Denník N

Maďarské strany v ohrození. SMK vymiera, voličom Mosta sa ponúka alternatíva

Béla Bugár na odhalení dvojjazyčného názvu na komárňanskej železničnej stanici. Foto - TASR
Béla Bugár na odhalení dvojjazyčného názvu na komárňanskej železničnej stanici. Foto – TASR

Postačí, aby vznikla prvá neetnická slovenská strana, a Most-Híd skončí. SMK dlho neprežije svoju závislosť od Orbána.

Keď minulý týždeň skrachovali rokovania o spolupráci medzi Mostom-Híd a SMK, z oboch strán zaznievali hlasy, ktoré za príčinu neúspechu označili neúprimnosť druhej partaje – tá vraj dohodu ani nechcela.

Faktom je, že obe strany mali dobré dôvody, prečo si neveriť. To však nebola jediná a ani hlavná príčina toho, že k dohode nedošlo. Aspoň vedenie oboch maďarských strán si dobre uvedomuje, že spolupráca môže byť ich poslednou šancou. Obe stranícke vedenia sa však vmanévrovali do situácie, v ktorej majú z veľkej časti zviazané ruky – a týka sa to najviac práve vzájomného zbližovania.

Úprimnosť SMK spochybňuje, že mala záujem len o veľmi obmedzenú spoluprácu pred župnými voľbami a aj to tak, že by dohoda v podstate prospela iba jej. Most žiadala, aby podporil bývalého predsedu SMK Józsefa Berényiho v boji o kreslo trnavského župana.

Sama nedokázala na oplátku ponúknuť ani podporu prípadného kandidáta Mosta na župana v Nitre či vôbec významnejšiu spoluprácu v nitrianskom VÚC. Jej najsilnejšia miestna a okresná organizácia v tejto župe, komárňanská, akúkoľvek spoluprácu s Mostom už dopredu rázne odmietla a vedenie strany na tom nič nezmení, ani keby chcelo.

Vedenie SMK taktiež už nejaký čas tvrdí, že skončí so svojou hlavnou politickou agendou posledných rokov: neustálym obviňovaním bugárovcov, že sa zapredali Slovákom a zradili maďarské národné a menšinové záujmy. Ak však má skutočne takýto zámer, dokázalo ho utajiť i pred straníckymi médiami a miestnymi organizáciami. Tie o novej politickej direktíve nič nevedia a ďalej omieľajú to o najhorších zradcoch a lokajoch cudzích záujmov.

SMK má naopak dobrý dôvod pochybovať, či Most napriek naťahovaným rokovaniam s ňou napokon aj na župnej úrovni neuprednostní spoluprácu so svojimi vládnymi partnermi. Varovaním pre SMK bolo, že krajský predseda Smeru v Nitrianskej župe už na začiatku apríla ohlásil predbežnú dohodu s SNS a Mostom-Híd o podpore doterajšieho župana Milana Belicu. Bugárova strana túto správu nedementovala.

Slovenskí voliči Mosta

Ďalšou prekážkou spolupráce je spomínané členstvo. Most sa proti vôli a pôvodnému zámeru maďarských zakladateľov stal skutočne nadetnickou stranou a už nemôže ignorovať názory svojich slovenských členov a voličov.

Slovenskí voliči Mosta sú jednak ľudia z juhu Slovenska, ktorí stranu volia ako zástupcu regiónu v nádeji, že pomôže ich dlhodobo diskriminovanej užšej domovine. Druhú skupinu tvoria liberálne zmýšľajúci Slováci či ľudia s nejednoznačnou identitou, ktorých Most oslovil tým, že okolo seba vytvoril ilúziu poctivej občianskej nadnárodnej strany, ktorá im väčšinu času chýbala. Najmä tí druhí by však ťažko akceptovali úzku spoluprácu so servilnou krajanskou klientelou autoritárskeho maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorou SMK v podstate je.

Vedenie SMK zase svojich príliš dlho huckalo proti údajným zradcom, ktorí by za prístup ku korytu zapredali aj vlastnú matku. Odpor členstva podobný tomu v Komárne je príkladom propagandy a vymývania mozgov, ktoré boli až príliš úspešné a dnes sa obracajú proti svojim tvorcom.

Manévrovací priestor SMK tiež silne obmedzuje závislosť od Fideszu. Orbánova strana nechce priznať, že jej koncepcia jedinej čistej a pravej maďarskej strany na Slovensku nefunguje. Orbánovskú klientelu združenú okolo SMK sužuje i obava, že by sa v prípade dohody musela s klientelou Mosta deliť o milióny eur, ktoré pod rôznymi zámienkami dostáva z Budapešti. To však platí aj v opačnom smere o delení verejných peňazí zo Slovenska, ku ktorým má teraz lepší prístup bugárovská klientela.

Inak povedané, aj keby vedenie Mosta a SMK myslelo spoluprácu úprimne, ich možnosti uzatvoriť poctivú dohodu sú obmedzené. Proti tomu všetkému však stojí prostý fakt, že ak obe strany nebudú spolupracovať, môžu v horizonte niekoľkých rokov skončiť.

SMK definitívne príde o šancu dostať sa do parlamentu. Aj keď sa ešte nejaký čas udrží na župnej a miestnej úrovni a niektorí jej lídri získajú lukratívne živobytie na juh do Dunaja, podobne ako sa to stalo skrachovaným lídrom straníckych filiálok Fideszu zo Srbska a z Rumunska, pre stranu to bude len predlžovanie jej agónie. A aj to platí len dovtedy, kým bude v Maďarsku pri moci Orbán.

Most bez parlamentu zanikne, pretože mimo celoštátnej úrovne prakticky neexistuje. Časť aj maďarských politikov Mosta, najmä tí mladší, síce môže pokračovať v slovenských stranách, ale to Most nezachráni, skôr urýchli jeho koniec.

Zánik je pre obe strany veľmi reálna a pomerne blízka alternatíva. SMK odkázanej výhradne na maďarských voličov jej tábor postupne vymiera. Má mnoho postarších voličov, mladých svojím atavistickým národniarskym programom nevie výraznejšie osloviť. Postupujúca asimilácia maďarskej menšiny ju ohrozuje viac ako Most, ktorý dokáže zaujať i ľudí z čoraz častejších zmiešaných manželstiev a voličov s nejednoznačnou etnickou identitou.

SMK oslabuje jej závislosť od Budapešti, často totiž plní tamojšiu objednávku, i keď to jej potenciálnych voličov zo Slovenska skôr odrádza. Dobrým príkladom sú posledné voľby. SMK si kampaň v súlade s Orbánovými práve platnými heslami postavila na strašení utečencami. Menšinu však zaujímali skôr iné veci.

SMK síce dúfa, že časom získa nejakých maďarských voličov sklamaných nízkym výnosom bugárovskej politiky spolupráce so Slovákmi. Na nich však čakala i pred poslednými dvomi voľbami a akosi neprichádzali. Jej voličský potenciál sa permanentne znižuje a strana nemá možnosti, ako straty nahradiť inak, než spoluprácou s Mostom.

Slovenská konkurencia

Preferencie Mosta sa zatiaľ napriek koalícii so Smerom a SNS výraznejšie neprepadli len preto, lebo jeho maďarskí a regionálni voliči stále čakajú, či v koalícii dosiahne to, na čo ich lákal: pomôže juhu Slovenska. Ak áno, vstup do vlády mu odpustia.

Most však ako vládna strana boduje najmä v symbolických menšinových veciach, ktoré paradoxne oslovujú skôr voličov SMK a ich skutočný prínos je neraz sporný. Okrem záchrany málotriedok, dvojjazyčných nápisov na železnici a kultúrnej autonómie zatiaľ nedokázal presadiť zmenu v prerozdeľovaní peňazí a dotácií tak, aby ukončil diskrimináciu juhu.

Všetci liberálni slovenskí voliči zas Most neopustili najmä preto, lebo nemali kam ísť. Slovenské strany im doteraz neponúkali prijateľnejšiu alternatívu. To však môže radikálne zmeniť nástup nových strán, ako sú Progresívne Slovensko alebo stredopravá strana Miroslava Beblavého. Tie môžu Mostu odlákať nielen liberálnych slovenských voličov, ale aj časť regionálnych a maďarských.

Najmä ak budú postupovať podľa západných zvyklostí a urobia pre slovenské strany doteraz nevídanú vec: nebudú etnickými stranami, budú sa úprimne zaujímať o potreby menšín, priberú do svojich radov menšinových politikov (nielen na okrasu) a úspešne oslovia menšinových voličov.

Podmienkou toho posledného však je, aby automaticky neočakávali, že ich príslušníci menšín budú voliť iba preto, lebo chcú vo všeobecnosti zlepšiť Slovensko. Ako každá skupina občanov majú i menšinoví voliči potreby, ktoré doteraz slovenské strany, fungujúce tiež na etnickom princípe, ignorovali, nechápali alebo rovno odmetali.

Nové strany môžu tieto potreby a požiadavky v rozumnej miere zapracovať do svojho programu a menšiny presvedčiť, že budú zastupovať ich záujmy, tak ako to obvykle funguje vo vyspelých demokraciách.

Najlepšie predpoklady na to má Progresívne Slovensko. Na Západe to takisto bývajú ľavicovo-liberálne strany, ktoré sa stávajú hovorcami rôznych menšín, obhajujú ich práva a ktoré za to menšiny volia. Príkladom toho, že si v Progresívnom Slovensku uvedomujú potenciál menšinových voličov a snažia sa ich zaujať, môže byť článok Zory Jaurovej o financovaní menšinovej kultúry, ktorý vyšiel v Denníku N 17. marca s príznačným názvom Menšiny si zaslúžia viac.

Nebude to ľahké, na oboch stranách je hlboko zažité politizovanie na etnickom základe a maďarskí voliči majú zlé skúsenosti s úprimnosťou záujmu slovenských politikov o ich problémy. Je to však možné, čo si dobre uvedomujú i v Moste a majú z toho strach.

Slovenskú politiku a vzťah väčšiny a menšiny by však postavilo na zdravšie základy, ak by sa zastupovanie etnických menšín a citlivosť na ich problémy neobmedzili len na menšinových politikov. A obe maďarské strany by si to tiež zaslúžili za to, čo predvádzajú.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie