Denník N

Fašistov treba zastaviť a potrestať, inak budú rásť, hovorí izraelský veľvyslanec na Slovensku

Izraelský veľvyslanec na Slovensku Zvi Aviner Vapni. Foto N – Vladimír Šimíček
Izraelský veľvyslanec na Slovensku Zvi Aviner Vapni. Foto N – Vladimír Šimíček

„Fašisti ponúkajú jednoduché riešenie – problém nie sme my, ale židia, cudzinci, ostatní sú na vine. A to je veľmi príťažlivé. Je to síce veľmi demagogické, ale ľahko zrozumiteľné. Ak im to umožníte šíriť, tak im len dovolíte rásť,“ rozpráva izraelský veľvyslanec na Slovensku Zvi Aviner Vapni.

Diplomati, obzvlášť izraelskí, sa snažia vyhýbať komentovaniu vnútorných záležitostí krajiny, v ktorej pôsobia. Robíte však jednu výnimku – keď sa do vysokej politiky dostávajú fašisti. Pred rokom sa dostali aj do slovenského parlamentu. Prečo je pre vás dôležité o tom hovoriť?

Jeden z najväčších dôvodov je ten, že keď sa títo ľudia hlásiaci sa k antisemitizmu a fašizmu dostávajú do parlamentu, dáva to ich názorom (pre časť obyvateľov) akúsi legitimitu. Niektorým to potom dáva ospravedlnenie, aby hovorili podobne. Veľmi ma totiž znepokojuje, že vďaka poslancom z Kotlebovej strany sa niektorí cítia slobodní hovoriť o veciach, ktoré by si nikdy nedovolili. Je to však veľmi klzká ulička. Ak raz pripustíte, že je prijateľné rozprávať antisemitské veci, tak je veľmi ťažké to zastaviť. Len to rastie a rastie. Preto sa k takým prejavom stále viac vyjadrujem a usilujem sa upozorniť na tento fenomén.

Reagujú slovenskí politici dostatočne na nenávistné prejavy, aký sme videli napríklad v statuse poslanca ĽSNS Stanislava Mizíka?

Chápem tú dilemu, pretože na jednej strane je názor, že takých ľudí, ako je Kotleba, treba ignorovať. Iní hovoria, že ich treba konfrontovať a rozprávať sa s nimi. Myslím, že je najdôležitejšie využívať dostupné právne prostriedky. Fašistov treba zastaviť a potrestať, ak vyjadrujú svoje nenávistné prejavy alebo prezentujú antisemitské symboly. V prvom rade by to malo byť chápané ako porušenie práva, nemalo by to byť politizované. Na Slovensku na to máte veľmi dobré zákony, stačí, aby sa používali. To je hlavná výzva.

V čom je teda problém?

To, že práve implementácia toho zákona môže byť politická. Keď sa rozhoduje, či to stíhať. Preto sa snažím presvedčiť politikov, aby to brali vážne.

Posledné obdobie sme videli policajné zásahy proti členom ĽSNS, to je tá správna cesta?

Slovensko v tom nie je nijako výnimočné, v Európe sú mnohé strany s podobným extrémistickým videním sveta. Nesúhlasím však s tým, keď sa hovorí, že ide o malý segment, ktorý nereprezentuje spoločnosť a netreba tomu dávať význam. Nie je to pravda. Sú síce menšinou, ale ľuďom poskytujú veľmi atraktívnu odpoveď. Ponúkajú jednoduché riešenie – problém nie sme my, ale židia, cudzinci, ostatní sú na vine. A to je veľmi príťažlivé. Je to síce veľmi demagogické, ale ľahko zrozumiteľné. Ak im to umožníte šíriť, tak im len dovolíte rásť. Každý, kto sa vyjadruje ako napríklad poslanec Mizík na Facebooku, keď verejne pranieroval ľudí za to, že sú židia, by mal byť potrestaný. Zákon pomáha vláde a inštitúciám, aby na to reagovali. Samozrejme, musí platiť sloboda slova, ale nikdy nie aj sloboda v šírení nenávisti.  Vzhľadom na európsku veľmi ťažkú a krvavú minulosť, ktorej ste čelili, by ste tomu mali čeliť o to viac.

Okrem poslanca Mizíka a jeho statusu vás nedávno vydesil seminár v Nitre o pozitívnej role Jozefa Tisa. Čo si o tom myslíte?

Samotné zorganizovanie tejto udalosti je zlé. To, že bol Tiso zodpovedný za smrť židovských spoluobčanov Slovenského štátu, predsa nie je žiadny mýtus. Bol absolútne za zničenie židovskej komunity na Slovensku. Členovia katolíckej cirkvi – arcibiskup z Bratislavy či Budapešti – mu hovorili, aby to zastavil. Bol vojnový zločinec. Takže moja prvá reakcia bol šok, že tu niekto považuje Tisu za hrdinu. On bol spojenec Hitlera a to veľmi nadšený. Mohol jeho zámery aspoň oddialiť a skomplikovať. Zoberme si Bulharsko, ktoré bolo tiež spojencom nacistického Nemecka, no podarilo sa mu zachrániť tam celú židovskú komunitu. Avšak Tiso bol veľký entuziasta, keď išlo o zabíjanie židov. Platil 500 ríšskych mariek za každého žida v transporte. Táto osoba nemôže dostať druhú šancu, aby bola vykresľovaná ako hrdina.

Sklamalo vás tiež, že na seminári sa podieľali predstavitelia katolíckej cirkvi a Katedra cirkevných dejín Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. Mali sa od toho dištancovať?

Katolícka cirkev by sa mala proti Tisovi verejne ohradiť: pozrite, bol síce členom našej cirkvi – ale bol to vojnový kriminálnik. Je to predsa aj proti ideológii katolíckej cirkvi, čo robil. Prečo sa potom predstavitelia cirkvi prihlásili k tomuto semináru? A podobne verím, že aj Univerzita Komenského sa do toho zaangažovala omylom. To je veľmi problematické, keď univerzita dáva priestor a akademickú fasádu takýmto nezmyslom. Tak len povzbudia ďalšie šírenie klamstiev a lží. Každý by mal byť zodpovedný – univerzity aj katolícka cirkev. Ak im niekto ponúkne niečo také v budúcnosti, mali by reagovať –  prepáčte, nechceme sa podieľať na niečom, z čoho Tiso vychádza ako hrdina.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave nedávno ponúkla priestor na prednášku šéfredaktorovi z konšpiračného časopisu Zem a vek. Viete si niečo také predstaviť na izraelskej univerzite?

Veľmi nie. Ak na univerzite organizujú nejaké podujatie, mala by mať isté vedecké štandardy. Ak si niekto vyťahuje svoje argumenty len tak zo vzduchu a fiktívne príbehy, je to absurdné. Fikcia znie dobre, či už ide Tisa, alebo niekoho iného, ale je to veľmi nebezpečné. V tejto post-truth ére by sme na také veci mali byť oveľa citlivejší.

Mali by politici o zlom vplyve konšpirácií hovoriť hlasnejšie?

Na Slovensku je niekoľko veľmi dobrých príkladov, že Slovensko si vybralo správnu cestu a už si priznáva chyby z minulosti.  Slovensko nie je Kotleba, Slovensko nedávno otvorilo múzeum holokaustu v Seredi, prezident Andrej Kiska aj premiér Robert Fico sa aktívne vyjadrujú o problematickej minulosti. Sú krajiny, kde stále odmietajú otvorene priznať svoju zodpovednosť za strašné veci v minulosti. Kotleba by chcel, aby také bolo aj Slovensko.

Vy ste za konfrontáciu alebo ignorovanie fašistov?

Úprimne, nemám na to jasnú odpoveď. Obe strany majú dobrú argumentáciu. Rozumiem prezidentovi Kiskovi, keď rozpráva, že ich nemôže prijať. Oceňujem to a rešpektujem to. A keď mi niekto povie, že dajte mi 5 minút, argumentačne ich rozdrvím, lebo nevedia, čo rozprávajú, to je tiež zaujímavé. Som si však úplne istý, že ak porušia zákon, majú byť okamžite zastavení. Nerobte z nich hrdinov. Pri Kotlebovi ma najviac znepokojuje, koľko mladých ľudí ho podporuje.  Ide o novú generáciu, ktorá nepozná fakty a ide po tých jednoduchých odpovediach, ktoré im ponúkajú kotlebovci. Veria, že za všetko môžu židia a že holokaust sa nestal. Všetkých by malo znepokojovať, že táto generácia a jej myslenie začína byť ovplyvnené týmito fašistami.

Antisemitizmus vzrastá v celom regióne, na druhej strane sa vzťahy medzi Izraelom a Slovenskom vylepšili. Nedávno ho navštívil prezident Kiska. Bola to úspešná cesta?

Táto oficiálna cesta slovenského prezidenta prišla po 17 rokoch – už len preto, bola veľmi významná. Kiska mal skvelé stretnutia s premiérom aj prezidentom Izraela, navštívil dve univerzity, stretol podnikateľov. Za pár dní mal program ako na dva týždne. Jednou z výziev medzi našimi krajinami je, že sa navzájom veľmi nepoznáme. Taká cesta mnohým otvorila myseľ. V Izraeli sa hovorí o Slovensku ako o konkrétnej krajine, kde sa dá oddychovať či podnikať. V júli príde izraelský premiér Netanjahu do Budapešti na stretnutie V4, to je veľmi dôležitý krok. Dokazuje to, že vníma dôležitosť tohto regiónu. Akurát teraz nie je pre politickú krízu jasné, kto príde za Česko. (smiech).

Izrael si tento rok pripomína 50. výročie šesťdňovej vojny, počas ktorej zomrel aj váš otec Moše. Prečo ste sa rozhodli o tom verejne hovoriť?

Padol na Sinajskom polostrove. Dlhé roky som to považoval za veľmi osobnú vec. Počas tohto výročia sa na to pozeráme s historickou perspektívou, prišli za mnou novinári z veľkých izraelských novín a pýtali sa ma na to. Dal som si chvíľu na rozmyslenie a potom som sa rozhodol, že už nemám dôvod o tom mlčať. Počet ľudí v Izraeli, ktorí zomreli vo vojnách či pri teroristických útokoch, je obrovský – okolo 23-tisíc. Predstavte si to v krajine s ôsmimi miliónmi ľudí. Dodnes sa to týka mnoho ľudí.

Pamätáte si to? Mali ste vtedy len tri a pol roka.

Nie veľmi, mám len zahmlené spomienky, aké môže mať také malé dieťa. Môj otec bol riaditeľom školy. Bol veľmi úspešný. Povolali ho zo zálohy, dva týždne pred vojnou sme cítili napätie, že sa niečo deje. 

Narodil sa v Izraeli?

Áno, jeho otec bol z Ruska a mama z Poľska, prišli v polovici 30. rokov ako zanietení sionisti a stretli sa v Tel Avive. Väčšina ich príbuzných zahynula počas holokaustu v Európe. 

Vaše meno Vapni je z poľštiny?

Áno, skrátili si pôvodnú verziu z Wapniarskeho. Čiastočne to pomohlo, ale stále je Vapni považované za veľmi zvláštne meno na izraelské pomery.

Niektorí si po alii, imigrácii do Izraela, dali hebrejské mená, vaši starí rodičia nechceli?

Vláda povzbudzovala ľudí, ktorí pre ňu robili, aby si zmenili meno v hebrejčine, mnohí si nechali pôvodné, čo je podľa mňa fajn. Niekto má kombináciu ako ja, že som Vapni, ale aj Aviner, čo je hebrejské meno.  

Vy ste absolvovali vojnu vo vojenskej rozviedke?   

Áno. Bolo to náročné aj zaujímavé. Niektoré veci som si dokonca veľmi užil, ale keď bolo po, bol som rád, že som znovu civilista. Nikdy som nechcel byť profesionálny vojak.

Mnoho vojakov založilo úspešné startupy, naučila vás vojna kreativite?

Bol som v známej jednotke 8200, ktorá mala svoju technickú zložku a jej členovia sa stali veľmi úspešnými v high-tech biznise, pretože ich úlohou bolo prinášať efektívne riešenia pre problémy, ktorým rozviedka čelila. Boli veľmi dobrí analytici a zároveň v takom mladom veku mali vďaka vojenskej službe aj sieť kamarátov.  Nevyhnutnosť je matkou invencie, ako sa hovorí. 

Je tá jednotka stále aktívna?

Samozrejme, pred pár rokmi sme mali verejnú párty, kde sme sa stretli ako bývalí členovia. Bol som v šoku, že sa vôbec spomenulo číslo jednotky, to bolo dlho tajné, čo som nemohol hovoriť ani mojim kamarátom. Je to veľká jednotka vojenskej rozviedky a funguje na mnohých miestach s dôležitými úlohami, to vám ešte môžem povedať. (smiech).

Americký prezident teraz prijal u seba palestínskeho premiéra Mahmúda Abbása. Mohol by to byť začiatok nových mierových vyjednávaní?

Som presvedčený, že ide o konflikt, ktorý sa dá vyriešiť, hoci často počúvame opačný názor, že to sa nikdy nevyrieši. Bude to však veľmi ťažké. Ani my nevieme, či je Abbás dosť silný doma na to, aby viedol mierové vyjednávania. Doteraz sa ako taký líder neukázal, takže som skeptický. Aj keby sa vyjednávania začali, potrebujete mať podporu umiernených arabských krajín, a tie majú tiež samy problém. Jordánsko aj Egypt čelia obrovským výzvam, Sýria už v podstate neexistuje, celý arabský svet je zlomený, dalo by sa povedať. Ak by však Abbás veľmi chcel vyjednávať bez dopredu daných podmienok, môžu sa rozhovory hneď začať.

A nový politický program, ktorý prijal Hamas – zmenil sa?

Stále je to veľmi nebezpečná organizácia, nie je tolerantná ani v domácom prostredí, nieto ešte zvonku. Stále sú presvedčení, že mapa Blízkeho východu by nemala zahŕňať Izrael. Nevidel som naozajstný dôkaz, že sa zmenili. Zoberme si príklad Gazy, z ktorej sme odišli, mohol to byť začiatok niečoho pekného pre Palestínčanov a zmenilo sa to na nočnú moru a jediným dôvodom je Hamas. 

Spomenuli ste Sýriu, ktorá už neexistuje. Keď došlo k chemickému útoku na Chán Šajchún, Izrael bol jedným z prvých, kto odsúdil tento útok a ako vinníka označil Baššára Asada, prečo?

Vzdialenosť od Tel Avivu či Jeruzalemu do Sýrie je menšia ako z Bratislavy do Košíc. Izrael nemôže byť len tak ticho, keď sme videli také strašné veci, keď deti a ženy umierali po takom chemickom útoku. Ako môžete vykonať niečo podobné na vlastných ľuďoch? Svet sa však nemá k činom, vyzerá to tak, že sme sa z vojen vôbec nepoučili.

Moskva však bráni svojho spojenca Asada, čo si myslíte o jej koalícii s Hizballáhom a Iránom?

Samozrejme, v Sýrii je to komplikované, máte tam samých zlých hráčov. Predstavte si, že si musíte vybrať medzi Hizballáhom a Dáiom, obidve sú monštrá a teroristi. Do toho Baššár Asad. Je dôležité byť realistický, a myslím si, že o to sa Rusko snaží. Lenže v rovnakom čase by mali myslieť o úroveň vyššie, na humánnu stránku. Vidíme, že ľudia v Sýrii trpia, a veľmi by sme chceli, aby tá vojna skončila.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie