Denník N

Nie brak. Hanba Evity Urbaníkovej je inde

Kvalitná literatúra existuje. Je prirodzené, že vydavateľom braku sa to nepáči, ich knihy ňou totiž nie sú.

Evita Urbaníková nivelizuje, keď hovorí, že kvalitná literatúra je len akýsi konštrukt akýchsi samozvaných elít. Podsúva, že elity nemajú legitimitu. Logicky, sú predsa samozvané. Kto ich zvolil? Kto im dovolil rozhodovať?

A o čom sa tu vlastne bavíme, jasne predsa už dávno rozhodol ľud: knihy sa predávajú po tisícoch, ba desaťtisícoch. Ľud vie, čo je dobré, stačí sa pozrieť okolo seba.

Ľud rozhoduje na domovej schôdzi, ľud miluje Desmod a Fica a predtým miloval Drišľak a Mečiara. Ten ľud, ktorý teraz zvažuje Kotlebu, je povestný tým, že sa rozhoduje správne. Ľud kašle na samozvané elity. Pripomína vám to niektorého politika? A ak áno, ktorých?

No a teraz, keď sme si ukázali, že je to omyl, môžeme ísť ďalej.

Nie je žiadna hanba oddávať sa braku. Sám si na vyprážanom syre s hranolkami pochutím kedykoľvek, v opere som bol prvýkrát minulý mesiac a medzi moje najobľúbenejšie filmy patrí Hriešny tanec.

Áno, aj Hriešny tanec je brak.

Problém nie je v tom, keď sa vám brak páči, problém nie je ani v tom, keď na braku zarábate. Problém je, keď si to nepriznáte. Nutne potom totiž v urputnej snahe legitimizovať svoje živobytie skončíte pri kritizovaní samozvaných elít, ktoré majú tú drzosť určovať, čo je literatúra.

Lenže nie, literatúru nám nezoberiete: Keleová-Vasilková sa nemôže porovnávať s Hemingwayom. Nemôže sa porovnávať ani s Austerom, dokonca ani s Nesbom. Hádam odpustia, že sa v tomto stĺpčeku ocitli. Nikdy ju nenatlačíte do tej istej kategórie len preto, že tiež vydáva písmená na papieri.

Existuje Mozart a existuje No Name, to však ani zďaleka neznamená, že sú si rovní – a nie sú to žiadne samozvané elity, ktoré o tom rozhodli. Volá sa to objektívna kvalita. Existujú kritériá. Pravdu? Sám som napísal knihu a za veľa nestojí. Neodporúčam ju.

Dospel som a už si nemyslím, že sa za brak treba hanbiť, treba si ho len priznať. Povedať, že ide o kvantitu a nie kvalitu. Pripustiť dieru na trhu a správne načasovanie. Úspešný biznis model, veď na to dokonca možno byť hrdý.

Za čo sa však určite hanbiť treba, sú zbytočné klamstvá. Ech, nepríjemne malé Slovensko, na ktorom každý každého pozná, že?

Osobne totiž viem o minimálne jednom človeku, ktorý stále čaká na vyplatenie celého honorára. Už môže rátať v rokoch. Viem dokonca aj to, že takýchto ľudí je viac – lenže aké peniaze exekúciou dostanete z firmy bez peňazí? A aký tlak dosiahnete, keď sa ostatní rozhodnú mlčať?

Môžete akurát tak sledovať úspešný časopis a zájsť do kina na kasový trhák. Biznis model.

To je hanba a nie vydávanie braku.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie