často trvajú aj viac ako 15 hodín. Rovnako ako vždy v minulosti, aj minulý rok som letel ekonomickou triedou.“

Podľa Slobodníka nijaká domáca alebo zahraničná vedecká grantová agentúra neschváli rozpočet vedeckého projektu, v ktorom by figurovalo cestovanie v biznis triede. „V uplynulých troch rokoch som viedol na katedre projekt rozvoja koreanistiky financovaný pomerne štedro kórejskou grantovou vedeckou agentúrou. V rámci neho k nám z Južnej Kórey prišli prednášať dvaja profesori, ale aj tí cestovali ekonomickou triedou.“

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo práve Ázia?

Petranová vysvetľuje, že jej fakulta nehradí cesty na konferencie zo štátnej dotácie pre univerzitu, ale z vlastných zdrojov. Teda z grantov, projektov či z toho, čo škole svojimi aktivitami zarobia pedagógovia. Univerzita sv. Cyrila a Metoda dostáva ročne od ministerstva školstva asi 11,5 milióna eur.

Cesty do zahraničia považuje za bežné, za posledné dva roky podľa nej fakulta vyslala svojich pedagógov do dvadsiatky krajín.

„Medzinárodné vzťahy a poznanie fungovania zahraničného akademického prostredia sa nedajú budovať sediac pod prípeckom, ale jedine aktívnou účasťou na medzinárodných podujatiach a konferenciách a návštevou benchmarkingovo inšpiratívnych zahraničných vzdelávacích inštitúcií,“ hovorí dekanka masmediálnej fakulty.

„Zahraničné služobné cesty sa plánujú podľa potrieb kvalifikačného rastu pedagógov, na základe pozvaní od usporiadateľov konferencií a s cieľom rozšírenia výsledkov vedeckej činnosti formou publikovania v cudzine, čo je významné akreditačné kritérium,“ hovorí Petranová.

„Na miesta, kde je predpoklad nadviazania akademickej spolupráce, chodia najvyšší predstavitelia. Disponujú kompetenciami, ktoré umožňujú uzatvárať zmluvy, podpisovať dohody a riešiť podmienky medzinárodnej spolupráce priamo na mieste. Dekanka a členovia kolégia dekanky túto podmienku spĺňajú a navyše majú vynikajúce rokovacie schopnosti.“

Magál nevidí nič zlé na tom, že sa ich cesty na konferencie prekrývajú. No zároveň vysvetľuje, že vždy musel každý z nich za seba poslať organizátorom odborný článok, ktorý sa mal publikovať v zborníku. Až na základe toho, či bol článok zaradený do zborníka, prišlo pozvanie na samotné podujatie.

Okrem vedeckej činnosti mali mať cesty aj ďalší prínos. „Výstupy z ciest na konferencie musia mať vždy publikačný, projektový alebo rozvojový prínos pre univerzitu,“ vysvetľuje to Petranová.

Deň otvorených dverí na FMK. Foto – Facebook FMK/Daniel Minárik

Magál hovorí, že vyššie náklady na cesty sú primerané, lebo fakulte do budúcna môžu priniesť efekt – napríklad v podobe zahraničných študentov. „Radi by sme, aby do dvoch rokov na našej fakulte študovala stovka študentov z Číny, Vietnamu a okolitých krajín.“ Masmediálna fakulta podľa neho pripravuje štúdium v angličtine napríklad v novom programe Teória digitálnych hier, ktorý dnes študuje asi 160 slovenských študentov.

Trnava by podľa neho mohla byť lákavá pre tých ázijských študentov, ktorým sa síce podarí získať lokálne štipendium, na štúdium na západných univerzitách by im však nestačilo.

Na linke Trnava – Kjóto

Podobne argumentuje aj Petranová. Vďaka ázijským cestám podľa nej fakulta nadviazala spoluprácu s Ritsumeikan Centre for Game Studies pri Univerzite v Kjóte, kde sa teórii digitálnych hier venujú. Riaditeľom centra je vynálezca Nintenda, Masayuki Uemura, ktorý v apríli prišiel aj na konferenciu fakulty v Smoleniciach.

V médiách sa o podujatí písalo najmä pre pozvanie Tibora Eliota Rostasa, vydavateľa časopisu Zem a vek, ktorý publikuje neoverené správy a články. Uemura tu dostal od univerzity titul čestného doktora a dekanka Denníku N poslala e-mail, v ktorom japonský hosť ceremóniu na smolenickom zámku charakterizoval ako „najpamätnejší deň vo svojom živote“.

Pedagógovia, ktorí vycestujú na zahraničnú konferenciu, by na nej mali aj publikovať, čo Magál s Petranovou naozaj splnili. Pre vysoké školy je to dôležité hneď dvakrát – publikované príspevky zo zahraničných konferencií ovplyvňujú akreditáciu študijných programov a premietajú sa aj do rozpočtu fakulty. Laicky povedané: štát na základe publikovaných príspevkov v nasledujúcich rokoch vysokú školu odmení.

Petranová vraví, že v tomto je jej fakulta úspešná – pri komplexnej akreditácii dosahujú áčkové, teda najvyššie hodnotenia, a získavajú aj viac peňazí. „Výsledkom je, že už dvanásť rokov nemáme rozpočtové problémy a môžeme si dovoliť financovať oveľa viac služobných ciest a zahraničných pobytov študentov, doktorandov a pedagógov ako doteraz.“

Jakub Macek z brnianskej katedry mediálnych štúdií hovorí, že posudzovať úroveň zahraničných konferencií je pomerne zložité. I keď jemu samému podujatia v Singapure, Kantóne či v Tokiu veľa nehovorili, dodáva, že to môže byť aj tým, že trnavská masmediálka sa narozdiel od jeho domovskej katedry venuje aj marketingu.

V akademickom prostredí existujú kritériá, ako posúdiť príspevok zo zahraničnej konferencie. Napríklad, ak je zborník z konferencie indexovaný v rešpektovaných vedeckých databázach Web of Science alebo Scopus, je považovaný za „hodnotnejší“ ako zborník, ktorý takto zaradený nie je.

Budova FMK v Trnave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Petranová hovorí, že za posledné dva roky ľudia z fakulty prezentovali 89 výstupov na zahraničných konferenciách. Z toho bolo 29 indexovaných v prestížnych databázach Web of Science a Scopus, čo ona sama považuje za unikátne. I keď jej či Magálove texty z vlaňajších konferencií v Singapure, Kantóne či v Tokiu zatiaľ takto zaradené neboli, za posledné dva roky mali v relevantných databázach po tri výstupy aj oni dvaja. Proces akceptácie do databáz trvá v priemere dva roky.

Obaja napríklad publikovali v roku 2015 v zborníku konferencie v Pekingu, na ktorú vycestovali tiež spolu. A i keď ich texty nemali viac ako päť strán – a obaja na nich robili ešte aj s inými autormi –, sú zaradené v databáze Web of Science, a teda sa rátajú ako tie hodnotnejšie.

Rozhoduje cena, nie adresa

Vyčísliť prínos jednej konkrétnej publikácie v zahraničnom zborníku sa dá len čiastočne. Dekanka FMK Petranová napríklad spomína, že za päťstranovú prácu o teórii dokumentárneho filmu v modernej dobe dostal Magál v Singapure ocenenie za najlepší príspevok konferencie.

„Toto ocenenie môže znamenať v súhrne rozpočtových prostriedkov a splnenia akreditačných kritérií pre zaradenie medzi takzvané výskumné univerzity na obdobie štyroch až piatich rokov sumu až vyše 10-tisíc eur ročne. Samozrejme, metodiky sa môžu meniť a sú vo vývoji,“ vysvetľuje.

Dekanka však preháňa, hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade, súčasné akreditačné kritériá ešte kategóriu výskumných univerzít nepoznajú, zaviesť by ju mala až novela zákona. Navyše, Magálov príspevok bude pri hodnotení fakulty len jedným z dielikov veľkej mozaiky – dnes ide len o bežný príspevok zo zahraničnej konferencie, ktorý v balíku peňazí za vedeckú činnosť fakulte v nasledujúcich rokoch prinesie niečo vyše tisícky eur ročne.

Na porovnanie: jeden článok v najprestížnejšej kategórii takzvaných karentovaných vedeckých časopisov už môže pre akademické pracovisko znamenať príspevok v hodnote necelých 15-tisíc eur.

Hotel Agátka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Cesty na vedecké konferencie pre univerzitu zabezpečuje eseročka Event Master, ktorú vlastní Ján Svoboda, bývalý riaditeľ hotela Agátka. Hotel prevádzkuje akciovka Kamila, kde je Magál šéfom predstavenstva a jedným z akcionárov. Svoboda si v obchodnom registri uvádza ako svoju adresu administratívnej budovy pri hoteli Agátka.

Podľa vedenia univerzity podnikateľ vyhral v normálnej súťaži. „V prípade firmy Event Master vybrala Fakulta masmediálnej komunikácie na základe zákona o verejnom obstarávaní z troch cenových ponúk firmu s najnižšou cenovou ponukou. V žiadnom prípade nám nebolo známe sídlo spoločnosti,“ odpísal rektor univerzity Jozef Matúš.

Magál hovorí, že so Svobodom sa poznajú, charakterizuje ho ako šikovného manažéra. Na UCM podľa neho uspel zrejme preto, že pozná prostredie univerzity, no zároveň dodáva, že nie každý tender, ktorého sa na škole firma Event Master zúčastnila, aj vyhrala.

Granátové jablko vrátili

Fakulta masmediálnej komunikácie sa posledný mesiac spomínala v médiách najmä v súvislosti s kontroverzným pozvaním Tibora Eliota Rostasa na panelovú debatu o budúcnosti médií.

Petranová jeho účasť na odbornej konferencii obhajovala. „Nenecháme sa spútať ortodoxnými, dogmatickými a nenávistnými postojmi k hocičomu, čo takzvaný mainstream považuje za nenáležité alebo priveľmi odvážne. Na našich podujatiach a v našich médiách má každý možnosť slobodne a v otvorenej diskusii vyjadriť svoje ľudské, odborné aj politické stanovisko,“ napísala vtedy na Facebooku.

Foto N – Tomáš Benedikovič

V reakcii na Rostasovu účasť na konferencii sa rozhodlo niekoľko absolventov fakulty vrátiť ocenenie Granátové jablko, ktoré fakulta udeľuje svojim úspešným absolventom a študentom, ktorí šíria jej dobré meno. Ocenenie vrátil napríklad copywriter Radovan Andrej Grežo, marketér Jakub Ptačin či publicistika Veronika Pizano.

„Udalosti uplynulých týždňov okolo účasti konšpirátora Rostasa nám vzali dôvody pre hrdosť na FMK UCM. Vedecká konferencia má ctiť vedu a to znamená ľudí, ktorí ctia fakty. Rostas je práve človekom, ktorý neustále dokazuje, že fakty, veda či pravda preňho nič neznamenajú,“ napísali v spoločnom vyhlásení.

Petranová vo svojej reakcii autorom vyhlásenia odpísala, že ich rozhodnutie rešpektuje, aj keď ho považuje za teatrálne. Vyzvala ich však, aby fakulte vrátili aj peniaze, ktoré sa s ocenením spájali, dohromady 1250 eur. Ptačin, Grežo a Pizano ich chceli pôvodne venovať blogerovi Jánovi Benčíkovi a učiteľovi Jurajovi Smatanovi, ktorých považujú za autorov bojujúcich proti dezinformáciám.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie