Denník N

Z outsidera prezident. Francúzsko najbližších päť rokov povedie mladý Emmanuel Macron

Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP
Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

Socialistického prezidenta Françoisa Hollanda v Elyzejskom paláci nahradí exminister hospodárstva a bývalý bankár. Podľa konečných výsledkov získal 66 percent hlasov.

Druhé kolo prebehlo bez veľkých prekvapení. Tak by sa dala označiť výhra nezávislého kandidáta Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách. Podľa očakávaní v nich porazil krajne pravicovú Marine Le Penovú a získal titul najmladší francúzsky prezident.

Emmanuel Macron oslávi okrúhlych 40 rokov až tento rok, tri dni pred Štedrým dňom. Dovtedy ho však čakajú nové povinnosti v Elyzejskom paláci, stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bruseli a dôležité parlamentné voľby v júni.

Prezidentské voľby však poznačila rekordne vysoká neúčasť (25,38 percenta) a najvyšší počet prázdnych hlasovacích lístkov (11,5 percenta) odovzdaných vo voľbách od druhej svetovej vojny. To spolu predstavuje viac ako 16 miliónov hlasov.

Moderný a mladý prezident

Emmanuel Macron doteraz nezastával žiadnu volenú funkciu. Pred štyrmi rokmi bývalého bankára vo Francúzsku takmer nikto nepoznal.

Konečné výsledky:

Emmanuel Macron – 66,06 %
Marine Le Penová – 33,94 %

Keď ho v roku 2014 prezident François Hollande menoval za ministra hospodárstva, v krajine sa o ňom začalo hovoriť ako o novej hviezde francúzskej politiky. Mali ho rady kamery, mikrofóny aj zamestnanci ministerstva.

„Rozumie si s každým,“ hovorili podľa Le Parisien. „Nikdy sme nikoho takéto nevideli.“

Minulú jar však oznámil založenie svojho hnutia En Marche! (Vpred!) a na jeseň podal demisiu. Väčšine Francúzov vtedy ani nenapadlo, čo má v pláne.

On mal však dobrý inštinkt a pochopil náladu a zúfalstvo Francúzov z tradičnej politiky. Za menej ako rok vytvoril silné politické hnutie, ktorému dal svoje iniciály.

En Marche! profiloval ako hnutie, ktoré nie je ľavicové ani pravicové. Kombinuje témy oboch strán – v ekonomike je pravicovo liberálne, v sociálnych témach ľavicové.

Ako jediný prezidentský kandidát vo svojom volebnou programe presadzoval silnú EÚ, globalizáciu voľného trhu a európske Francúzsko. Spolu s nemeckou kancelárkou tak môže znova naštartovať EÚ. Keď mal v januári prednášku na Humboldtovej univerzite v Berlíne, sľúbil, že ukončí nedôveru, ktorá narušila francúzsko-nemecké vzťahy.

Svojou optimistickou víziou pre Francúzsko si nakoniec získal aj tých, ktorí sa mu zo začiatku vysmievali a spochybňovali jeho úspech.

Keď pred dvoma týždňami vyhral prvé kolo volieb, vo veľkom ho podporili tradiční pravicoví aj ľavicoví politici, ktorí chceli zastaviť ťaženie Le Penovej na Elyzejský palác.

Postavili sa zaňho aj niektoré médiá. Piatkové číslo ľavicového denníka Libération vyšlo s bielou titulnou stranou a výzvou „Robte si, čo chcete, ale voľte Macrona“.

„Ak Marine Le Penová získa 35 percent hlasov, bude to zázrak,“ napísal denník. Tak či tak predpovedal historický zisk pre krajne pravicový Národný front.

V prvom kole získala Le Penová 7,7 milióna hlasov a dokázala tak vyťažiť zo sklamania Francúzov z tradičných politických strán. Tie prvýkrát od druhej svetovej vojny nebudú mať v Elyzejskom paláci svojho zástupcu.

Čo čaká nového prezidenta

Emmanuel Macron, ktorý povedie Francúzsko najbližších päť rokov, v rozhovore pre RTL uviedol, že predsedu vlády oznámi, až keď vyhrá voľby. Očakáva sa, že v jeho budúcej vláde sa objaví veľa nových tvári, ale aj skúsených politikov vrátane centristu Françoisa Bayroua, ktorý patrí medzi najdôveryhodnejších politikov vo Francúzsku.

„Ak budem zvolený, budem pracovať na zostavení vlády najbližší týždeň, ale oznámim ju až po odovzdaní moci,“ povedal.

Macron vystrieda Françoisa Hollanda v Elyzejskom paláci 14. mája. Po jeho boku sa objaví už v pondelok (8. mája) na oslave výročia konca druhej svetovej vojny pri hrobe neznámeho vojaka pod Víťazným oblúkom na parížskom Champs-Élysées.

Očakáva sa, že spoločné stretnutie odchádzajúceho a nastupujúceho prezidenta sa zopakuje 10. mája, keď si vo Francúzsku pripomínajú zrušenie otroctva.

Nového francúzskeho prezidenta čaká aj prvá zahraničná cesta. François Hollande v roku 2012 navštívil Nemecko, hoci sa tam dostal po menších problémoch. Keď jeho lietadlo zasiahol po odlete z parížskeho letiska blesk, stroj sa musel vrátiť a prezident vymeniť lietadlo.

Do Nemecka pred desiatimi rokmi odletel na svoju prvú zahraničnú návštevu aj Nicolas Sarkozy.

Macron v rozhovore pre BFMTV povedal, že nemecká kancelárka Angela Merkelová bude prvá, s ktorou po zvolení nadviaže kontakt. Neuviedol však, či bude Nemecko cieľom jeho prvej zahraničnej cesty.

V diári nového francúzskeho prezidenta je viacero vopred naplánovaných stretnutí. Napríklad 25. mája bude Emmanuel Macron na samite NATO v Bruseli, kde sa prvýkrát stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

O deň neskôr odletí na Sicíliu, kde bude stretnutie krajín G7. Začiatkom júla zas pricestuje do Hamburgu, kde sa 7. a 8. júla uskutoční samit G20.

Nový francúzsky prezident sa medzitým musí pripraviť na parlamentné voľby v polovici júna. V Národnom zhromaždení sa pokúsi získať väčšinu, čo pre politického nováčika nebude jednoduché.

19. júna, teda nasledujúci deň po druhom kole parlamentných volieb, sa vo Francúzsku skončí éra Françoisa Hollanda a vedenie v krajine prevezme nový francúzsky prezident a nová vláda.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie