Juraj Čokyna
Na ten moment sa pripravoval 18 mesiacov. A keď sa to stalo, muselo to byť uchvatné aj strašidelné zároveň. „Okolie bolo atramentovo čierne, hviezdy všade naokolo a Slnko svietilo tak jasne, že som to nemohol zniesť.“
Potom sa pozrel dole a zapol kameru.
„Natočil som Zem, bola úplne guľatá. Potom sa uvidel Kaukaz, Krym, Volgu. Bolo to nádherné,“ opísal historický moment Alexej Leonov pre agentúru AFP.
Bolo to presne pred 50 rokmi, keď Leonov ako prvý človek vystúpil do otvoreného kozmu. Od vesmírneho modulu Voschod 2 ho delila len päť metrová šnúra. Inak sa v beztiažovom stave 12 minút a 9 sekúnd vznášal asi 500 kilometrov nad povrchom Zeme. Bol to ďalší z vesmírnych pretekov, ktorý Sovieti nad Američanmi vyhrali.
Nechýbalo však veľa a Leonov mohol vo vesmíre zomrieť.
Hľadali ich tri dni
Prvý problém nastal, keď sa chcel ruský kozmonaut vrátiť späť do modulu. Vtedy zistil, že tak ľahko sa dnu nedostane. Jeho skafander sa totiž vo vákuu nafúkol a otvor bol príliš úzky.
Leonov zariskoval a rozhodol sa znížiť tlak v skafadri tak, že z neho vypustil kyslík. Ak by mu to vtedy trvalo dlhšie, mohol sa zadusiť.
Keď bol konečne v bezpečí modulu, spolu s pilotom Pavelom Beljajevom zistili, že pristávací modul nejde odpojiť od rakety, ktorá ich vyniesla na orbitu. A aby toho nebolo dosť, zlyhal im aj automatický navádzací systém, ktorý mal posádku navigovať na vopred určené miesto pristátia.
Namiesto Kazachstanu tak pristáli v o 2000 kilometrov vzdialenej tajge na Urale. Trvalo tri dni, kým Sovieti kozmonautov vypátrali.
„Nebolo to o odvahe. Jednoducho sme vedeli, že to musíme spraviť,“ spomínal po rokoch Leonov. Obaja kozmonauti vedeli, že ich modul nie je na cestu stopercente pripravený.
Za každú cenu však chceli predbehnúť Američanov. Nakoniec sa im to podarilo.
Pilot aj maliar
Nechýbalo veľa a Leonov sa okrem prvého človeka v otvorenom vesmíre mohol stať aj prvým Sovietom, ktorý vstúpi na povrch Mesiaca. Projekt však nakoniec Sovietsky zväz zrušil. Po viacerých neúspešných misiách sa však do vesmíru dostal ešte raz.
A opäť to bola historická misia – v roku 1975 bol totiž členom americko-sovietskej posádky Apollo-Sojuz, čo bola vôbec prvá spoločná vesmírna spolupráca medzi úhlavnými nepriateľmi.
Leonov, ktorý má dnes 80 rokov, zvykne žartovať, že ho na prechádzku v otvorenom vesmíre vybrali aj preto, že okrem pilotovania vedel aj maľovať. Spomínal na to aj spoluautor scenára k 2001: Vesmírna odysea, Arthur C. Clarke.
Po premiére filmu mu ruský kozmonaut povedal, že jedna z úvodných scén vyzerá presne ako obraz, ktorý namaľoval rok pred tým.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
