Denník N

Chceme patriť do jadra Európskej únie?

Foto – TASR
Foto – TASR

Projekt federálneho štátneho jadra by zrejme zásadne narušil fungovanie Únie v podobe, v akej ju poznáme a v akej z nej dnes profitujeme.

Autor je profesorom na Katedre politológie FiF UK

V posledných mesiacoch sa veľa hovorí o tom, že vzniká jadro Európskej únie, a o tom, že Slovensko v ňom musí byť. Pre niektorých, naopak, v jadre Únie byť nemáme.

Čo však vlastne to pomyselné jadro Únie znamená? V zásade sa ho dá dnes chápať dvoma spôsobmi – jadro ako federálna štátna štruktúra vo vnútri Únie alebo jadro Únie ako prekryv rôznych formátov integračnej spolupráce.

Jadro Únie ako vznikajúca federácia

Tradičná predstava o jadre Únie je o tom, že vybraná skupina krajín prehĺbi vzájomnú spoluprácu a vytvorí spoločné štruktúry vládnutia, zastupiteľskej demokracie, finančnej politiky, zdaňovania, zahraničnej politiky, obrany, ochrany hraníc a sociálneho zabezpečenia.

V praxi je to vlastne predstavou federácie, ktorá by vznikla z užšej skupiny krajín vo vnútri súčasnej Únie. Jedným z najprirodzenejších formátov pre takto sformované jadro Únie by bola eurozóna, kde má 19 krajín spoločnú menu a už dnes dochádza k výraznej koordinácii finančných sektorov a ekonomických politík. Existuje tu už aj istá forma kolektívneho ministerstva financií, a to vo forme Správnej rady Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), kde zasadajú ministri financií krajín eurozóny a rozhodujú o stabilizačných balíčkoch pre krajiny eurozóny, ktorých verejné financie potrebujú ozdravenie. Veto tu majú vzhľadom na vyše 15-percentný podiel vloženého kapitálu len tri krajiny, a to Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

ESM funguje ako medzinárodná organizácia so sídlom v Luxemburgu mimo zmluvného rámca Únie. Hoci existujú plány na včlenenie ESM do právneho systému Únie do roku 2025, dnes je táto štruktúra vládnutia eurozóny právne a organizačne oddelená od štruktúr Únie. Funkčne nám tu teda už dnes v rámci eurozóny funguje akási alternatíva k štruktúram Únie, ktorá sa môže rozvíjať a prehlbovať i mimo rámca EÚ.

Jadro ako prekrývajúce sa formáty spolupráce

Ak sa však širšie pozrieme na súčasné usporiadanie Únie, vidíme, že prehĺbené formy spolupráce existujú v rôznych konšteláciách štátov. Eurozóna, schengen či Spoločná bezpečnostná a obranná politika sú formáty, kde spolupracujú krajiny na jednotlivých politikách s tým, že účastnícke krajiny v jednotlivých formátoch nielenže nie sú rovnaké, ale zahŕňajú aj nečlenské krajiny Únie, ako Nórsko a Island, ktoré sú plnohodnotnými členmi schengenu a spolupracujú i na spoločnej obrannej politike Únie.

Naopak, členské krajiny Únie sa niektorých formátov spolupráce nezúčastňujú. Platí to napríklad o Dánsku, ktoré nespolupracuje v oblasti obrany, o Švédsku, Dánsku, ČR či Poľsku, ktoré nie sú členmi eurozóny, alebo o Írsku, Cypre, Bulharsku či Rumunsku, ktoré z rôznych dôvodov nie sú súčasťou schengenu.

Vznikajú takisto nové formáty takzvanej permanentnej štruktúrovanej spolupráce.

V oblasti obrany boli počas slovenského predsedníctva a takisto nedávno na rokovaní Rady EÚ v marci 2017 prijaté rozhodnutia o prehlbovaní obrannej integrácie. Súvisí to s nutnosťou rozvinúť nové formáty bezpečnostnej spolupráce medzi členskými krajinami Únie v situácii, keď garancie americkej prítomnosti pri obrane Európy nie sú jednoznačné, zatiaľ čo Únia čelí vážnym geopolitickým hrozbám z Ruska a v súvislosti s rozpadom štátnych štruktúr v južnom susedstve. Podobne v oblasti sociálnych istôt viaceré členské krajiny Únie v spolupráci s Európskou komisiou pripravujú kroky, ktoré by mohli poskytnúť nové formy koordinácie sociálnych politík.

Najbližšie sa tieto otázky budú diskutovať na takzvanom Sociálnom samite v Göteborgu v novembri 2017. Ďalšou z možných oblastí prehĺbenej spolupráce je oblasť spravodajských služieb a boja proti terorizmu.

Z tohto pohľadu nemá jadro Únie pevnú – čiže štátnu – podobu, ale má skôr podobu prepojených sietí spolupráce a integrácie v rôznych formátoch či politických oblastiach. Jadro Únie je teda priestorom prekryvu integračných formátov zahŕňajúcich členské i nečlenské krajiny Únie.

Aké jadro je výhodné pre Slovensko?

Slovensko je dnes zapojené vo väčšine formátov európskej integrácie. Je to komplikovaná konštelácia a je to náročné pre fungovanie štátneho aparátu, pretože každý z týchto formátov spolupráce má iné členstvo a trochu iné pravidlá. Lenže zvládanie fungovania v týchto rôznych konšteláciách je výhodné, pretože sa na rozdiel od nečlenských krajín zúčastňujeme rozhodnutí.

Slovenská suverenita je posilnená zapojenosťou do rozhodovacích procesov a zúčastňovaním sa na nich. Vidíme to napríklad v prípade eurozóny, ale aj v prípade schengenu. Slovensko má vďaka fungovaniu Únie najslobodnejšie a najprosperujúcejšie postavenie vo svojej histórii. Projekt federálneho štátneho jadra by síce viedol k hlbšej integrácii skupiny krajín, medzi ktoré by možno mohlo patriť aj Slovensko, ale, paradoxne, by zrejme zároveň zásadne narušil fungovanie Únie v podobe, v akej ju poznáme a v akej z nej dnes profitujeme. Vylučoval by totiž z užšej integračnej spolupráce napríklad našich najbližších susedov a zásadne by obmedzoval vplyv inštitúcií EÚ.

Zo slovenského pohľadu je preto potrebné nastaviť si jasne hierarchiu priorít, kde zachovanie Únie je kľúčovým cieľom. Únia nie je a nebude dokonalá, ale hospodárska prosperita, demokracia a mier v rámci nej fungujú napriek komplikovanosti jej jadra, ktoré má formu prepojených sietí integračných formátov spolupráce. Pri takejto forme jadra dokážeme zachovať Úniu, a teda v takejto forme jadra má Slovensko i záujem byť. Kľúčovým praktickým princípom našej európskej politiky v nadchádzajúcom období by teda mala byť snaha o podporu prehlbovania integračnej spolupráce v rôznych spoločných formátoch a zároveň snaha o pevné ukotvovanie týchto formátov do existujúcej inštitucionálnej architektúry Únie.

Debata na Slovensku by sa teda mala posunúť od nekritických vyhlásení o príslušnosti k jadru, ktoré robí premiér Fico, a nereflektovaných odmietaní účasti v jadre, ktoré propaguje predseda SaS Sulík, smerom k zásadnejšej reflexii charakteru vznikajúcej konštelácie Únie.

Komentáre

Teraz najčítanejšie