Denník N

Brhelova firma zbabrala informatizáciu patentov: eurofondy prepadli, milióny zatiahne štát

Aby akciovka DWC mohla vôbec informatizáciu patentového úradu dokončiť, musel štát urobiť nadprácu a vyjsť jej v ústrety. Zmiernil výpočet chýb, pre ktoré by nový systém vôbec nemohol prevziať.

Predstavte si, že dostanete nápad na nejaký nový výrobok, ktorý budete chcieť predávať pod vlastnou značkou, dajme tomu s názvom „SuperVec“. Zrejme budete musieť zájsť na Úrad priemyselného vlastníctva. Vybaviť si patent na vašu technológiu, ale aj získať ochrannú známku na vašu značku.

Po novom by ste to mohli zvládnuť aj z domu. V prvej polovici apríla sa objavila nenápadná a úradnícky napísaná tlačová správa. „Úrad priemyselného vlastníctva uviedol do prevádzky nový integrovaný informačný systém,“ dočítali ste sa.

Patentový úrad sa pochválil, že spustil 29 elektronických služieb, vďaka ktorým môžu ľudia riešiť ochranné známky či patenty cez on-line formuláre, na ktoré sa prekliknú aj cez stránku slovensko.sk.

Idylka, zdalo by sa. V skutočnosti je táto trojmiliónová zákazka nezvládnutým projektom, ktorý skončil prepadnutými eurofondami. Systém mala naprogramovať firma DWC z portfólia Jozefa Brhela, podnikateľa spájaného so Smerom. S dokončením však oproti pôvodnému plánu meškala dva roky a tak musí úrad európske peniaze vrátiť.

Úradníci navyše Brhelovej firme vyšli výrazne v ústrety a pomohli, aby DWC vôbec projekt odovzdalo. Dodatkom k zmluve zmiernili výpočet nedostatkov, pre ktoré štát nový systém nemôže prevziať. Vysvetleniu, či bol systém stále taký nedokonalý, že by ho inak prevziať nešlo, sa úrad vyhýba.

Od začiatku problémy

Úrad priemyselného vlastníctva vlani zapísal asi 120 patentov a zaregistroval takmer 3-tisíc ochranných známok. S novými elektronickými službami by mal túto agendu vybavovať rýchlejšie a jednoduchšie.

Informatizácia úradu by si však zaslúžila pozornosť hneď od začiatku: už keď DWC vyhralo tender, začal zákazku vyšetrovať Protimonopolný úrad (PMÚ). Mal podozrenie, že sa Brhelova akciovka dohodla so svojím konkurentom, so spoločnosťou Tempest. Vyšetrovanie zastavili až kontroverzné rozsudky Najvyššieho súdu, podľa ktorých PMÚ nemôže ako dôkazy použiť razie, ktoré spravil v niekoľkých IT firmách.

DWC začalo na informačnom systéme pracovať, ale dostávalo sa do väčšieho a väčšieho sklzu. Všetko malo byť hotové do 28. februára 2015, ale nebolo. Termín predĺžili na 30. septembra 2015, no ani dovtedy sa systém nespustil. Úrad následne firmu upozornil, že nedodržiava termíny.

Dokončenie zákazky sa teda naplánovalo na 10. október 2016 – ale hotové nebolo zase nič. Podpisovali sa dodatky, úrad hrozil sankciami, no problémy pokračovali. Patentový úrad vinníka označoval jasne – je to DWC.

Jozef Brhel. Foto – Archív TASR

„Spustenie služieb sa posúvalo z viacerých dôvodov, pričom za hlavný dôvod považuje úrad nedodanie testovacieho prostredia v požadovanej kvalite,“ vysvetľovala vtedajšia hovorkyňa úradu Ivana Zajíčková.

Úradníci nakoniec vlani na jeseň DWC vymerali prvú zmluvnú pokutu vo výške 100-tisíc eur. Urobili to po prvom článku o meškaní projektu v Denníku N, v ktorom pôvodne tvrdili, že „je potrebné okamih uplatnenia sankcií starostlivo zvážiť“, aby sa zaistil „nielen represívny, ale aj preventívny a zabezpečovací charakter sankcií“.

Štátny úrad teda okolo firmy, ktorá mu podľa jeho vlastných slov nie je schopná naprogramovať informačný systém včas a v požadovanej kvalite, našľapoval po špičkách. A v tejto opatrnej taktike pokračoval aj naďalej.

Jeseň 2016: Trpezlivosť končí

Vlani v novembri už informatizácia patentov smerovala k fiasku. Predĺžený termín – 10. október 2016 – sa nedodržal.

DWC tvrdilo, že potrebuje ďalšie dva mesiace na migráciu dát zo starého systému do nového (mimochodom, tú spustili až v januári, čiže s ďalším odkladom), a úrad opakovane hovoril o „vážnych nedostatkoch diela“, no zároveň aj o snahe celý projekt s Brhelovou firmou dokončiť.

Všetko nakoniec skončilo tak, že vláda, respektíve úrad vicepremiéra Petra Pellegriniho (Smer), ktorý má na starosti informatizáciu krajiny, patentovému úradu tri milióny z eurofondov zobrali.

„Projekt Elektronických služieb Úradu priemyselného vlastníctva bol mimoriadne ukončený 2. novembra 2016 z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok zo strany prijímateľa. Realizované výdavky boli vyhlásené za neoprávnené a prijímateľ bol vyzvaný k ich vráteniu,“ vysvetľuje Janka Burdová z Pellegriniho komunikačného odboru.

V tom čase sa na úrade zároveň vymenilo vedenie a vládna koalícia do funkcie predsedu menovala Richarda Messingera, o ktorom na úrade hovoria ako nominantovi koaličnej SNS Andreja Danka. Pod Messingerovým vedením sa úrad s Brhelovou firmou dohodol na asi 140-tisícovej zľave z celkovej sumy. To je o niečo viac, ako by bola zmluvná pokuta z omeškania dodania projektu, ktorú si štát mal ešte aj tak vymáhať.

Spolu s prvou pokutou teda úrad nakoniec dosiahol, aby za trojmiliónovú zákazku zaplatil o asi štvrť milióna eur menej. Škody, ktoré môžu štátu pre stratu eurofondov vzniknúť, to však nenahradí, aj keď sám úrad tvrdí, že štátu sa projekt oplatí.

„Uvedením projektu Elektronické služby do prevádzky sa zabezpečila účelnosť vynaložených prostriedkov zo štátneho rozpočtu aj napriek skutočnosti, že Úrad priemyselného vlastníctva musí vrátiť poskytnutý finančný príspevok,“ tvrdí patentový úrad vo svojom stanovisku.

Foto N – Tomáš Benedikovič

DWC zlyháva, štát je ústretový

Pôvodná zmluva s DWC musela byť v priebehu pár rokov aktualizovaná hneď päťkrát. Väčšinou sa predlžoval termín odovzdania, no posledný, piaty dodatok sa od tých ostatných líši.

Jeho podstatou bola veta: „Dielo ako celok sa bude považovať za dokončené a odovzdané a bude možné ho uviesť do riadnej rutinnej prevádzky až po podpise finálnej Zápisnice o akceptačnom teste, v zmysle ktorého dielo nebude vykazovať takú vadu, ktorá by bránila v jeho riadnom užívaní.“

Podmienka, že úrad nebude musieť prevziať systém s chybou, „ktorá by bránila v jeho riadnom užívaní“, znie pomerne banálne a človek by ju v dobrej zmluve čakal. Dôležité je, čo nahradila. V pôvodnej zmluve štát totiž opísal pomerne podrobnú kategorizáciu nedostatkov, ktoré na systéme mohol nájsť.

Písalo sa tam o troch druhoch vád. Prvé dva balíky potenciálnych chýb boli takzvané kritické problémy – teda napríklad také, pri ktorých sa celý systém musel reštartovať, alebo bolo treba hľadať náhradný postup, ako vadu obísť.

Podľa pôvodnej zmluvy systém nemohol mať ani jednu takúto chybu. Posledná kategória zahŕňala drobné nedostatky, ktoré nebránili v bežnom užívaní systému. Aby úrad systém prevzal, mohol mať – opäť podľa pôvodnej zmluvy – takýchto chýb najviac desať. Táto podmienka sa však piatym dodatkom vypustila.

Prečo? Mal systém aj po dvoch rokoch stále toľko dier? Musel byť úrad na DWC miernejší, aby už konečne všetko spustili? Úrad odpovedá úradnícky a mlží: „Vedenie úradu svojím postupom s odbornou starostlivosťou a uzatvorením jednotlivých dodatkov k zmluve o dielo získalo výraznú zľavu z ceny diela a prispelo k úspešnému uvedeniu projektu do prevádzky,“ píšu.

„Migrácia dát bola spustená 13. januára 2017 a úspešne dokončená 15. februára 2017. Od tohto dátumu je projekt v produkčnej prevádzke a všetky parciálne systémy sú funkčné.“

Samotné DWC na otázky Denníka N nijako neodpovedalo, odkázalo len na zverejnenú tlačovú správu, kde sa píše, ako sa všetko spustilo, je to jednoduché a prehľadné. O prepadnutých eurofondoch a ústretových dodatkoch tam žiadna zmienka nie je.

V spoločnosti DWC podľa registra účtovných uzávierok vlastní Brhelov syn Jozef podiel 37,5 percenta, rovnaký balík akcií je napísaný na manželku Brhelovho dlhoročného obchodného partnera Jána Miškovského.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie