Denník N

Pozrite si, čo všetko už napáchali schránky na Slovensku. Nie je toho málo

FOTOLIA
FOTOLIA

Nadácia Zastavme korupciu spracovala prehľad doterajšieho pôsobenia schránkových firiem. Ich využívanie je rozmáhajúcou sa praxou a existujú meritórne dôvody na prijatie protischránkového zákona.

Autor pracuje v Nadácii Zastavme korupciu

Schránkové firmy plnia už pätnásť rokov podobnú funkciu, akú v časoch premiéra Vladimíra Mečiara plnili listinné akcie na doručiteľa. Osobám, ktoré obchodujú s politickými stranami a so štátom, zaručujú nielen profit na úkor občanov, ale aj anonymitu ich vlastníctva a umožňujú im daňový únik.

Najskôr strany

V období prvej a druhej Dzurindovej vlády (1998 až 2006) sa schránkové firmy využívali predovšetkým na stranícke účely. Strana demokratickej ľavice (SDĽ) využila schránku pri predaji svojho vlastníckeho podielu v topoľčianskej tlačiarni a schránková firma, ktorá sa pri tom objavila (Waltz Properties Limited), je známa aj ako spoločnosť, ktorá vďaka mimosúdnej dohode s mestom Košice získala takmer desaťmiliónov eur za pohľadávku po firme Strelingstav.
Vládna Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) vznikla až po voľbách v roku 1998, a preto nemala nárok na štátny príspevok. Ako strana moci si zabezpečila financovanie prostredníctvom schránkových spoločností. Išlo o firmy ako Allied Wings alebo Destor Investments.

Schránkové financovanie strany v roku 2010 ostro kritizoval vtedajší premiér a predseda strany Smer. Oprávnene ho označil za postup, ktorý diskvalifikuje SDKÚ i jej predsedu, a dosiahol, že Mikuláš Dzurinda vo voľbách 2010 nekandidoval. Paradoxne v tom čase mala strana Smer za sebou viacero oveľa závažnejších káuz, v ktorých mali účasť schránkové firmy.

Kauza Tipos

Na konci roku 2008 ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka akceptovalo, že štátna akciová spoločnosť Tipos prehrala súdny spor o know-how firmy. Minister nevyužil mimoriadny opravný prostriedok a nepožiadal generálneho prokurátora, aby podal dovolanie proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

S víťazom sporu, schránkovou spoločnosťou Lemikon Limited, podpísal zmluvu o odškodnení vo výške dvoch miliárd slovenských korún (66,4 miliónov eur) a odobril, že štátny Tipos poslal na účet Lemikonu prvú splátku – takmer 500 miliónov korún (16,6 milióna eur). Pretože to vyvolalo protesty, prvá Ficova vláda zasiahla a zabránila tomu, aby Lemikon dostal aj zvyšok dohodnutého odškodnenia. Ústavný súd v roku 2011 rozsudok Najvyššieho súdu v prospech Lemikonu zrušil. Jeho predstavitelia už oznámili, že sídlo Lemikonu preniesli do Panamy.

Emisná kauza

Prvá vláda Roberta Fica mala možnosť predať nadbytočné emisné kvóty Slovenska zahraničným záujemcom. Rezort životného prostredia spočiatku postupoval tak ako susedné krajiny, ktoré svoje kvóty odpredali japonskej štátnej agentúre za štandardnú cenu. Neskôr však ministerstvo vedené nominantmi Slotovej SNS s vedomím vlády predalo kvóty za polovicu ich trhovej hodnoty schránkovej spoločnosti Interblue Group, ktorá ich potom – za plnú cenu – predala japonským firmám. Tie za slovenské kvóty zaplatili firme Interblue 127 miliónov eur, ale z nich sa len 75,75 milióna dostalo na účet republiky. Zvyšok si rozdelili spoločnosti a osoby schované za schránkovou firmou.

Mýtny tender

V tendri na dodávku elektronického mýtneho systému súťažili štyria uchádzači. Výberová komisia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) v apríli 2008 tri spoločnosti zo súťaže vyradila. Víťazom sa stala spoločnosť SkyToll, konzorcium francúzskej firmy Sanef (San Toll) a cyperskej schránkovej spoločnosti Ibertax. Zvíťazila v súťaži napriek tomu, že jej ponuka bola o 221 miliónov eur drahšia ako ponuka najlacnejšieho v súťaži.

Nemecko a Slovensko používajú obdobný systém kontroly pohybu vozidiel prostredníctvom GPS. Kým na Slovensku si víťaz tendra a prevádzkovateľ systému SkyToll počas prvých siedmich rokov prevádzky nechá viac než 60 percent vybraného mýta, v Nemecku je to len 15 percent.

Schránkové Prefto

Zdravotná poisťovňa Dôvera mala pôvodne jedného vlastníka – bola ním spoločnosť Penta. V roku 2009 Penta kúpila aj poisťovňu Apollo a spojila ju s Dôverou. Neskôr vyšlo najavo, že vlastníkom Dôvery je nielen Penta, ale aj schránková spoločnosť Prefto Holding.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie