V Bulharsku sa do vlády dostala proruská krajná pravica, ktorá je za odchod z NATO
Proeurópsky kurz Bulharska by to zmeniť nemalo, tvrdí analytik.
V jednom zo štátov Európskej únie v týchto dňoch vzniká vláda, v ktorej bude sedieť krajne pravicová strana. Kým takéto strany posilňujú v parlamentoch rôznych európskych krajín, dostať sa do vlády je pre ne stále výnimočné.
Momentálne sú vo vláde iba populistická a menej radikálna Strana Fínov, v minulosti to boli Slobodní v Rakúsku.
Krajne pravicovú stranu vo vládnej koalícii bude mať Bulharsko. V stredu staronový premiér Bojko Borisov oznámil vznik svojej tretej vlády. Jeho strana GERB, ktorá vyhrala marcové voľby, bude vládnuť s koalíciou nacionalistických a krajne pravicových strán Spojení patrioti. Táto vláda by mohla viesť krajinu aj o rok, keď bude Sofia predsedať Európskej únii.
Spojení patrioti získali v marcových voľbách vyše 9 percent hlasov a stali sa rozhodujúcou silou. Spolu s nimi bude mať Borisovova vláda väčšinu dvoch poslancov v 240-člennom parlamente. Alternatívou voči tejto vláde by podľa Borisova bolo opakovanie volieb.
Tri nacionalistické strany v jednej
Koalíciu Spojení patrioti tvoria v skutočnosti tri nacionalistické a krajne pravicové strany, ktoré sa líšia v stupni extrémizmu. „Je to zvláštny mix strán,“ hovorí pre Denník N bulharský analytik Daniel Smilov z Centra pre liberálne stratégie.
Najradikálnejšia z nich je strana Ataka (v preklade útok). Strana je silno proruská, protiturecká a protimoslimská. Podporuje odchod Bulharska z NATO a prehodnotenie pozície v Európskej únii.
Niektoré ich vyjadrenia v minulosti mali blízko k neonacizmu, no podľa Smilova nie sú známe priame prepojenia s neonacistami. Vznikla v roku 2005 a už v ten rok sa dostala do parlamentu. Najvyššiu podporu mala Ataka v roku 2009, keď dosiahla 9 percent, no postupne jej vplyv klesal.
V roku 2015 sa jej členovia zúčastnili konferencie v Rusku spolu s podobne orientovanými stranami (okrem iného nemeckej neonacistickej NPD či gréckeho Zlatého úsvitu). Strany podpísali vyhlásenie, ktoré podporilo ruskú anexiu Krymu a označilo NATO za „nástroj diktatúry vojenskej sily“.
Zakladateľ Ataky Volen Siderov sa v roku 2006 dostal do druhého kola prezidentských volieb. Napísal knihu Bumerang zla, ktorú podľa Sofia Globe jeho kritici nazvali antisemitskou. Objavuje sa v nej aj popieranie holokaustu.
Hoci je strana silne proruská a chce vystúpiť z NATO, keď vstúpila do Spojených patriotov, aspoň verbálne sa umiernila. „Oficiálne sa zmenili, Siderov sa vyvaroval šokujúcich vyjadrení,“ hovorí politológ Smilov.
Siderov po voľbách podľa Sofia Globe povedal, že jeho strana je aj naďalej za vystúpenie z NATO, no momentálne nemá takú silu, aby to presadila. Nová bulharská vláda tak bude oficiálne proeurópska a bude podporovať zotrvanie v NATO. Samotný líder strany Ataka v novej vláde nebude zastávať ministerský post.
Minister obrany
Naopak, novým ministrom obrany sa stane Krasimir Karakačanov, líder ďalšej z trojice strán, ktoré tvoria Spojených patriotov. V bulharskej politike je vyše 25 rokov.
Jeho strana sa nedá nazvať proruská, nie je ani za vystúpenie z NATO. Má blízko k ortodoxnej cirkvi.
Karakačanov skončil tretí v minuloročných prezidentských voľbách, keď získal 15 percent a skoro 600-tisíc hlasov (v sedemmiliónovom Bulharsku). Päť rokov predtým mal pritom podporu iba 30-tisíc hlasov. Prezidentom sa napokon stal bývalý veliteľ letectva Rumen Radev, ktorý zastáva mierne proruské postoje, no súčasne podporuje NATO.
„Karakačanov je umiernený nacionalista. Umiernený v tom zmysle, že viac-menej ho hlavné strany považujú za prijateľného,“ hovorí analytik Smilov. Podpredsedom vlády bude aj tretí z nacionalistickej koalície, Valerij Simeonov.
Tieto dve strany z opozície podporovali aj predchádzajúcu vládu Borisova. Tentokrát však budú priamo v kabinete aj s ešte radikálnejšou Atakou. Podľa Smilova sa však do programového vyhlásenia nedostala žiadna z téz, ktoré by sa dali nazvať protieurópske či proti NATO.
Nie sme barbari
Podľa Smilova je otázka, či koalícia v súčasnej podobe vydrží, keďže má len tesnú väčšinu a tvoria ju rôzne strany. Na druhej strane, strany majú záujem zostať spolu. Získali totiž aj niektoré ekonomické posty či rezorty súvisiace s životným prostredím, kde je relatívne veľa peňazí.
V januári 2018 bude Bulharsko predsedať Únii. A líder Ataky Siderov tvrdí, že „ukážu európskym lídrom, že bulharskí nacionalisti nie sú žiadni barbari, a že existujú aj rozumní politici, ktorí sú patrioti“.
Politológ Smilov to vidí trochu inak. „Toto môže spôsobiť problémy s reputáciou pre bulharskú vládu,“ hovorí Smilov.
V čase, keď sa francúzskou prezidentkou môže stať Marine Le Penová, sa však nečaká silná reakcia Európskej únie na novú vládu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].