Denník N

Macron vyhral, prišiel čas na plnenie sľubov (pár príkladov, keď to nebude ľahké)

Emmanuel Macron to v Elyzejskom paláci nebude mať jednoduché. Foto – TASR/AP
Emmanuel Macron to v Elyzejskom paláci nebude mať jednoduché. Foto – TASR/AP

Najmladší prezident v histórii Francúzska to v Elyzejskom paláci nebude mať jednoduché. Očakávania od politika, ktorý doteraz nebol v žiadnej volenej funkcii, sú vysoké.

Emmanuel Macron nebol pre mnohých Francúzov voľbou z presvedčenia – išlo im len o to, aby sa prezidentkou nestala Marine Le Penová.

Macron je veľkou neznámou, jeho program je pravo-ľavý a kandidoval ako nezávislý s podporou neparlamentného zoskupenia En Marche! (Vpred!), ktoré založil. Jeho prezidentovanie ovplyvní aj to, kto vyhrá júnové parlamentné voľby.

V prípade, ak to nebude jeho hnutie, bude dôležité, ako sa mu podarí s parlamentnou väčšinou spolupracovať a presadzovať svoj program. To všetko otvára pomerne veľký priestor na to, aby rýchlo prišlo k sklamaniu voličov.

Tu je niekoľko bodov, kde by sa to mohlo prejaviť.

Ekonomika

„Ak bude presadzovať svoj plán ekonomických reforiem, tak bude podľa mňa veľmi nepopulárny a ocitneme sa v období vážnych sociálnych nepokojov s demonštráciami, štrajkmi a veľmi silnej politickej opozície,“ predpovedá odborník na francúzsku politiku profesor Philippe Marlière z londýnskej University College.

Macronov ekonomický program spája ľavicové aj pravicové prvky a podľa francúzskeho ekonóma Pascala de Limu sa podobá programu terajšieho prezidenta Françoisa Hollanda.

Navrhuje napríklad rozšírenie skupiny ľudí oprávnených dostávať podporu v nezamestnanosti, oslobodenie od dane z nehnuteľnosti, ktoré by sa malo týkať asi 80 percent domácností, zároveň však hovorí o vždy nepopulárnych a odbormi zle vnímaných škrtoch v štátnej správe (asi 120-tisíc miest v priebehu piatich rokov) či menej rigidnom zákonníku práce aj možnosti zamestnávateľa požadovať viac ako 35-hodinový pracovný čas.

Keď sa Macron o niečo také pokúšal ako minister financií, viedlo to k protestom.

Je otázne, či sa mu podarí znížiť nezamestnanosť, hlavne medzi mladými ľuďmi do 25 rokov, zvýšiť dôveru Francúzov v ich ekonomiku a zjemniť dosah globalizácie na niektoré, hlavne robotnícke profesie. Občania by nemuseli dobre prijať ani navrhované škrty pre regionálne vlády, lebo už dnes sú mnohé v kríze.

Voličov ľavice by mohla vyrušovať aj jeho privilegovaná minulosť absolventa elitných škôl a bankára u Rothschildovcov.

Európa

Prezident Macron je nepochybne proeurópsky politik a nebude pracovať na rozklade Európskej únie, čo však neznamená (a platí to aj pre jeho voličov), že Úniu v súčasnej podobe nekriticky obdivuje.

Uvedomuje si aj to, že jeho súperkou v druhom kole bola antieurópska Marine Le Penová, čo ukazuje, že frustrácia s Bruselom, respektíve jeho imidžom je vysoká.

Macron chce reformu eurozóny, spoločnú fiškálnu politiku či spoločného ministra financií, čo však naráža na odpor silného Nemecka.

Otázkou zostáva, ako chce Macron Nemcov a ostatných členov Únie presvedčiť, aby s reformou súhlasili, a čo urobí, ak to nepôjde. Pohrozí odchodom ako Le Penová alebo to nechá tak? V oboch prípadoch hrozí, že sklame svojich voličov.

Nová tvár a politika

Emmanuela Macrona už prirovnávali k Johnovi F. Kennedymu, Barackovi Obamovi či Tonymu Blairovi. Hovoria o ňom ako o novej tvári nového sveta. Macron sa netají tým, že neverí na klasické rozdelenie strán na pravicové a ľavicové, lebo je už prežité.

„V krajine, kde je rozdelenie na stredoľavé a stredopravé strany rovnako zabetónované ako v Spojených štátoch, je to radikálny odklon,“ myslí si harvardský výskumník Yascha Mounk.

Aká však bude Macronova politika? Ako sa mu podarí osloviť občanov, ktorí nehlasovali ani tak zaňho, ako proti Le Penovej, a ktorých kandidáti sprava či zľava prepadli v prvom kole? Aký je presne Macronov program, ktorý BBC v jeho veľkom profile opísala vetou „Macron je za všetko a proti všetkému“? Ako sa mu podarí zjednotiť rozdelené Francúzsko? Ako zvládne stále mladý človek náhlu slávu, moc a s nimi súvisiace pokušenia?

Najhoršie by však občania zrejme niesli to, keby sa mu nepodarilo dokázať, že politika sa dá robiť inak, ako to doteraz bolo vo Francúzsku zvykom, a nebyť pritom populistom útočiacim na najnižšie pudy.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie