Rozoznávajme medzi spornými a šialenými návrhmi (Smer a Most nie sú SNS)

Ľudia na Slovensku chcú vyššie platy a momentálne niet významnejšieho politika, ktorý by si myslel, že si to nezaslúžia. Zažila sa predstava, že medzi súčasnou výškou platov na Slovensku a takým veľkým zvýšením, ktoré by prinieslo krachy a odchod investorov, je ešte dosť veľká medzera.

Preto sa teraz dvihla debata, ako zároveň pritlačiť na vysoko ziskové podniky a neublížiť pri tom firmám, ktoré platy nedvíhajú, lebo už jednoducho nemajú kam. V tej diskusii treba s úctou hovoriť o každom politikovi, ktorý navrhuje riešenia z príčetnej strany skutočnosti, lebo inak aj tu všetko pokazia radikálni populisti.

Najhorší sú kotlebovci a SNS. Kotlebovci zatiaľ nemajú žiadne konkrétne návrhy, no práve z ich prostredia vychádzajú demagogické bludy o tom, že za rovnako ťažkú prácu majú ľudia v celej Európe nárok dostať každý mesiac rovnakú výplatu. Na týchto fórach nenájdete návod, ako na to, títo ľudia len provokujú najspodnejšie emócie napríklad porovnaním platu predavačky v Luxemburgu a v Prešove.

SNS sa takisto tvári, akoby sa vyššie platy dali prikázať a že na tom každý okrem zlých kapitalistov získa. Zavedenie 13. platu príkazom je v ekonomickej praxi to, čo liečenie rakoviny savom v medicíne. Preto ho koalícia dá do zákona taký osekaný, že z neho možno ostane len čiastočné zníženie odvodov.

Bude sa to volať 13. plat, bude sa to tváriť ako zázračný dar koalície pracujúcim občanom, ale v praxi pôjde zrejme len o limitovanú časť platu raz ročne oslobodenú od odvodov. Bludu, že vláda dvihla zákonom platy, však aj tak časť verejnosti uverí.

A teraz k civilizovaným názorom v debate o platoch, medzi ktoré patrí aj dvíhanie minimálnej mzdy: Smer možno preháňa tempo, akým ju chce zvyšovať, no doteraz sa síce nič hrozné nestalo. Ostrejšie doteraz stúpla minimálna mzda až na konci druhej Ficovej vlády. Dovtedy Smer len robil dojem, zatiaľ čo pomer minimálnej a priemernej mzdy ostával na úrovni, kam sa dostal ešte za éry Dzurindu, Mikloša a Schmögnerovej.

Aktuálne je však Robert Fico naozaj rozhodnutý minimálnu mzdu dvíhať až k polovici priemernej (teraz je to okolo 46 percent). V ideálnom prípade to len minimálne spomalí naberanie zamestnancov a platmi to pohne nahor. Ak nie, modlime sa, nech si vláda chybu rýchlo prizná a prestane tlačiť.

Najrozumnejší a najférovejší spomedzi koaličných návrhov na dvihnutie platov dal Most-Híd. Zvýšenie odpočítateľnej položky základu dane automaticky dvihne čisté príjmy. Samozrejme, nebude to zadarmo, ale ak štát pre to príde o pár desatín percenta HDP, Kažimír to rozchodí.

Čo chýba, sú nápady, ako významnejšie zlepšiť postavenie zamestnancov bez rizika, že to so sebou stiahne aj firmy, ktoré si väčší rast platov dovoliť nemôžu. Idea, aby sa povinne zverejňovali platy v inzerátoch, k takým patrí, ale veľa ďalších nevidno. Teda ak nesnívame o tom, že vnútorná konkurencia prebudí odbory a tie si začnú dobre robiť svoju robotu.

Vývoj pomeru minimálnej a priemernej mzdy v %