utorok

V Sudáne dostal doživotie: Mučenie členmi Islamského štátu vnímam ako Bohom danú milosť

Ak je moslimov do 10 percent, sú mierumilovní, nad 15 prídu prvé útoky, nad 30 dochádza k otvorenému boju, tvrdí Petr Jašek.

Petr Jašek v sudánskej väznici. Foto – archív P. J.

PETR JAŠEK sa narodil v roku 1963, dvadsať rokov pôsobil v zdravotníctve, z nich desať ako riaditeľ nemocnice, v 90. rokoch bol zástupcom starostu mesta Počátky. Je členom Cirkvi bratskej. Od roku 2002 pracuje pre českú pobočku organizácie Hlas mučeníkov, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom vo svete. Pôsobil v Nigérii, kde sa venoval obetiam teroristov z Boko Haram, od roku 2011 sa naplno zaoberal Sudánom. Koncom roka 2015 ho tam zatkli a koncom januára 2017 za špionáž a protištátnu činnosť odsúdili na doživotie, čo v tamojšom práve znamená 20 rokov. Vo väzniciach strávil 14 a pol mesiaca, vo februári 2017 sa ho českej diplomacii podarilo dostať domov. Je ženatý, má dve dospelé deti, v Bratislave bol na pozvanie festivalu Bratislavské Hanusove dni.

Baví vás ešte odpovedať na otázky o tom, čo ste prežili v Sudáne?

Bola to silná skúsenosť, a keďže je o čom hovoriť, neprekáža mi to. Stále prichádzajú aj originálne otázky, takže každý rozhovor je iný. A ja som veľmi vďačný za to, že to ľudí stále zaujíma.

Zo Sudánu už v januári 2013 vyhnali všetky západné kresťanské organizácie s tým, že dostali len krátke ultimátum na opustenie krajiny. Ich majetky skonfiškovali. Nebolo z vašej strany nezodpovedné ísť tam?

Nie, nebolo. Viem, čo sa stalo koncom roka 2012 a v januári 2013. Viem aj to, že to ultimátum trvalo 24, respektíve 48 hodín. S mnohými ľuďmi, ktorých sa to dotklo, som sa stretol, takže informácie som mal.

Cestu som zvažoval pomerne dlho. Odporučili mi ju aj viacerí Sudánci, ktorí museli utiecť z krajiny, dokonca mi dali kontakty na miestnych kresťanov. Niektorí z nich mali zjavné obavy, lebo mi ani neodpovedali na e-mail, hoci sme im zabezpečili, aby bol kódovaný.

V každom prípade svoje rozhodnutie nepovažujem za ľahkovážnosť ani rozmar. Bolo treba zistiť, ako na tom tamojší kresťania sú. Tobôž po tom, čo režim pred pár rokmi vyhnal už spomínané organizácie.

Dlhé roky ste v Česku pôsobili ako riaditeľ nemocnice. Čo rozhodlo, že ste relatívne pohodlný život manažéra vymenili za prácu humanitárneho pracovníka v problémových krajinách?

S prácou Hlasu mučeníkov som sa zoznámil ešte počas hlbokej totality. Môj otec, evanjelický farár, aj s mamou organizovali podzemné stretnutia mládeže, vďaka čomu sa dostali do hľadáčika ŠtB. Oboch ich zatkli a po výsluchoch mi otec podal knihu s názvom V Božom podzemí od Richarda Wurmbranda. Vraj posilní moju vieru. Tak sa aj stalo.

Po revolúcii som bol pri zakladaní českej pobočky Hlasu mučeníkov s názvom Pomoc prenasledovanej cirkvi, pre ktorú som najskôr pracoval ako dobrovoľník. Nakoniec som po dvadsiatich rokoch práce v zdravotníctve a desiatich rokoch šéfovania v nemocnici pochopil, že Boh má pre mňa inú cestu.

Petr Jašek s rodinou po návrate do Česka. Foto – archív P. J.

Keď vás v sudánskych väzniciach týrali členovia a sympatizanti Islamského štátu, keď ste si tam za údajnú špionáž a protištátnu činnosť odpykávali doživotný trest, nepýtali ste sa, kde je Boh, že dopustí takú nespravodlivosť?

O viere som nezapochyboval. Už predtým som mal mnoho stretnutí s prenasledovanými kresťanmi. Z ich zjavných svedectiev viery som pochopil, že prenasledovanie je neoddeliteľnou súčasťou evanjelia. Kristus hovoril, že „prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás“.

Evanjelium predsa nie je o prosperite, ako sa nám to snaží vnútiť západné kresťanstvo, že každý človek by mal byť zdravý, krásny, úspešný, bohatý, ale práve o prenasledovaní. Kresťania, ktorí si vytrpeli oveľa viac ako ja, mi pritom vraveli, že to nevnímajú ako kríž, ale ako Bohom danú milosť. V Krista totiž treba nielen veriť, ale pre neho aj trpieť.

Nechce sa mi veriť, že človek sa dokáže okamžite po zatknutí v diktátorskej krajine nastaviť tak, že všetky následné útrapy vníma ako milosť.

Jasné, že začiatky neboli ľahké, lebo keď človeka zatknú, vypočúvajú, pričom nevie, kedy a či vôbec sa dostane na slobodu, netuší, čo je s jeho rodinou, trápi sa. Na druhej strane postupne naozaj prichádza pocit, že ide o Bohom danú milosť.

Rozumiem, že pre neveriacich je takéto vysvetlenie ťažko uchopiteľné. Faktom je, že som dospel k poznaniu, že to, čo sa mi práve deje, je v Božích rukách, že ide o súčasť Božieho plánu. Tam, kde som bol, som tak mohol vydávať svedectvo nielen spoluväzňom, ale aj dozorcom, žalobcom, sudcom či vyšetrovateľom.

Do Sudánu ste šli na štyri dni na turistické víza. Zadržali vás na letisku pri pokuse vrátiť sa. Hrozil vám trest smrti. V piatich väzniciach ste strávili 14 a pol mesiaca. Domov vás priviezol minister zahraničných vecí vládnym špeciálom. Ako vás vnímajú v Česku? Ako obeť? Hrdinu? Nezodpovedného človeka, za ktorého musel intervenovať štát a míňať peniaze daňovníkov?

Som celkom milo prekvapený záujmom všetkých možných médií o rozhovory. Z pohľadu toho, ako relácie a články o mne dopadli, musím povedať, že až na drobné výnimky boli spracované objektívne a pravdivo. Tuším len jedno tlačené periodikum malo snahu to celé posúvať inam.

Keď hovorím s ľuďmi osobne na verejných miestach, na diskusiách a besedách, vravia, že môj čin chápu, že nešlo o nezodpovednú cestu za exotikou, lebo som nemal čo robiť, ale o dôležitú humanitárnu prácu pre špecifickú skupinu ľudí – prenasledovaných kresťanov.

Môj mediálny poradca mi poradil, aby som zásadne nečítal diskusie o mne na internete, lebo tam sa pod rúškom anonymity vyskytuje naozaj všeličo. Je to dané tým, že ľudia si tam často riešia svoje osobné komplexy, čo môže celkový pohľad na mňa skresľovať.

V Sudáne ste okrem dokumentovania prípadov prenasledovaných kresťanov a získavania dôkazov o demoláciách kostolov mali odovzdať aj peniaze na liečbu popáleného študenta, ktorý utrpel zranenia počas demonštrácie povstalcov. Ako na tom vlastne sú kresťania v moslimskom Sudáne?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Prvá kniha od Karola Sudora Ešte raz a naposledyViac info

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |