Denník N

Hlavnú stanicu v Bratislave idú čiastočne prerobiť

Najdôležitejšia stanica na Slovensku tak, ako ju poznáme už celú jednu generáciu. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Najdôležitejšia stanica na Slovensku tak, ako ju poznáme už celú jednu generáciu. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Po dvadsiatich piatich rokoch majú na stanici nastať zmeny, ktoré pocítia aj cestujúci. Mali by získať nový prístup na peróny aj novú čakáreň vo vestibule.

V roku 1992 sa Čechom a Slovákom rozpadala federácia a Bill Clinton sa prvýkrát stal americkým prezidentom. Zároveň to bol rok, keď na bratislavskej hlavnej stanici dokončili posledné stavebné úpravy, ktoré pocítili aj bežní cestujúci.

Najdôležitejšia stanica na Slovensku odvtedy pripomína postkomunistický skanzen. Po viac než štvrťstoročí by sa to malo aspoň čiastočne zmeniť. Viac než čiastočná zmena sa udiať zatiaľ ani nemôže – spor mesta Bratislava a investora o stanicu a priestory pred ňou trvá a skôr než ku kompletnej prestavbe smeruje k „nekonečnému“ právnemu sporu.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v tejto situácii Denníku N potvrdili, že už tento rok začnú s niekoľkými významnejšími stavebnými úpravami. „Vieme, že stanica je v nevyhovujúcom stave, a to sa teraz snažíme zmeniť,“ hovorí generálny riaditeľ ŽSR Martin Erdössy.

Nepôjde o kompletnú prestavbu, ktorá by zmenila charakter budovy, ako to nedávno spravili na stanici v Košiciach. Novinky by si však mal všimnúť každý cestujúci.

Takto by mal možno už budúci rok vyzerať hlavný vestibul, predajné miesta sa majú presunúť do novo zrekonštruovanej haly bývalej reštaurácie, napravo od hlavného vchodu. Vizualizácia – ŽSR/Modulor

Tajná hala

Čiastkovými zmenami prejde aj vonkajšok stanice – budova má dostať novú fasádu aj strechu. Zásadnejšie úpravy sa však odohrajú vo vnútri.

Železnice sľubujú, že vyriešia aspoň niekoľko problémov, ktoré ľuďom pred nástupom na vlak či po vystúpení z neho komplikujú život.

Prvý problém je nevhodne usporiadaný hlavný vestibul. Jeho poznávacím znamením sú skupinky mladých ľudí, ktoré takmer v ktoromkoľvek dennom čase posedávajú na schodíkoch pred informačnými panelmi. Stanica síce má aj čakáreň so sedačkami, tá je však na poschodí a väčšina cestujúcich ju nevyužíva.

V hlavnej budove na poschodí je čakáreň, ktorá je obvykle poloprázdna. Mnohí cestujúci radšej posedávajú na schodíkoch pod informačnými panelmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Železnice chcú otvoriť pre verejnosť nevyužívanú halu, ktorá je v pôvodnej historickej budove v pravom krídle (z pohľadu od hlavného vchodu). V minulosti v nej fungovala reštaurácia, no už dlhé roky je uzamknutá.

ŽSR ju plánujú zrekonštruovať a urobiť z nej jeden z hlavných priestorov stanice. Vznikne tam nová čakáreň a chcú tam presunúť aj väčšinu okienok na predaj lístkov. Hlavný vestibul sa tak prakticky zdvojnásobí.

„Na mieste tejto bývalej reštaurácie sa vytvoria nové priestory pre cestujúcich. Presunú sa sem pokladnice, pribudne aj čakáreň. Zväčší sa tým poddimenzovaná plocha odchodovej haly,“ potvrdzuje hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.

Priestory bývalej reštaurácie v historickej budove stanice sa majú rekonštruovať a otvoriť. Foto – ŽSR

Tretí tunel

Ďalšou novinkou majú byť bezbariérové prístupy k nástupištiam, ktoré dnes chýbajú. Rodičia s kočíkmi pri presune k vlakom tak majú iba dve možnosti – buď požiadajú iných cestujúcich či nosičov v tmavomodrých kabátoch, aby im kočíky pomohli preniesť po schodoch, alebo sa obrátia na zamestnancov železníc.

Tí majú pokyny, aby kočík na požiadanie previedli priamo cez koľajnice, o tejto možnosti však tuší len málokto.

S podobnými komplikáciami sa stretávajú aj telesne postihnutí. ŽSR zvažovali, že vybudujú posuvnú plošinu na schodoch, ktoré vedú k perónom, na takéto riešenie tam však nie je dosť miesta. Schody sú pomerne úzke a väčšina cestujúcich by sa tlačila ešte viac než doteraz.

Bezbariérové prístupy k nástupištiam boli doteraz na Hlavnej stanici sci-fi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Riešením je otvorenie nového podchodu k perónom. Využijú na to služobný tunel, ktorý sa nachádza v ľavom krídle, kde je dnes úschovňa batožín a toalety.  K perónom sa z tohto tunela dá dostať pomocou nákladných výťahov.

Tunel teda zrekonštruujú a nákladné výťahy premenia na osobné. „Na každé nástupište bude viesť osobný výťah, vhodný pre hendikepovaných cestujúcich. Bude slúžiť aj cestujúcim s ťažkou batožinou alebo matkám s kočíkmi.

ŽSR plánujú sprevádzkovať služobný tunel na peróny a prerobiť nákladné výťahy na osobné. Foto – ŽSR a Tomáš Benedikovič

Na nástupištia tak majú viesť až tri podchody.

Prvý zostane v hlavnom vestibule. Dnes ho využíva väčšina cestujúcich, tiahnu sa ním davy ľudí, aby sa jeho úzkym tunelom šinuli krok za krokom k svojmu vlaku.

Druhý sa nachádza v bočnej budove, kde je pošta. Cestujúci ho využívajú väčšinou iba pri príchode vlaku do stanice, niektorí o jeho existencii možno ani nevedia.

No a tretím by sa mal stať služobný tunel, ktorý dnes využívajú len zamestnanci železníc. Železnice tvrdia, že vďaka tretiemu podchodu sa prúdy cestujúcich rovnomernejšie rozložia. V ňom však budú iba výťahy, ktoré na rozdiel od schodiska nepojmú toľko cestujúcich a neumožnia taký plynulý tok ľudí k perónom.

Už na budúci rok?

Stavebné úpravy sa podľa hovorkyne ŽSR rozbehnú v najbližších mesiacoch, aspoň niektoré práce by sa mohli dokončiť už na budúci rok.

Náklady na úpravy sa majú pohybovať v jednotkách miliónov eur. „Tieto práce budeme financovať z našich vlastných zdrojov,“ približuje Pavlíková.

ŽSR pripúšťajú, že nepôjde o žiadnu zásadnú premenu stanice na štandardy 21. storočia. S tou sa počíta až niekedy v blízkej, či skôr ďalekej budúcnosti.

„Stavba zostáva v tvarovo nezmenenej podobe, ako sa v súčasnosti nachádza, avšak výzorovo a kvalitatívne zmení svoju podobu dovtedy, než stanica prejde komplexnou rekonštrukciou,“ dodáva hovorkyňa.

Uzamknutá hala sa nachádza v priestoroch pôvodnej budovy, ktorú dnes čiastočne zakrýva prístavba z druhej polovice 80. rokov. Foto – ŽSR

Bez developera

Skutočná prestavba, pokiaľ k nej dôjde, by mala zasiahnuť aj námestie okolo budovy či koľajisko. Stanica totiž nevyhovuje nielen cestujúcim, ale ani železniciam – koľaje sú v poloblúku a väčšina perónov je krátkych.

Komplexnú prestavbu mal zabezpečiť, podobne ako v Košiciach, developer, ktorému stanicu v minulosti prenajali. V prípade Bratislavy sa ním stala spoločnosť Transprojekt, ktorá získala stanicu do prenájmu na 50 rokov.

Stavebné práce mala rozbehnúť už v roku 2005, zatiaľ sa tak však nestalo. Developer tvrdí, že za to môže bratislavský magistrát, ktorý mu odmietol sprístupniť pozemky pred stanicou, ako to v zmluve sľúbil bývalý primátor Andrej Ďurkovský.

„Mesto odmietalo všetky návrhy zo strany investora, či už sa týkali odovzdania pozemkov do dočasného používania, ich prenájmu pozemkov, alebo odpredaja,“ hovorí mediálna zástupkyňa Transprojektu Mária Adamová.

Poslednou výraznejšou prestavbou na stanici bola zriadenie vládneho salónika v druhej polovici 90. rokov v priestoroch pôvodnej budovy. Väčšiny cestujúcich sa však táto novinka nedotkla. Foto N – Tomáš Benedikovič

Železnice sa teraz podľa riaditeľa Erdössyho rozhodli, že ďalej už na developera čakať nebudú a stanicu začnú rekonštruovať vo vlastnej réžii.

Transprojekt sa k tomuto rozhodnutiu nevyjadril – podľa Adamovej o ňom nemá dosť informácií.

Vedenie ŽSR tvrdí, že od developera nepotrebujú žiadny súhlas. „Tá stanica je naša, preto rekonštrukciu môžeme rozbehnúť bez toho, aby sme sa museli báť nejakých právnych komplikácií,“ hovorí Erdössy.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

Teraz najčítanejšie