Denník N

Najmladší prezident alebo bojovníčka proti globalizácii? Francúzi si vyberajú novú hlavu štátu

Macron a Le Penová súperia v 2. kole volieb. Foto – TASR/AP
Macron a Le Penová súperia v 2. kole volieb. Foto – TASR/AP

Francúzske prezidentské voľby sú považované za najdôležitejšie pre krajinu aj Európsku úniu. O post prezidenta sa totiž usilujú kandidáti s odlišnými víziami pre Francúzsko aj Európu.

„Aux urnes, citoyens!“ hovoria si Francúzi pred volebnými miestnosťami. Inšpirovali sa tak francúzskou hymnou, len miesto „do zbrane, občania“ teraz vyzývajú k urnám.

Viac ako 47,5 milióna francúzskych voličov si v druhom kole volieb vyberá nástupcu odchádzajúceho prezidenta Françoisa Hollanda. Kto bude ich budúci prezident? Marine Le Penová, ktorá sa o to usiluje už druhýkrát? Alebo Emmanuel Macron, ktorý by svojím víťazstvom rovno získal aj titul najmladší francúzsky prezident?

Hrozí vysoká neúčasť

Kým v prvom kole bol rozdiel medzi kandidátmi len 3-percentný (21,3 verzus 24,01), prieskumné agentúry pre druhé kolo predpovedajú veľký náskok zakladateľa hnutia En Marche! (Vpred!). Víťazstvo mu však môže skomplikovať vysoká neúčasť voličov, predovšetkým ľavicových, ktorí si nevedia spomedzi týchto kandidátov vybrať svojho budúceho prezidenta.

„Prvýkrát v živote nepôjdem voliť,“ priznal sa v prieskume denníka Le Monde Jean-Philippe, ktorý odmieta Macronov program a nechce voliť ani Le Penovú. „S 21 percentami nemá takmer žiadnu šancu na zvolenie,“ uviedol. „O to viac, keď Emmanuela Macrona podporuje takmer celé Francúzsko.“

Ľavicový denník však upozorňuje, že neúčasť vo voľbách môže dosiahnuť až 25 percent. Voliči sa doteraz mobilizovali predovšetkým pred druhým kolom. To si však vyberali medzi kandidátmi tradičných politických strán.

V tohtoročných voľbách sa to nezopakuje, pretože republikáni aj socialisti pohoreli a prvýkrát od druhej svetovej vojny nebudú mať svojho politika v Elyzejskom paláci.

Mnohí Francúzi chcú preto do urien hodiť prázdne lístky, čím však môžu pomôcť slabšiemu kandidátovi, a teda Le Penovej. Na sociálnych sieťach sa od vyhlásenia výsledkov prvého kola šíri kampaň „Ani Macron, ani Le Penová“, ktorá vyzýva voličov, aby sa volieb nezúčastnili.

Prvé voľby vo výnimočnom stave

Májové prezidentské voľby sú špecifické aj z iného dôvodu. Prebiehajú vo výnimočnom stave, ktorý je vo Francúzsku od teroristických útokov v novembri 2015. V uliciach francúzskych miest je viac ako 7-tisíc vojakov a na bezpečnosť dohliadajú aj tisíce policajtov.

Víťaz druhého kola sa na druhý deň (8. mája) po boku odchádzajúceho prezidenta Françoisa Hollanda zúčastní oslavy výročia konca druhej svetovej vojny. Ak vyhrá krajne pravicová Le Penová, bude to viac ako len francúzska irónia.

Pre nového francúzskeho prezidenta sa však víťazstvom v dnešných voľbách všetko neskončí. So svojou stranou sa bude musieť pripraviť na parlamentné voľby, ktoré v krajine prebehnú 11. a 18. júna.

Na to, aby mohol byť jeden z kandidátov silným prezidentom, bude musieť vo voľbách získať parlamentnú väčšinu, ktorá mu pomôže presadzovať reformy a zákony. Bez parlamentnej väčšiny bude mať nový prezident obmedzené právomoci.

Prezidentská kampaň pred druhým kolom volieb bola napätá predovšetkým v závere, keď sa obaja kandidáti naposledy stretli v televíznej debate. Namiesto toho, aby predstavili svoj projekt a plán, ako zreformovať krajinu, útočili na seba a navzájom sa osočovali.

Marine Le Penová označila Macrona za Hollanda juniora; Macron zas povedal, že Le Penová je nebezpečnou nacionalistkou. Kým v prieskumoch sa dovtedy ich rozdiely zmenšovali, televíznou debatou si Macron polepšil a vzdialil sa od Le Penovej.

Opäť Moskva?

Krátko pred skončením oficiálnej kampane sa v piatok v noci na sociálnych sieťach objavilo niekoľko dokumentov a e-mailov členov tímu Emmanuela Macrona. Okrem nich zverejnili hakeri aj fotky a celkovo na webe publikovali dokumenty vo veľkosti deväť gigabajtov.

Tím Emmanuela Macrona označil útok za masívny a koordinovaný s cieľom destabilizovať situáciu. Francúzska volebná komisia vyzvala médiá aj voličov, aby sa týmito dokumentmi neriadili a nešírili ich, pretože mnohé z nich obsahujú nepravdivé informácie.

Mnohé francúzske televízie odmietli o hakerskom útoku informovať a denník Le Monde uviedol, že na svojej webovej stránke nebude publikovať žiadnu informáciu z uniknutých dokumentov, pretože je jasné, že ich cieľom bolo ovplyvniť voľby.

„Ak tieto dokumenty obsahujú nejaké odhalenia, denník Le Monde ich, samozrejme, zverejní po tom, čo ich prešetrí, rešpektujúc žurnalistické a etické pravidlá – bez toho, aby sme sa nechali zneužiť harmonogramom odhalení nejakých anonymných aktérov,“ uviedlo vedenie denníka.

Portál WikiLeaks ešte vo februári Macronovi avizoval, že má naňho citlivé informácie. Dnes naznačil, že za únikom dát môžu byť ruskí hakeri. Podľa WikiLeaks sa v údajoch objavuje meno pracovníka bezpečnostnej spoločnosti spojenej s ruskou vládou.

Nie je to prvýkrát, čo sa Kremeľ snaží ovplyvňovať voľby. Podľa amerických spravodajských služieb sa hakeri nabúrali do centrály americkej Demokratickej strany pred jesennými voľbami a údaje posunuli WikiLeaks. Útoky podľa spravodajských služieb USA mala nariadiť Moskva pred tým, ako uniknuté dáta získali WikiLeaks.

Dnešné voľby vo Francúzsku sú považované za najdôležitejšie pre krajinu aj Európsku úniu. O post prezidenta sa totiž usilujú kandidáti s odlišnými víziami pre Francúzsko aj Európu.

Macron ako bývalý bankár a exminister hospodárstva presadzuje liberalizmus v ekonomike, progresívnosť v spoločnosti, silnú EÚ a optimistickú víziu pre Francúzsko. Le Penová chce zavrieť hranice, vysťahovať nelegálnych migrantov, opustiť EÚ a zaviesť frank.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie